Pavol v Efeze. - 1Kým bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po horných krajoch a prišiel do Efezu. Tam našiel akýchsi učeníkov (*) ("Horné kraje" sú Galácia a Frýgia. Pavol teda prišiel do Efezu po anatolskej náhornej rovine. Efez bolo kvitnúce hlavné mesto rímskej provincie Ázie, významné obchodné a kultúrne stredisko s 300 000 obyvateľmi. Pavol tu strávil viac než dva roky (19, 1–40). Spomínaní "učeníci" ešte neboli kresťanmi (porov. v. 3 a 5).) 2a povedal im: "Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?" Oni mu odvetili: "Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý." 3On sa opýtal: "Ako ste teda boli pokrstení?" Oni odpovedali: "Jánovým krstom." 4Pavol povedal: "Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša." 5Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. 6A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali. (*) (Udelil im sviatosť birmovania, v ktorej dostali Svätého Ducha.) 7Spolu ich bolo asi dvanásť mužov.

Pavol hlása evanjelium a koná divy v Efeze. - 8Potom vošiel do synagógy a smelo hovoril; tri mesiace rozprával a presviedčal o Božom kráľovstve. 9Ale keď sa niektorí zatvrdili a neuverili, ba pred zástupom tupili Pánovu cestu, odišiel od nich, oddelil učeníkov a každý deň hovoril v Tyrannovej škole. (*) (Pravdepodobne ide o učiteľa rétoriky, ktorý prenajímal miestnosť Pavlovi. "Cesta"; porov. poznámku k 9, 2. Originál má len slovo "cesta".) 10To trvalo dva roky, takže všetci, čo bývali v Ázii, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo. 11A Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy, 12takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali.

Židovskí zaklínači. - 13Aj niektorí potulní židovskí zaklínači sa pokúsili vzývať meno Pána Ježiša nad tými, čo boli posadnutí zlými duchmi, a hovorili: "Zaklínam vás skrze Ježiša, ktorého hlása Pavol." (*) (Porov. Mt 12, 27.) 14Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza. (*) (Pravdepodobne ide o niekoho, kto bol na čele niektorej kňazskej triedy, alebo si titul veľkňaza privlastnil. Dejiny totiž veľkňaza s takýmto menom nepoznajú.) 15Ale zlý duch im povedal: "Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem; ale kto ste vy?" 16A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich vrhol, dvoch z nich sa zmocnil a tak ich doriadil, že z toho domu utekali nahí a doráňaní. 17Dozvedeli sa o tom všetci Židia aj Gréci, čo bývali v Efeze. Na všetkých doľahol strach a zvelebovali meno Pána Ježiša. 18Mnoho veriacich prichádzalo, vyznávali sa a priznávali svoje skutky. 19A mnohí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich spálili; keď spočítali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných. (*) (Hoci sa cena zdá prehnaná, nesmieme zabúdať, že literatúra tohto druhu bola vtedy veľmi cenená. Jedna drachma zodpovedala dennej mzde robotníka.) 20Tak mohutne sa šírilo a silnelo Pánovo slovo.

Pavlove plány. - 21Po týchto udalostiach si Pavol zaumienil v Duchu, že prejde cez Macedónsko a Achájsko a pôjde do Jeruzalema. Povedal: "Keď sa ta dostanem, musím sa pozrieť aj do Ríma." 22Dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, poslal do Macedónska a sám zostal istý čas v Ázii.

Demetrova vzbura proti Pavlovi. - 23V tom čase nastalo nemalé pobúrenie pre Pánovu cestu. (*) ("Cesta" – porov. poznámku k 9, 2.) 24Istý zlatník, menom Demeter, čo vyrábal strieborné Dianine chrámiky, poskytoval remeselníkom nemalý zárobok. (*) (V Efeze bol svetoznámy chrám bohyne plodnosti Diany (Artemidy).) 25Zhromaždil ich, ako aj tých, čo sa zaoberali podobným remeslom, a povedal: "Muži, vy viete, že z tohto remesla máme zisk. 26A vidíte i počujete, že tento Pavol nielen v Efeze, ale skoro v celej Ázii presvedčil a odvrátil veľký zástup, lebo hovorí, že to, čo zhotovujú ruky, nie sú bohovia. 27A nielen tomuto nášmu remeslu hrozí nebezpečenstvo, že upadne, ale ani chrám veľkej bohyne Diany nebudú mať za nič a začne sa rúcať veleba tej, ktorú si ctí celá Ázia i celý svet."

28Keď to počuli, zachvátil ich hnev a kričali: "Veľká je efezská Diana!" 29V celom meste zavládol zmätok; schopili Pavlových sprievodcov Macedónčanov Gája a Aristarcha a všetci sa hromadne hnali do divadla. (*) (Bolo to najväčšie zo známych divadiel staroveku. Zmestilo sa doň 25 000 divákov.) 30Pavol chcel ísť medzi ľud, ale učeníci mu to nedovolili. 31Aj niektorí aziarchovia, čo mu boli priateľmi, poslali za ním s prosbou, aby nešiel do divadla. (*) (Aziarchovia boli funkcionári, ktorí stáli na čele všetkých chrámov v Ázii, v ktorých sa vzdávala božská úcta rímskym cisárom.) 32Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení bol zmätok, a mnohí ani nevedeli, prečo sa zišli. 33Tu naviedli zo zástupu akéhosi Alexandra a Židia ho potisli dopredu. Alexander si rukou vyžiadal ticho a chcel vysvetľovať ľudu. 34Ale keď zbadali, že je Žid, všetci jedným hlasom asi dve hodiny kričali: "Veľká je efezská Diana!" 35Až mestský tajomník utíšil zástup a povedal: "Efezania, ktorý človek by nevedel, že mesto Efez je ctiteľom veľkej Diany a jej obrazu, ktorý padol z neba?! 36Keď to teda nemožno poprieť, musíte sa upokojiť a nesmiete robiť nič nerozvážne. 37Lebo ste priviedli týchto ľudí, hoci sa nedopustili svätokrádeže, ani sa nerúhali našej bohyni. 38Ak teda Demeter a jeho remeselníci majú niečo proti niekomu, na to sú verejné súdy a prokonzuli; nech sa tam žalujú. 39Ak chcete niečo iné, možno to vyriešiť na zákonitom zhromaždení. 40Veď sa vystavujeme nebezpečenstvu, že nás za dnešok obvinia zo vzbury, lebo niet vinníka, a nemohli by sme zdôvodniť, prečo tento zhon." Ako to dopovedal, zhromaždenie rozpustil.

Pavol opúšťa Efez. Cesta do Troady. - 1Keď potom rozruch ustal, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a odišiel do Macedónska. (*) (Svätý Pavol odišiel z Efezu pravdepodobne na jar roku 57.) 2Prechádzal tými krajmi, povzbudzoval bratov mnohými slovami a prišiel do Grécka. 3Tam strávil tri mesiace, a keď sa chystal odplaviť do Sýrie, Židia mu strojili úklady. Preto sa rozhodol, že sa vráti cez Macedónsko. 4Sprevádzali ho Berejčan Pyrrhov syn Sopater, zo Solúnčanov Aristarchus a Sekundus, Derbejčan Gájus a Timotej i Ázijčania Tychikus a Trofimus. 5Oni šli vopred a čakali nás v Troade. (*) (Rozprávanie znova pokračuje v prvej osobe množného čísla a končí sa až v 21, 18. Znamená to, že vo Filipách sa pripojil k Pavlovi Lukáš.) 6My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme došli za nimi do Troady, kde sme sa zdržali sedem dní. (*) (Dni Nekvasených chlebov sú sviatky židovskej Veľkej noci.)

Pavol v Troade. Vzkriesenie Eutycha. - 7Keď sme sa v prvý deň týždňa zišli na lámanie chleba, Pavol s nimi hovoril, lebo na druhý deň chcel odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci. (*) (Prvý deň po sobote je nedeľa, čiže deň Kristovho zmŕtvychvstania. Máme tu dôkaz, že kresťania od počiatku slávili nedeľu ako deň Pána (Zjv 1, 10; 1 Kor 16, 2). Lámanie chleba tu znamená slávenie Eucharistie.) 8V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp. 9Istý mladík, menom Eutychus, sedel v okne, a pretože Pavol dlho hovoril, tvrdo zaspal. Premožený spánkom spadol z tretieho poschodia dolu. Zdvihli ho mŕtveho. 10Pavol zišiel dole, ľahol si naň, objal ho a povedal: "Neplašte sa, lebo jeho duša je v ňom." 11Potom sa vrátil hore, lámal chlieb a jedol, dlho, až do svitania, ešte hovoril a potom odišiel. 12Chlapca priviedli živého a nemálo ich to potešilo.

Z Troady do Milétu. - 13My sme skôr nasadli na loď a odplavili sme sa do Assonu, kde sme mali pribrať Pavla; on tak určil, lebo sám chcel ísť po súši. (*) (Asson bol asi 40 km od Troady na ázijskom pobreží.) 14Keď sme sa s ním v Assone zišli, vzali sme ho a išli sme do Mitylény. (*) (Mityléna bol prístav na ostrove Lesbos.) 15Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali naproti Chiosu, v ďalší deň sme pristáli pri Samose a v nasledujúci sme došli do Milétu. (*) (Chios a Samos sú ostrovy v Egejskom mori.) 16Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby bol na Turíce podľa možnosti už v Jeruzaleme.

Rozlúčka so staršími z Efezu v Miléte. - 17Z Milétu poslal do Efezu a zavolal si starších cirkvi. 18Keď k nemu prišli, povedal im: "Vy viete, ako som bol s vami celý čas od prvého dňa, čo som vkročil do Ázie; 19ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, ktoré na mňa doliehali z úkladov Židov; 20ako som nezanedbal zvestovať vám všetko užitočné a učil som vás verejne i po domoch; 21ako som zaprisahával Židov aj Grékov, že sa majú obrátiť k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša. 22A teraz spútaný Duchom idem do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. 23Len Duch Svätý ma vo všetkých mestách uisťuje, že ma očakávajú okovy a súženie. 24Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu Božej milosti.

25A teraz viem, že už neuvidíte moju tvár: nik z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľovstvo. 26Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých, 27lebo som neušiel bez toho, že by som vám nezvestoval Božiu vôľu celú. 28Dávajte si pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou. (*) (Výraz "biskup" (gr. epískopos) pôvodne znamenal strážcu, dozorcu, zodpovedného za spoločenstvo. Len neskôr, asi na začiatku 2. storočia, sa stáva titulom biskupského úradu a hodnosti, odlišných od úradu kňazov (presbyterov).) 29Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo. (*) (Nebezpečenstvo náboženských novátorov. Porov. Gal 1, 7–9; 5, 7–12; Flp 3, 2; Kol 2, 8.10.19; Zjv 2, 6.15.) 30Ba aj z vás samých povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť, aby strhli učeníkov za sebou. 31Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás.

32A teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti: ono má moc budovať a dať dedičstvo medzi všetkými posvätenými. 33Netúžil som po ničom striebre ani zlate, ani odeve. 34Sami viete, že tieto ruky vyslúžili všetko, čo som potreboval ja a títo tu so mnou. 35Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: »Blaženejšie je dávať, ako prijímať.«" (*) (Tento Ježišov výrok nie je zachytený, zapísaný v evanjeliách, a preto ho voláme "agrafon", čiže nenapísaný výrok. Zachoval sa v ústnom podaní.)

36Keď to povedal, kľakol si a modlil sa s nimi všetkými. 37Všetci sa dali do veľkého plaču, vešali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. 38Najviac ich bolelo jeho slovo, že už neuvidia jeho tvár. A vyprevadili ho na loď.