Kontroverzia v Antiochii. - 1Tu prišli niektorí z Judey a poúčali bratov: "Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho predpisu, nemôžete byť spasení." (*) (Ide o židokresťanov, ktorí učili, že pohania ešte pred prijatím krstu sa majú dať obrezať. Toto učenie popieralo, že na spásu stačí viera v Krista. Pavol a Barnabáš však mali iný názor. Aby sa pohan mohol stať kresťanom a byť spaseným, nemusí sa stať Židom (porov. Gal 1, 7; 2, 1–10; 5, 2).)

2Keď sa s nimi Pavol a Barnabáš dostali do sporu a nie malej hádky, rozhodli, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší z nich pôjdu s touto spornou otázkou k apoštolom a starším do Jeruzalema. 3Cirkev ich teda vypravila a oni išli cez Feníciu a Samáriu a rozprávali, ako sa obrátili pohania, a všetkým bratom pôsobili veľkú radosť. 4Keď prišli do Jeruzalema, prijala ich Cirkev, apoštoli a starší a oni vyrozprávali, aké veľké veci s nimi urobil Boh. 5Tu vstali niektorí, čo uverili zo sekty farizejov, a hovorili: "Treba ich obrezať a prikázať im, že musia zachovávať Mojžišov zákon."

Apoštolský snem. Petrova reč. - 6Apoštoli a starší sa zišli a skúmali túto vec. 7A keď nastala veľká hádka, vstal Peter a povedal im: "Bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili. (*) (Peter sa odvoláva na udalosť s Kornéliom (hl. 10.).) 8A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Ducha Svätého tak ako nám; (*) (Porov. 10, 44.) 9a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia. 10Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?! 11A veríme, že aj my budeme spasení milosťou Pána Ježiša takisto ako oni." (*) (Cesta spásy je jediná tak pre Židov, ako aj pre pohanov.)

Jakubova reč. - 12Celé zhromaždenie stíchlo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi. 13Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: "Bratia, vypočujte ma! 14Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno.

15S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané:

19Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, 20ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi. (*) (Apoštol Jakub navrhuje, aby kresťania obrátení z pohanstva aspoň v niečom brali ohľad na židokresťanov a vyhýbali sa tomu, čo ich najviac pohoršuje. Porov. Lv 18, 6–18; 17, 10–16.) 21Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú."

Apoštolský list. - 22Vtedy sa apoštoli a starší s celou Cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi. (*) (Barsabáš je neznámy. Sílas je Pavlov spolupracovník (15, 40).) 23Po nich poslali tento list: "Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. (*) (Ide vlastne o prvý dokument, ktorý sa týka cirkevnej disciplíny.) 24Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. 25Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom, 26ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. 27Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté. 28Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: 29zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!"

Delegácia v Antiochii. - 30Keď ich vypravili, odišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list. 31Keď ho prečítali, radovali sa z tejto útechy. 32Aj Júda a Sílas mnohými slovami potešovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi. 33Po istom čase ich bratia vypravili v pokoji k tým, čo ich vyslali. (34) (*) (Neovulgáta tento verš vynecháva. Znie: "Sílas sa rozhodol zostať tam; Júda sa vrátil sám do Jeruzalema." Tento verš chýba v najdôležitejších rukopisoch. Pravdepodobne ide o marginálnu poznámku k v. 40.) 35Ale Pavol a Barnabáš sa zdržali v Antiochii a s mnohými inými učili a hlásali Pánovo slovo.

IV. Druhá Pavlova misijná cesta, 15,36 - 18,22

Odchod z Antiochie. Pavol a Sílas. - 36O niekoľko dní povedal Pavol Barnabášovi: "Vráťme sa a ponavštevujme bratov, ako sa majú, po všetkých mestách, kde sme hlásali Pánovo slovo." (*) (Tu sa začína druhá Pavlova misijná cesta (roky 50–52). Pavol šiel cez Galáciu do európskych stredísk na pobreží Egejského mora. Sú to Filipy, Solún, Atény a Korint.) 37Barnabáš chcel vziať so sebou aj Jána, ktorý sa volá Marek. 38Ale Pavol usúdil, že netreba brať takého, čo od nich z Pamfýlie odišiel a nešiel s nimi pracovať. 39I vznikla taká roztržka, že sa rozišli. Barnabáš si vzal Marka a odplavil sa na Cyprus. 40Pavol si vybral Sílasa. Bratia ho zverili Pánovej milosti a vydal sa na cestu. (*) (Pavol si zvolil za sprievodcu Sílasa, ktorý bol pravdepodobne rímskym občanom (16, 37), mal dôveru Cirkvi (15, 22) a bol vystrojený aj darom proroctva (15, 32).) 41Chodil po Sýrii a Cilícii a posilňoval cirkvi.

Pavol si priberá Timoteja. - 1Prišiel aj do Derbe a Lystry. Tam bol istý učeník menom Timotej, syn veriacej Židovky, ale otec bol Grék. 2Bratia v Lystre a v Ikóniu mu vydali svedectvo. 3Pavol chcel, aby šiel s ním, a kvôli Židom, čo tam bývali, ho vzal a obrezal, lebo všetci vedeli, že jeho otec bol Grék. (*) (Obriezka mala Timotejovi uľahčiť pôsobenie medzi Židmi.) 4Ako chodili po mestách, odovzdávali im učenie, ktoré vyhlásili apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby ho zachovávali. 5Cirkvi sa upevňovali vo viere a deň čo deň sa zväčšovali počtom.

Cez Malú Áziu. Videnie v Troade. - 6Prešli cez Frýgiu a galatský kraj, lebo Svätý Duch im bránil hlásať slovo v Ázii. (*) (Ázia tu znamená západnú časť Malej Ázie v okolí Efezu a Smyrny. Frýgia bola na anatolskej náhornej rovine smerom na západ. Galácia bola pravdepodobne severná Galácia, územie okolo dnešnej Ankary.) 7Keď došli k Mýzii, pokúšali sa dostať do Bitýnie, ale Ježišov Duch im to nedovolil. (*) (Mýzia bola severná časť Malej Ázie. Bitýnia bola v severozápadnej časti Malej Ázie.) 8Obišli teda Mýziu a zišli do Troady. 9Tam mal Pavol v noci videnie. Stál pred ním akýsi Macedónčan a prosil ho: "Prejdi do Macedónska a pomôž nám!" (*) (Troas bolo prístavné mesto v severozápadnej maloázijskej krajine toho istého mena (kedysi slávna Trója). V Macedónsku, s hlavným mestom Solúnom, Pavol na druhej misijnej ceste založil tri významné kresťanské obce: Filipy, Solún a Bereu.) 10Hneď ako mal toto videnie, usilovali sme sa odísť do Macedónska, presvedčení, že nás Boh volá hlásať im evanjelium. (*) (Od tohto verša autor začína používať pri písaní prvú osobu množného čísla. Tu sa pravdepodobne Lukáš pripojil k Pavlovi.)

Vo Filipách. Lýdia. - 11Odplavili sme sa z Troady, priamym smerom sme prišli do Samotrácie, na druhý deň do Neapola (*) (Samotrácia je ostrov na polceste medzi Troadou a Neapolom. Neapol bol macedónsky prístav (dnes Kavalla). Tu Pavol vstúpil prvý raz na európsku pevninu.) 12a odtiaľ do Filíp. Je to prvé mesto tej časti Macedónska a kolónia. V tomto meste sme sa niekoľko dní zdržali. (*) (Filipy boli 17 km od Neapola smerom do vnútrozemia. Rímski cisári tu usádzali vojenských vyslúžilcov a italských kolonistov.) 13V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam modlia. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, čo sa tam zišli. (*) ("Za bránu k rieke", t. j. za bránu mesta. Podľa židovských predpisov tam, kde žilo aspoň desať Židov, mala sa postaviť synagóga alebo aspoň mali sa schádzať na takom mieste, kde bola voda. Preto sa Pavol odobral k rieke.) 14Počúvala aj istá žena, menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá si ctila Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne sledovala, čo Pavol hovorí. (*) (Tyatira bolo maloázijské mesto v končinách Mýzie a Lýdie.) 15A keď sa dala so svojím domom pokrstiť, prosila nás: "Ak si myslíte, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a zostaňte." A prinútila nás.

Zbičovanie a uväznenie Pavla a Sílasa. - 16Keď sme sa šli zasa modliť, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. (*) (Bola posadnutá zlým duchom, ktorý jej ústami vyjavoval niektoré skryté veci.) 17Chodila za Pavlom a za nami a vykrikovala: "Títo ľudia sú služobníkmi Boha, Najvyššieho, a zvestujú vám cestu spásy." (*) (Týmto veršom Lukáš prestáva na čas písať v prvej osobe množného čísla. Je možné, že ostal vo Filipách.) 18A robila to mnoho dní. Pavla to dohnevalo, obrátil sa a povedal duchu: "V mene Ježiša Krista ti rozkazujem, aby si z nej vyšiel!" A v tej hodine vyšiel. 19Keď jej páni videli, že im zanikla nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosti. 20Predviedli ich pred úradníkov a povedali: "Títo ľudia búria naše mesto. Sú to Židia 21a šíria zvyky, ktoré my, ako Rimania, nesmieme ani prijímať ani zachovávať." 22Aj dav sa zhŕkol proti nim a úradníci im postŕhali šaty a rozkázali ich zbičovať. (*) (Ide o prvé prenasledovanie zo strany rímskej vrchnosti.) 23Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil. 24On ich podľa tohto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady.

Zázračné vyslobodenie apoštolov. Pokrstenie strážcu žalára. - 25O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. 26Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá. 27Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. 28Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: "Neubližuj si, lebo sme tu všetci!" 29Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa. 30Vyviedol ich von a vravel: "Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?" 31Oni povedali: "Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom." 32A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome. 33V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. 34Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu.

Prepustenie z väzenia. - 35Keď sa rozodnilo, úradníci vyslali zriadencov s odkazom: "Prepusť tých ľudí!" 36Strážca väzenia oznámil Pavlovi tieto slová: "Úradníci odkázali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji!" 37Ale Pavol im povedal: "Verejne a bez súdu nás zbili, hoci sme rímski občania, a vrhli do väzenia a teraz nás potajomky vyháňajú? Nie tak, ale nech prídu sami a oni nech nás vyvedú!" 38Zriadenci hlásili tieto slová úradníkom a oni sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania. 39Prišli a odprosili ich. A keď ich vyvádzali, prosili ich, aby odišli z mesta. 40Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.

V Solúne. Ťažkosti so Židmi. - 1Prešli cez Amfipolis a Apolóniu a prišli do Solúna, kde bola židovská synagóga. (*) (Amfipolis a Apolónia sa nachádzajú na ceste z Filíp do Solúna.) 2Pavol podľa svojho zvyku vošiel k nim a po tri soboty im hovoril o Písmach. 3Odkrýval a potvrdzoval, že Mesiáš musel trpieť a vstať z mŕtvych a: "Týmto Mesiášom je Ježiš, ktorého vám ja zvestujem." 4A niektorí z nich uverili a pripojili sa k Pavlovi a Sílasovi, aj veľké množstvo nábožných Grékov a nemálo vznešených žien. 5Ale žiarliví Židia si najali niekoľko zlých mužov z ulice, vyvolali rozruch a rozbúrili mesto. Zastali pri Jasonovom dome a chceli ich vyviesť pred ľud. 6Ale keď ich nenašli, odvliekli Jasona a niektorých bratov k predstaveným mesta a kričali: "Tí, čo rozbúrili celý svet, prišli aj sem 7a Jason ich prijal. A títo všetci robia proti cisárovým nariadeniam, lebo tvrdia, že je iný kráľ, Ježiš." 8Tak pobúrili ľud i predstavených mesta, ktorí to počuli. 9Ale keď dostali od Jasona a ostatných záruku, prepustili ich.

V Berei. - 10Bratia hneď v noci vypravili Pavla a Sílasa do Berey. Keď ta prišli, vošli do židovskej synagógy. (*) (Berea, mesto v Macedónsku, 65 km od Solúna.) 11A tí boli šľachetnejší ako tamtí v Solúne. Oni prijímali slovo s veľkou dychtivosťou a každý deň skúmali Písma, či je to naozaj tak. 12A tak mnohí z nich uverili, aj nemálo gréckych žien z vyšších vrstiev i mužov. 13Ale keď sa solúnski Židia dozvedeli, že Pavol aj v Berei hlása Božie slovo, išli aj ta znepokojovať a búriť zástupy. 14Tu bratia hneď vypravili Pavla, aby šiel až k moru. Sílas a Timotej zostali tam. 15Tí, čo odprevádzali Pavla, zaviedli ho až do Atén. Tam dostali príkaz pre Sílasa a Timoteja, aby čím skôr prišli za ním; a vrátili sa.

V Aténach. - 16Kým Pavol na nich v Aténach čakal, búril sa v duchu, keď videl, že mesto je oddané modlárstvu. (*) (Mesto Atény bolo v tom čase politicky a obchodne už málo významné, zato však zostalo strediskom filozofických škôl. Je miestom prvého stretnutia evanjelia s filozofiou.) 17Preto hovoril v synagóge so Židmi a s nábožnými ľuďmi a každý deň na námestí s tými, čo tam práve boli. 18A niektorí epikurejskí a stoickí filozofi s ním debatovali. Jedni vraveli: "Čo to chce tento tlčhuba povedať?" Iní zasa: "Zdá sa, že zvestuje cudzie božstvá." Zvestoval totiž Ježiša a zmŕtvychvstanie. (*) (Epikureizmus a stoicizmus boli vtedy najrozšírenejšie filozofické školy, dve obmeny starovekého materializmu.) 19I vzali ho, zaviedli ho na areopág a vraveli: "Môžeme vedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš? (*) (Areopág bola vyvýšenina pri Akropole v Aténach (Aresov kopec). Označuje aj najvyšší súd, ktorý sa tu schádzal.) 20Veď čosi divné nám donášaš do uší. Preto chceme vedieť, čo to má byť." 21Lebo ani jeden Aténčan, ani cudzinec, čo tam bývali, nemali na nič toľko času ako rozprávať alebo počúvať niečo nové.

Pavlova reč v areopágu. - 22Pavol si stal doprostred areopágu a hovoril: "Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní. 23Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: »Neznámemu bohu.« Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem. 24Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou, 25ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, veď on dáva všetkým život, dych a všetko 26a z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, 27aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. 28Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali:

29Keď sme teda Božím pokolením, nemáme si myslieť, že božstvo sa podobá zlatu, striebru alebo kameňu, výtvoru ľudského umenia a dômyslu. 30Ale Boh prehliadol časy nevedomosti a teraz zvestuje ľuďom, aby všetci a všade robili pokánie, 31lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť zemekruh skrze muža, ktorého na to ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych."

32Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali, iní hovorili: "Vypočujeme ťa o tom inokedy." (*) (Grécka filozofia, podľa ktorej telo je väzením duše, nevedela prijať pravdu o vzkriesení.) 33Tak Pavol spomedzi nich odišiel. 34No niektorí muži sa pripojili k nemu a uverili. Medzi nimi aj Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní s nimi.

Založenie cirkvi v Korinte. - 1Potom z Atén odišiel a prišiel do Korintu. (*) (Korint bol hlavným mestom provincie Achájsko a dôležitý prístav.) 2Tam našiel Žida menom Akvilu, rodom Ponťana, ktorý nedávno prišiel z Itálie, i jeho manželku Priscillu, lebo Klaudius nariadil, že všetci Židia musia opustiť Rím. Pripojil sa k nim, (*) (Cisár Klaudius to urobil roku 49 alebo 50. Túto udalosť spomína aj historik Suetonius. Pontus je severná maloázijská krajina na brehu Čierneho mora.) 3a pretože mal to isté remeslo, zostal u nich a pracoval; boli výrobcami stanov. 4Každú sobotu hovoril v synagóge a presviedčal Židov i Grékov.

5Keď prišli z Macedónska Sílas a Timotej, Pavol sa celkom venoval slovu a dosvedčoval Židom, že Ježiš je Mesiáš. 6Ale keď mu protirečili a rúhali sa, otriasol si odev a povedal im: "Vaša krv na vašu hlavu! Ja som čistý. Odteraz pôjdem k pohanom." (*) (Porov. Mt 10, 14; Lk 9, 5. Slová "Vaša krv na vašu hlavu" znamenajú, že sami nesú zodpovednosť za to, že odmietli ponúkanú spásu.) 7Odišiel odtiaľ a vošiel do domu istého človeka, čo si ctil Boha, menom Títa Justa; jeho dom bol spojený so synagógou. 8A predstavený synagógy Krispus uveril Pánovi s celým svojím domom; aj mnohí Korinťania, ktorí počúvali, uverili a dali sa pokrstiť.

9Pán povedal v noci vo videní Pavlovi: "Neboj sa, len hovor a nemlč, 10veď som s tebou ja a nik nesiahne na teba, aby ti ublížil, lebo mám v tomto meste mnoho ľudu." 11Zostal tam teda rok a šesť mesiacov a učil u nich Božie slovo.

Pavol pred prokonzulom Galliom. - 12Keď bol v Achájsku prokonzulom Gallio, Židia svorne povstali proti Pavlovi, priviedli ho pred súdnu stolicu (*) (Lucius Junius Gallio, starší brat filozofa Seneku, bol prokonzulom Achájska (v rokoch 51–52 alebo 52–53). Potvrdzuje to aj nápis nájdený v Delfách.) 13a hovorili: "Tento navádza ľudí, aby protizákonne uctievali Boha." 14Ale keď sa Pavol chystal otvoriť ústa, povedal Gallio Židom: "Židia, keby šlo o nejakú krivdu alebo o podlý zločin, vypočul by som vás, ako sa patrí. 15Ale keď sú to spory o slovo, o mená a o váš zákon, to je vaša vec. Ja v takýchto veciach nechcem byť sudcom." 16A odohnal ich od súdnej stolice. 17Tu všetci chytili predstaveného synagógy Sostena a pred súdnou stolicou ho zbili. A Gallio sa o to vôbec nestaral.

Pavol sa vracia do Antiochie. - 18Pavol tam zostal ešte veľa dní; potom sa s bratmi rozlúčil a odplavil sa do Sýrie a s ním aj Priscilla a Akvila. V Kenchreách si dal ostrihať hlavu, lebo mal sľub. (*) (Kenchrey boli východným korintským prístavom, z ktorého lode plávali smerom k Ázii. Nevie sa, o aký sľub u Pavla ide. Podľa niektorých by šlo o nazirejský sľub (porov. 21, 23; Nm 6, 1), ktorý trval aspoň mesiac.) 19Keď prišli do Efezu, tam ich nechal. Sám vošiel do synagógy a hovoril so Židmi. 20A keď ho prosili, aby zostal dlhší čas, neprivolil, 21ale pri rozlúčke povedal: "Znova sa k vám vrátim, ak to bude chcieť Boh" a odplavil sa z Efezu. 22Keď prišiel do Cézarey, vystúpil, pozdravil cirkev a odišiel do Antiochie. (*) ("Vystúpil, pozdravil cirkev", pravdepodobne cirkev v Jeruzaleme.)

V. Tretia Pavlova misijná cesta, 18,23 - 21,26

Apollo v Efeze. - 23Nejaký čas tam pobudol a šiel ďalej. Postupne prechádzal galatským krajom a Frýgiou a povzbudzoval všetkých učeníkov. (*) (Tu sa začína tretia Pavlova misijná cesta (roky 53–58). Jej hlavným cieľom a strediskom bolo mesto Efez, odkiaľ zašiel cez Macedónsko do Korinta a tým istým smerom späť do Jeruzalema.)

24Do Efezu prišiel istý Žid menom Apollo, rodom Alexandrijčan, muž výrečný a zbehlý v Písmach. (*) (Alexandria v Egypte bola aj kultúrnym strediskom Židov.) 25Bol poučený o Pánovej ceste a so zápalom ducha hovoril a správne učil o Ježišovi, hoci poznal iba Jánov krst. (*) ("Cesta"; porov. poznámku k 9, 2.) 26Začal teda smelo vystupovať v synagóge. Keď ho počuli Priscilla a Akvila, vzali ho k sebe a dôkladnejšie mu vysvetlili Božiu cestu. 27A keď chcel odísť do Achájska, bratia ho povzbudzovali a napísali učeníkom, aby ho prijali. Keď ta prišiel, veľmi pomohol tým, čo z milosti uverili. 28Lebo rázne usviedčal Židov a verejne dokazoval z Písem, že Ježiš je Mesiáš.