Sir34-35

Kde treba hľadať pevnú ochranu?

Falošné videnia vo sne

1

Nerozumný človek si robí márne a falošné nádeje
a sny naplňuje namyslenosťou nemúdrych.

2

Akoby chytal tieň a hnal sa za vetrom,
tak robí ten, kto si všíma falošné videnia.

3

Videnie vo sne (si vykladá): to zodpovie tomu
tejto ľudskej tvári, jemu zodpovie podobný človek.

4

Čo môže urobiť čistým, kto sám je nečistý?
A akú pravdu ti povie, kto sám je luhár?

5

Mylné veštenie, falošné hádačstvo, sny čarodejníkov -
to všetko je márne.

6

Srdce trpí pri predstavách ako tá, čo pracuje k pôrodu.
Ak videnia nemajú svoj pôvod od Najvyššieho,
nevenuj im svoje srdce!

(*) (Niektoré sny a videnia sú skutočne od Pána (Gn 20,3; 37,5; 41,1; Nm 12,6; 1 Sam 28,6). O takých videniach a snoch treba ináč súdiť.) 7

Lebo sny už mnohých uviedli do bludu
a došli k pádu, ktorí sa spoliehali na ne.

8

Neomylne sa splní slovo Zákona
a vyplní sa, čo múdrosť spoľahlivo (oznámila) ústami.

Životná skúsenosť a bázeň pred Bohom

9

Čo môže vedieť taký, kto neprešiel skúškami?
Ale muž v mnohom skúšaný má hlbokú myseľ
a kto sa mnoho učil, vie rozumne hovoriť.

10

Kto nič neskúsil, málo toho vie,
ale kto prešiel ďalekým (svetom), vie aj mnoho zla urobiť.

11

Kto neprešiel skúškou (života), akéže veci pozná?
Kto sa už mnoho (sklamal), mnoho zla môže narobiť.

12

Mnoho som videl na svojich potulkách
a (poznal som) rozličné zvyky, že ich nemožno vyrozprávať.

13

Pre tieto veci som sa dostal často do nebezpečenstva smrti,
ale Božia milosť ma zachránila.

14

Duch bohabojných bude mať život
a svojím navštívením ich Boh požehnáva.

15

Svoju nádej skladajú vo svojom Vysloboditeľovi,
lebo oči Pána sledujú tých, ktorí ho milujú.

16

Kto sa bojí Pána, pred ničím sa nestrachuje ani neobáva,
lebo on je jeho nádejou.

(*) (Porov. Ž 23,4.) 17

Blažená duša toho, kto sa bojí Pána!

18

Na koho iného má upierať svoj zrak, kto je jej posilou?

19

Oči Pána hľadia na tých, ktorí sa ho boja,
on je ich mocným ochrancom, silnou oporou.
Chráni proti úpalu a zatieni ich proti (horúčave) poludnia.

20

Uzmieri previnenia, pomáha pri páde,
pozdvihuje dušu, rozžiaruje oči,
poskytuje uzdravenie, život a požehnanie.

Príkazy o obetách

21

Obeta z veci nespravodlivo (nadobudnutej) je poškvrnená,
posmechy rúhačov nemôžu byť milé (Bohu).

(*) (Kto nespravodlivou cestou nadobudne majetok a nazdával by sa, že keď bude z neho obetovať Bohu, tým si ho azda uzmieri, veľmi sa mýli.) 22

Pán (ostáva) jedine s tými, ktorí vytrvajú
na cestách pravdy a spravodlivosti.

23

Najvyšší neprijíma dary hriešnikov,
obetu hriešnikov si ani nevšimne,
množstvo obiet ho nepohne k zľutovaniu nad ich hriechmi.

24

Kto prináša obetu z majetku chudobných,
ako keby syna zabíjal pred otcovými očami.

25

Život chudobných je núdzny chlieb:
kto by takého oklamal, je mužom krvi.

26

Kto inému odníma v pote zarobený chlieb,
akoby zavraždil svojho blížneho.

27

Kto vylieva krv a kto krivdí nádenníkovi - sú (rovnakí) bratia.

28

Ak jeden stavia, druhý rúca - čo z toho majú okrem námahy?

29

Ak sa jeden modlí, druhý preklína - koho hlas má Boh vypočuť?

30

Kto sa umyl po dotyku mŕtveho (tela), ale znovu sa ho dotýka,
čo mu osoží všetko jeho očisťovanie?

31

Tak je to aj s človekom, ktorý sa postí za svoje hriechy,
ale znovu tie isté hriechy pácha,
čo mu osoží všetko, čím sa umŕtvoval,
a jeho modlitbu ktože má vypočuť?

1

Kto zachováva Zákon, prináša časté obety.

(*) (Porov. Mt 7,21.) 2

Je to spasiteľná obeta, ak niekto dbá na prikázania
a ďaleký zostáva všetkej neprávosti.

3

Zmiernu obetu prináša za neprávosti a odprosuje za hriechy,
kto sa vzdiali od neprávosti.

4

Kto preukazuje lásku, ako keby obetoval jemnú múku,
a kto koná milosrdenstvo, prináša (pravú) obetu.

5

Pán má v tom záľubu, ak niekto zanechá neprávosti,
a uzmierenie za hriechy je v tom,
ak niekto odstúpi od nespravodlivosti.

6

Nedostavuj sa pred Pána naprázdno!

7

Toto všetko treba konať, lebo to prikazuje Boh.

8

Obeta spravodlivého je tuk na oltári
a (jeho) vôňa vystupuje až pred Najvyššieho.

9

Obeta spravodlivého je príjemná (Bohu)
a na jeho spomienkovú obetu Najvyšší nezabudne.

10

S dobrou mysľou vzdávaj Bohu chválu
a neukracuj prvotiny (dorobené) svojimi rukami!

11

Pri každom dare nech je tvoja tvár veselá
a svoje desiatky s plesaním zasväcuj (Bohu)!

12

Dávaj Najvyššiemu, ako ti on dáva,
s prívetivým okom prinášaj všetko, čo nájde tvoja ruka.

13

Lebo Pán je to, ktorý ti odplatí;
a on ti môže odplatiť sedemnásobne.

14

Neprinášaj podlé veci za obetu,
lebo také ani neprijme.

15

Nespoliehaj sa na nespravodlivú obetu,
lebo Pán je sudcom
a pred ním sláva osoby (neznamená) nič.

Modlitba chudobného

16

Pán nedáva nikomu prednosť pred chudobným
a vypočuje prosbu ukrivdeného.

17

Modlitbou siroty neopovrhne,
ani vdovy, keď svoju žalobu prednesie s nárekom.

18

Či netečú slzy po tvári vdove
a jej výkriky sa nevznášajú (proti tomu), kto ich vyvolal?

19

Lebo slzy z jej tváre vystupujú do neba
a Pán, keď ju počuje, nebude sa z toho radovať.

20

Kto sa korí Pánovi, ako sa jemu ľúbi, toho prijme (na milosť),
jeho modlitba sa približuje až k oblakom.

21

Modlitba pokorného preniká oblaky:
ani sa nevie potešiť, kým sa nedostane do jeho blízkosti,
ani neodstúpi, dokiaľ Najvyšší nezhliadne na neho.

22

A Pán ho nebude odkladať,
ale spravodlivosť prizná spravodlivým, lebo si počína podľa práva,
a Všemohúci nebude voči (nespravodlivým) zhovievavý,
ale bolestným (úderom) zasiahne im chrbát.

23

Aj pohanom odplatí pomstou,
až kým nezahubí množstvo pyšných
a nerozláme berly nešľachetných;

24

kým neodplatí všetkým podľa ich činov,
ako urobil za činy Adama a za jeho opovážlivosť;

25

kým neprisúdi spravodlivým súdom svojmu ľudu
a svojím milosrdenstvom nerozveselí spravodlivých.

26

Boh sa vie hojne zľutovať v čase súženia,
(zakročí), akoby (prichádzali) kvapky za veľkého sucha.

Kontext   Úvod   Dozadu (Sir 33)   Dopredu (Sir 36)

Obsah