Kto si miluje syna, často používa (aj) tresty,
aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych.

Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály
a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.

Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa,
ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.

Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy:
lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.

Keď ho vidí za života, raduje sa z neho,
pri svojom skone sa nezarmucuje,
ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.

Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom
a priateľom vďačného odplatiteľa.

Za maznanie synov bude si viazať rany
a pri každom slove sa mu znepokojí srdce.

Nekrotený kôň je nepoddajný,
voľkaný syn bude bez rozvahy, náhly.

Maznaj sa so synom a naženie ti strachu,
pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa.

Nesmej sa mu, by si to neľutoval,
aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby.

Nepovoľuj mu mnoho za mladi
a nenechaj jeho myseľ bez povšimnutia!

Ohýbaj ho ešte v mladosti,
trestaj, kde neškodí, kým je mladý,
aby nezostal tvrdohlavý a nevzoprel sa ti,
mal by si žalosť na duši.

Vyučuj si syna a zapracúvaj ho,
aby si nenarazil na jeho neslušnosť.

Lepšie je na tom chudobný, ak je zdravý a mocný v sile,
ako nevládny a neduhom bičovaný boháč.

Nad všetko zlato a striebro drahšia je zdravá myseľ posvätená pravdou
a zdravé telo je viac ako nezmerné bohatstvo.

Niet bohatstva nad bohatstvo zdravého tela;
a niet väčšej blaženosti nad radosť srdca.

Lepšia je smrť ako trpký život
a večné spočinutie je lepšie ako ustavičná choroba.

Maškrty, ktoré nemôžu požiť uzavreté ústa,
podobné sú hodovným pokrmom, ktorými obložia hrob.

Aký pôžitok má z obetovaného (jedla) modla?
Nemôže ani jesť, ani ovoňať:

taký je aj ten, koho Pán odoženie od seba
a dá mu znášať odplatu za neprávosti.

Očami hľadí (na svoje bohatstvo) a stone pri tom,
ako keď eunuch so vzdychom objíma pannu.

Zármutok si nepripusť na myseľ,
ani sa nesužuj svojimi nápadmi!

Veselosť srdca - to je život pre človeka,
a svätosť je nevyčerpateľný poklad:
jasavá radosť dodáva mužovi na veku.

Zľutuj sa nad svojou dušou, ľúbiac sa trvale Bohu,
maj sústredenú myseľ pre svätosť
a ďaleko zaháňaj od seba (všetok) zármutok!

Lebo zármutok zničil už mnohých,
a nikto nemá z toho osoh.

Závisť a hnevlivosť skracujú život
a (mnohé) premýšľanie privádza predčasne starobu.

Jasná a dobrá myseľ sa ukáže pri hodovaní,
lebo hodovanie je časté u neho.

Nespavosť pre bohatstvo zožiera telo
a ustarostenosť oň zaženie spánok.

Starosť o to, ako poznať budúcnosť, ruší myseľ,
ťažká choroba prebúdza dušu k triezvosti.

Boháč sa namáha hromadením bohatstva,
a keď spočinie, má plno statkov.

Namáha sa bedár, takže si odpiera aj živobytie,
ale nakoniec ostáva (naďalej) núdzny.

Kto má rád zlato, nebude bez viny,
a kto sa ženie za svojím zničením, úplne si ho nájde.

Mnohí prišli do záhuby pre zlato,
ale sami si pripravili skazu pre jeho lesk.

Polenom na pád je zlato pre tých, čo sa mu koria,
ako aj tým, ktorí sa po ňom zháňajú;
kto je nemúdry, každý preň zahynie.

Blahoslavený každý, kto sa zachová bez úhony
a kto sa nezháňa po zlate,
ani svoju nádej neskladá v peniazoch a poklade.

Ktože je to? - aby sme ho chválili,
lebo obdivuhodný (príklad) dal svojím životom.

Veď kto sa osvedčil a ukázal, že je dokonalý,
tomu patrí večná sláva!
Lebo mohol prestúpiť (zákon), ale ho neprestúpil,
a mohol robiť zle, ale neurobil tak.

Preto sám Pán upevní jeho bohatstvo (navždy)
a o jeho dobrých skutkoch bude hovoriť celé zhromaždenie svätých.

Ak sedíš za skvelým stolom, neotváraj nad ním prvý ústa!

Ani nehovor: "Ako mnoho je toho, čo je na ňom!"

Pamätaj, že závistlivé oko je zlé.

Čože je zo všetkého stvorenia horšie ako (závistlivé) oko?
Preto zaslzí pri každej veci, ktorú len zazrie.

Nenačahuj prvý rukou (do misy),
aby si sa nemusel znevážený hanbiť pre svoju hltavosť.

Nedaj sa tlačiť pri hostine!

Podľa seba poznaj, čo patrí tvojmu blížnemu;

ako slušný človek požívaj zo všetkého, čo ti predložia:
ale tak, aby neopovrhli tebou, ak by si mnoho jedol.

Prestaň prvý jesť už pre slušnosť;
a nebuď nemierny, aby si niekoho nepohoršil.

Ak sedíš vo veľkej spoločnosti,
nečiahaj prv ako oni rukou (do misy),
ani si nežiadaj prvý piť!

Ako veľmi stačí slušnému človekovi kvapka vína;
pri spánku nebudeš mať od neho bolesti
ani ťa nič trápiť nebude.

Nespavosť, podráždenú žlč a trápne bolesti
má iba nenásytník.

Mierny človek má zdravý spánok,
spí až do rána a v radostnej nálade.

Ak ťa nútia veľa jesť,
vstaň zo spoločnosti, vyvrhni a uľahčí sa ti
a nezapríčiníš si slabosť tela.

Synu, počúvaj ma a neopovrhuj mnou! -
Nakoniec uznáš moje slová (za pravdivé).

Buď zručný pri všetkých svojich dielach,
a tak ťa nestretne nijaká choroba.

Kto je slušný pri jedle, pochvália ho za to ústa premnohých
a svedectvo o jeho pravej (slušnosti) je spoľahlivé.

Proti tomu, kto je neslušný pri jedle, šomre celé mesto
a svedectvo o jeho neslušnosti je tiež pravdivé.

Milovníkov vína nevyzývaj na preteky,
lebo víno už mnohým vyhasilo (život).

Oheň skúša tvrdé železo,
tak aj víno v opilosti požité prezradí srdcia pyšných.

Spokojný život pre ľudí - to je víno s mierou (požité),
ak ho s mierou piješ, ostaneš triezvy.

Akýže je to život, ktorému chybuje víno?

(Čože nás olupuje o život? Smrť.)

Víno je od počiatku stvorené na obveselenie,
ale nie na opilstvo.

Duša a srdce sa (rovnako) radujú
pri mierne požitom víne.

Mierne požitý nápoj je zdravý pre dušu i pre telo.

Len mnoho požitého vína spôsobuje
podráždenosť, hnev a mnohé iné škodlivé prípady.

Trpkosťou pre dušu je,
ak sa pije mnoho vína.

Opilstvom podráždená myseľ vedie nemúdreho k úrazu,
zbavuje ho sily a zadáva mu rany.

Na hostine pri víne nezabŕdaj do blížneho,
ani neopovrhuj ním, ak je rozjarený.

Nehovor mu potupné slová
ani nenaliehaj na neho so svojou pohľadávkou!

Nevypínaj sa, ak ťa ustanovili za usporiadateľa (hostiny),
správaj sa v ich kruhu tak, ako jeden z nich!

Staraj sa najprv o nich, až potom si sadni;
až keď si splnil všetky svoje úlohy, posaď sa (k stolu),

aby si z nich mal radosť
a dostal ozdobný veniec (na znak) vďaky
a získal uznanie od pozvaného zástupu.

Prehovor, starší vekom: sluší ti

prehovoriť s bedlivou rozvahou prvé slovo,
ale ani hudbe a (spevu) neprekážaj!

Keď ťa nepočúvajú, neplytvaj mnohými slovami
a nevypínaj sa nepríhodne svojou múdrosťou!

Ako vyniká rubínový kamienok na zlatej ozdobe,
tomu sa podobá hudba na hostine pri víne.

Ako smaragdová pečať v zlatej obrube
je nápev hudby pri radostnom a miernom požívaní vína.

Načúvaj mlčky
a za tvoju úctu dostane sa ti vďačného uznania.

Ak si mladý, sotva čo povedz v svojej veci!

Ak sa ťa dva razy opýtajú, tvoja odpoveď nech má hlavu!

Pri mnohých (dopytoch) sa rob, akoby si nevedel o veci,
počúvaj mlčky a spolu sa aj dopytuj!

V spoločnosti veľmožov nebuď náročný:
a kde sú starší, tam nehovor mnoho!

Pred krupobitím sa dostavujú blesky:
pred skromnosťou predchádza obľuba,
za úctivosť dostane sa ti milej priazne.

Vo chvíli, keď iní vstávajú, nepočínaj si lenivo,
odbehni ako prvý pred inými domov, tam sa zabávaj a veseľ,

tu si počínaj, ako ti napadne,
nie však hriešne alebo pyšným slovom!

Za to všetko chváľ Pána, ktorý ťa stvoril
a hojne ťa sýti svojimi dobrami.

Kto sa bojí Pána, ten prijíma jeho náuku
a ktorí ho včasne hľadajú, nájdu požehnanie.

Kto sa vhĺbi do Zákona, bude ním úplne preniknutý,
ale kto si pokrytecky počína, potkne sa oň.

Ktorí sa boja Pána, nájdu spravodlivé právo,
ako svetlu dajú svietiť jeho ustanoveniam.

Hriešny človek vyhýba pokarhaniu
a vyhľadáva si poučenie, aké mu lahodí.

Obozretný muž neodmietne rozumnú radu,
len nerozvážny a pyšný sa nebojí strachu:

a keď aj urobil spolu s ním niečo bez rozvahy,
trest nájde v tom, za čím sa hnal.

Synu, nerob nič bez rozvahy,
potom neoľutuješ nič, čo sa stalo.

Nekráčaj po ceste skazy a neudrieš sa o kameň:
ani neschodnej ceste nedôveruj, aby si sa nepriviedol do skazy.

Opatrný buď aj voči svojim synom
a maj sa na pozore pred svojimi domácimi!

Pri všetkom počínaní sa s dôverou spoliehaj na svedomie:
lebo v tom je plnenie príkazov.

Kto verí v Boha, dbá aj o jeho prikázania,
a kto dôveruje v neho, nezažije ujmu.