Ako si máme hodnotiť lekára
1Maj vo vážnosti lekára, lebo ho potrebuješ,
a veď ho stvoril Najvyšší (na pomoc iným).
Lebo uzdravenie pochádza od Boha,
od kráľa dostane nejaké dary.
Vedomosti lekára mu pozdvihujú hlavu
a veľmoži hovoria o ňom s pochvalou.
Najvyšší vytvoril zo zeme liečivé byliny
a múdry muž ich nebude odmietať od seba.
Či nie od dreva sa stala sladkou horká voda,
(*) (Porov. Ex 15,23 n.) 6aby ľudia poznali jeho (liečivú) silu?
Najvyšší dal ľuďom aj znalosť,
aby ho ctili za jeho podivné činy.
Nimi mierni lekár bolesti
a mastičkár z nich vyrába jemné voňavky;
a tiež iné masti na liečenie (dal Boh),
aby jeho diela nezahynuli.
Lebo uzdravenie na zemskom povrchu je od Boha.
9Synu, pri chorobe sa nezanedbávaj,
ale modli sa k Pánovi a uzdraví ťa.
Odvráť sa od hriechu a nech sú tvoje ruky priame;
a očisti si srdce od každej neprávosti!
Obetuj na ľúbeznú vôňu (suchú) obetu z čistej múky
a hojne pokrop tukom svoju obetu!
Ale aj lekárovi daj možnosť, (aby zasiahol),
lebo nato ho stvoril Pán;
a nech neodstúpi od teba,
lebo potrebuješ jeho pomoc.
Príde taký čas, keď sa dostaneš do ich rúk:
14ale oni budú prosiť Pána,
aby ich sám riadil (nájsť) úľavu a uzdravenie
pre ich vlastné správanie.
Kto sa však dopustí hriechu pred svojím Stvoriteľom,
upadne do rúk lekára.
Ako sa máme správať voči mŕtvemu
16Synu, nad mŕtvym vylievaj slzy
a započni žalospev ako kruto postihnutý človek.
Zakry mu telo, ako je spravodlivé,
a nebuď nedbanlivý pri jeho pochovaní!
Aby ťa neohovorili, konaj nad ním trpký žiaľ cez deň,
a potom (hľadaj) útechu na svoju bolesť!
Maj nad ním žalosť, ako si zasluhuje,
aspoň deň-dva, aby ťa neohovorili.
Lebo zármutok urýchľuje smrť a zastiera silu,
najmä zármutok srdca zohýba šiju.
Aj keď odnesú (mŕtvolu), zármutok ostáva:
Život chudobného je taký, aké je jeho srdce.
Svoje srdce neoddávaj (prílišnému) zármutku,
ale zažeň ho od seba a mysli na posledné veci.
Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho),
a tak jemu (zármutkom) nie si na osoh a len sebe škodíš.
Pamätaj na môj osud: taký bude aj tvoj,
včera mne a dnes tebe.
Ako odpočíva mŕtvy, tak nech spočinie aj jeho pamiatka,
potešuj ho, keď odchádza jeho duch (zo sveta).
O učiteľoch Zákona
Kto sa nedopracuje k múdrosti
25Zákonníkova múdrosť (sa rodí) v pokojnom čase,
kto nemá povinností veľa, môže sa napĺňať múdrosťou.
Či nadobúda múdrosť, kto sa musí držať pluhu?
Alebo ten, kto honosí sa vrhaním (oštepu)?
Alebo ten, kto ostňom poháňa dobytok a pohybuje sa v ich práci?
Veď takého reč sa okolo teliec točí!
Svoju pozornosť venuje obracaniu brázd,
ani nespí, čo myslí na kŕmenie kráv.
Tak aj tesár a staviteľ
a ten, čo deň a rovnako aj noc venuje sa tomu,
že ryje rytiny do pečatných (kameňov),
vytrvalo vymýšľa rozličné kresby,
a svoju myseľ sústreďuje na to, aby maľby boli podobné;
ani nespí, čo dokonať chce svoje dielo.
Tak aj kováč sedí pri nákove,
prezerá si prácu, ktorú robí zo železa.
Horúčosť ohňa mu páli telo,
ale odporuje peci horúcej.
Úder kladiva mu ohlušuje uši,
ku vzorcu náradia oči upiera.
Svoju myseľ sústreďuje na to, ako vyhotoviť dielo,
svojou bedlivosťou ho vyzdobuje dôkladne.
Tak aj hrnčiar sadá k svojej práci,
pričom nohami poháňa kolo,
ustavične je ustarostený o svoje dielo
a v celom svojom počínaní dbá na úmernosť (diela).
Rukou stvárňuje blato,
ktoré pod jeho nohami stráca svoju tvrdosť.
Svoju myseľ venuje tomu, ako previesť posledný náter,
a starostlivo vec očistí.
Títo všetci spoliehajú sa na svoje ruky
a každý z nich musí sa rozumieť svojmu remeslu.
Bez nich všetkých nemožno budovať mesto.
37Nedovoľuje sa im bývať (v cudzine) ani cestovať.
Ale ani do rady (mesta) im nepriznajú vstup,
ani na sudcovskú stolicu si nezasadnú,
nemajú pochop o tom, čo ustanovuje právo,
ani neoznamujú verejnosti, čo vyžaduje poriadok a spravodlivosť.
Ešte menej sa vyznajú v múdrych výpovediach.
Vo svojom svetskom zamestnaní sú však pevne zbehlí,
ich (jedinou) túžbou je: prevádzať svoje remeslo.
(Ináč si počína ten), kto svoju myseľ upriamuje k tomu,
aby premýšľal o zákone Najvyššieho.
Ktorou cestou možno dôjsť k múdrosti
1Mudrc skúma múdrosť všetkých predkov
a zapodieva sa náukou prorokov.
Má v pamäti, čo kedysi rozprávali slávni muži,
a mysľou preniká do zvratov múdroslovných výpovedí.
Preskúmava tajnosti múdrych výrokov
a zapodieva sa záhadami múdroslovných výpovedí.
U veľmožov koná služby,
ba dostavuje sa aj pred vladára.
Cestuje po krajinách cudzích národov:
skusuje, čo je dobré a čo zlé u ľudí.
Už na úsvite - ako sa prebudí -
svojím srdcom sa oddáva Pánovi, svojmu Stvoriteľovi,
a pred tvárou Najvyššieho si koná svoju modlitbu.
Svoje ústa otvára na modlitbu,
aby odprosoval za svoje previnenia.
Lebo ak náš všemohúci Pán bude tak chcieť,
bohato mu nadelí rozumného ducha,
takže ako lejak bude chrliť zo seba výpovede Božej múdrosti
a modlitbou bude zvelebovať Pána.
On sám bude upravovať jeho myseľ k rozumnosti
a dá mu vysvetlenie o svojich skrytých zámeroch.
Svoju vyspelosť bude prejavovať v múdrosti
a svoju slávu bude zakladať na zákone zmluvy s Pánom.
Premnohí pochvália jeho múdrosť,
lebo ju nebude možno zničiť naveky.
Spomienka na neho nikdy neprestáva
a jeho meno bude žiť z pokolenia na pokolenie.
Jeho múdrosť budú vychvaľovať národy
a jeho chválu bude hlásať zhromaždený (ľud).
Ak bude dlho žiť, zanechá po sebe slávnejšie meno ako tisícerí iní,
ale i keď sa (skôr) vráti k odpočinku, bude mu to na prospech.
Diela Božie sú dobré a účelné
16Chcem ešte vyrozprávať, (o čom) som uvažoval,
lebo som plný nadchnutia (ako proroci).
Vypočujte ma, zbožní synovia,
vyháňajte do plodu ako ruža, sadená pri vodných tokoch!
Vydávajte zo seba ľúbeznú vôňu ako jemné kadidlo,
19rozvíňajte svoje kvety ako ľalie a vydávajte vôňu,
zazelenajte sa utešene a spievajte spoločnú pieseň,
zvelebujte Pána pre jeho diela!
Vzdávajte mu jeho zvelebovanie,
chváľte ho hlasite svojimi perami,
piesňami svojich úst a citarou (ho chváľte)
a vaša chvála nech zaznieva takto:
"Všetky diela Pánove sú veľmi dobré…
Všetko, čo ustanoví, stáva sa na svoj čas."
Preto nehovorte: "Načo je toto a načo tamto?" -
lebo svojím časom všetko sa ukáže potrebným.
Na jeho slovo stala sa voda ako mohutný násyp,
na rozkaz jeho úst povstali nádrže vôd.
Lebo na jeho rozkaz sa stane všetko, čo chce,
a nik mu nemôže prekážať, keď chce spasiť (niekoho).
Skutky všetkých ľudí sú (známe) pred ním,
jeho očiam nie je skryté nič.
Od večnosti do večnosti siaha jeho pohľad,
pred ním nič nie je podivuhodné.
Nesluší sa pýtať: "Čo je toto a čo zasa ono?" -
Všetko bude potrebné na svoj čas.
Jeho požehnanie je také hojné, ako rozvodnená rieka,
28ako keď povodeň napája suchú (zem).
Jeho hnev zachváti národy, ktoré ho nehľadali.
Ako vie premeniť na púšť vodou (zvlažený kraj),
takže zem vyschne (úplne),
tak sú jeho cesty priame pre ich chôdzu,
ale pre hriešnikov (sú) ako prekážky pre jeho hnev.
Pre dobrých stvoril všetko dobré od počiatku,
hriešnikom (určil) dobré i zlé veci.
Najpotrebnejšie veci pre život ľudí (sú)
voda, oheň, železo a soľ,
mlieko, jemný pšeničný chlieb a med,
hrozno z viniča, olej a odev.
To všetko dal svätým (ľuďom) k dobru,
ale ničomníkom a hriešnikom sa mení (aj) to na zlo.
Sú vetry, ktoré majú za cieľ trestať,
ktoré, keď rozzúria sa, väčšie utrpenie prinášajú.
Keď na svoj čas plnia (svoju úlohu) a napnú sily,
tak ukájajú hnev svojho Stvoriteľa.
Oheň, krúpy, hlad a smrť -
to všetko je na trest stvorené.
Zuby dravcov, škorpióny a hady
a pomstivý meč je na skazu hriešnikom.
Cítia rozkoš, ak dostanú od neho rozkaz (na zásah),
sú pripravené na zemi, ak sú potrebné,
ale (zasiahnu) na svoj čas, ani neprekročia rozkaz.
Preto o čom som bol od počiatku pevne presvedčený,
premýšľal som o tom a uvažoval, i v písme zanechal.
Všetky Božie diela sú dobré
a on každé dielo uvádza (do činnosti) na svoju hodinu.
Nesluší sa hovoriť: "Toto je horšie ako tamto."
Všetko sa osvedčuje na svoj čas.
A teraz celým srdcom i ústami chváľte
a zvelebujte meno Pánovo!