Prvé prenasledovanie Cirkvi. Šavol. - 1Šavol schvaľoval, že ho zabili. V ten deň sa začalo veľké prenasledovanie Cirkvi v Jeruzaleme a všetci sa okrem apoštolov rozpŕchli po krajoch Judey a Samárie. 2Štefana pochovali bohabojní muži a veľmi nad ním plakali. 3Ale Šavol ničil Cirkev, vnikal do domov a odvláčal mužov i ženy a dával ich do väzenia.

Evanjelium v Samárii. - 4Tí, čo sa rozpŕchli, chodili a hlásali slovo.

5Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista. (*) (Filip je jeden zo siedmich mužov, ktorých apoštoli ustanovili, aby "obsluhovali pri stoloch"; nie je totožný s apoštolom Filipom.) 6Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, pretože počuli i videli, že robí znamenia. 7Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli. 8A v meste nastala veľká radosť.

Čarodejník Šimon. - 9V meste predtým istý muž, menom Šimon, robil čary a ohromoval samárijský ľud, tvrdiac, že on je niekým veľkým. 10A všetci od najmenších až po najväčších ho pozorne počúvali a hovorili: "On je Božia sila, ktorá sa volá Veľká." 11Počúvali ho preto, že ich už dlhý čas ohromoval čarami. 12Ale keď uverili Filipovi, ktorý im hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť muži i ženy. (*) ("Meno" tu označuje samého Krista.) 13Vtedy uveril aj sám Šimon, dal sa pokrstiť a pridŕžal sa Filipa. A keď videl, že sa dejú znamenia a veľké divy, tŕpol od úžasu.

Peter a Ján v Samárii. - 14Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. 15Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, 16lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. 17Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého. (*) (Je to klasické miesto Svätého písma, ktoré poukazuje na jestvovanie sviatosti birmovania, odlišnej od krstu.)

18Keď Šimon videl, že vkladaním rúk apoštolov sa udeľuje Duch, ponúkol im peniaze 19a povedal: "Dajte aj mne takú moc, aby každý, na koho vložím ruky, dostal Ducha Svätého." (*) (Od tohto Šimona sa odvodzuje názov "simónia", ktorým sa označuje akékoľvek kupčenie so svätými vecami a úradmi v Cirkvi.) 20Ale Peter mu povedal: "Tvoje striebro nech je zatratené aj s tebou, pretože si si myslel, že možno Boží dar získať za peniaze! 21Nemáš účasť ani podiel na tomto slove, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom. 22Rob teda pokánie z tejto svojej neprávosti a pros Pána, azda ti odpustí toto zmýšľanie tvojho srdca. 23Lebo vidím, že si v horkej žlči a v putách neprávosti." 24Šimon odpovedal: "Modlite sa vy za mňa k Pánovi, aby ma nepostihlo nič z toho, čo ste povedali." 25Tak dosvedčovali a ohlasovali Pánovo slovo. A keď sa vracali do Jeruzalema, v mnohých samárijských dedinách hlásali evanjelium.

Filip krstí etiópskeho eunucha. - 26Pánov anjel povedal Filipovi: "Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy; je pustá." 27On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu, (*) ("Kandaké" nie je vlastné meno, ale označuje hodnosť kráľovnej. Všetky etiópske kráľovné mali titul kandaké, ako zasa egyptskí králi sa menovali faraóni.) 28a už sa vracal. Sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. 29Tu povedal Duch Filipovi: "Choď a pridaj sa k tamtomu vozu." 30Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: "A aj rozumieš, čo čítaš?" 31On odvetil: "Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?" A poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si vedľa neho. 32Stať Písma, ktorú čítal, bola táto:

34Eunuch povedal Filipovi: "Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?" 35Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša. 36Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: "Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?" (37) (*) (Tento verš Neovulgáta vynecháva. Znie: "Filip mu povedal: »Ak veríš z celého srdca, slobodno.« A on odpovedal: »Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn.«" Ide o veľmi starú glosu, ktorú zachovali niektoré grécke rukopisy, ako aj Vulgáta (text inšpirovaný krstnou liturgiou).) 38Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. 39Keď vystúpili z vody, Pánov Duch Filipa uniesol a eunuch ho viac nevidel; ale šiel svojou cestou plný radosti. 40A Filip sa našiel v Azote. Chodil po všetkých mestách a hlásal evanjelium, až prišiel do Cézarey. (*) (Azot je mesto na pobreží Stredozemného mora, asi 37 km na sever od Gazy. Cézarea sa nachádza asi 50 km od dnešného Tel Avivu, tiež na morskom pobreží.)

Obrátenie Šavla. - 1Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov. Išiel teda k veľkňazovi 2a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol stúpencov tejto Cesty, mužov i ženy, ak tam dajakých nájde, v putách priviesť do Jeruzalema. (*) (Právomoc veľkňaza sa v náboženských otázkach rozprestierala aj na Židov, ktorí žili za hranicami Palestíny. Výraz "Cesta" tu znamená cestu spásy, život podľa Kristovho učenia (porov. 24, 22). Preto výraz píšeme s veľkým C.) 3Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. 4Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: "Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?" 5On povedal: "Kto si, Pane?" A ten: "Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. 6Ale vstaň, choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť." 7Muži, čo ho sprevádzali, stáli ako ohromení, lebo hlas počuli, ale nikoho nevideli. 8Šavol vstal zo zeme, otvoril oči, ale nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku. 9Tri dni nevidel a nejedol, ani nepil.

10V Damasku bol istý učeník, menom Ananiáš, a Pán ho vo videní oslovil: "Ananiáš!" On povedal: "Tu som, Pane." 11A Pán jemu: "Vstaň a choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a v Júdovom dome vyhľadaj Šavla prímením Tarzského; práve sa modlí (*) (Rovná ulica je jedna z dvoch hlavných ulíc v Damasku a viedla z východu na západ.) 12a vidí muža, menom Ananiáša, ako vchádza a vkladá naň ruky, aby sa mu vrátil zrak." 13No Ananiáš odpovedal: "Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme. (*) ("Svätí" sú kresťania (9, 32. 41; 26, 10); podobne aj "posvätení" (20, 32; 26, 18).) 14Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno." 15Ale Pán mu povedal: "Len choď, lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela; 16a ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno." 17Ananiáš teda šiel a vošiel do domu, vložil naň ruky a povedal: "Brat Šavol, poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si šiel sem, aby si zasa videl a aby ťa naplnil Duch Svätý." 18Hneď mu spadli z očí akoby lupiny a vrátil sa mu zrak. Tu vstal a dal sa pokrstiť. 19Potom prijal pokrm a zosilnel.

Šavlova kázeň v Damasku. - Niekoľko dní zostal s učeníkmi v Damasku 20a hneď v synagógach ohlasoval Ježiša, že je Božím Synom. (*) (Pavol je presvedčený, že sa mu na ceste zjavil sám Ježiš, a to osobne, a svoje videnie zaraďuje medzi ostatné zjavenia Vzkrieseného, keď tvrdí: "Poslednému zjavil sa aj mne" (1 Kor 15, 8). Nejde teda u Pavla o nejaký vnútorný, duchovný zážitok na ceste do Damasku, ale o skutočné videnie (1 Kor 9, 1), ktoré Pavol dobre rozoznáva (porov. 2 Kor 12, 1–4).) 21Všetci, čo počúvali, žasli a vraveli: "Nie je to ten, čo v Jeruzaleme prenasledoval tých, čo vzývali toto meno? A neprišiel sem na to, aby ich v putách odviedol k veľkňazom?" 22Ale Šavol bol čoraz silnejší a miatol Židov, čo bývali v Damasku, lebo dokazoval, že toto je Mesiáš. 23Keď uplynulo viac dní, Židia sa uzniesli, že ho zabijú. (*) (Pavol sa v Damasku zdržal iba krátko a potom odišiel na púšť do Arábie, aby sa tam v samote pripravil na svoje budúce poslanie. Potom sa vrátil znova do Damasku (Gal 1, 17) a vtedy sa prihodilo, čo sa spomína vo vv. 23–25.) 24Ale Šavol sa o ich úkladoch dozvedel. Vo dne i v noci strážili brány, aby ho mohli zabiť. 25No jeho učeníci ho v noci vzali a v koši ho spustili cez hradby.

Šavlova návšteva v Jeruzaleme. - 26Keď prišiel do Jeruzalema, pokúšal sa spojiť s učeníkmi, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom. 27Tu sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom a porozprával im, ako na ceste videl Pána a že s ním hovoril a ako smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene. 28A žil s nimi v Jeruzaleme a smelo si počínal v Pánovom mene. (*) ("Žil s nimi"; doslovne: vchádzal a vychádzal (porov. 1, 21).) 29Rozprával a prel sa aj s Helenistami a oni ho chceli zabiť. 30Keď sa to dozvedeli bratia, zaviedli ho do Cézarey a poslali do Tarzu.

Obdobie pokoja pre Cirkev. - 31A Cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha.

Peter uzdravuje ochrnutého v Lydde. - 32Ako Peter navštevoval všetkých, prišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde. 33Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli. 34Peter mu povedal: "Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si." A on hneď vstal. 35A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi. (*) (Sáron je rovina pozdĺž palestínskeho pobrežia pri Stredozemnom mori; tiahne sa od mesta Joppe po Cézareu.)

Peter vzkriesil Tabitu v Joppe. - 36V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Dorkas. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. (*) ("Dorkas" (gr.) znamená "Srnka".) 37No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. 38A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: "Príď bez meškania aj k nám!" 39Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu sukne a šaty, čo im urobila Dorkas, kým bola medzi nimi. 40Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k mŕtvole povedal: "Tabita, vstaň!" Ona otvorila oči, a keď videla Petra, posadila sa. 41On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú.

42Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohí uverili v Pána. 43Potom zostal ešte veľa dní v Joppe u istého garbiara Šimona.

Peter ide ku Kornéliovi do Cézarey. - 1V Cézarei žil istý muž menom Kornélius, stotník kohorty, zvanej Italská. 2Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu. 3Raz okolo tretej hodiny popoludní videl jasne vo videní Božieho anjela, ako prichádza k nemu a oslovuje ho: "Kornélius!" 4Ale on na neho hľadel a preľaknutý povedal: "Čo je, Pane?" Odpovedal mu: "Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul. 5A teraz pošli mužov do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; 6býva u istého Šimona, garbiara, čo má dom pri mori." 7A keď anjel, čo s ním hovoril, odišiel, zavolal si dvoch sluhov a nábožného vojaka z tých, čo mu boli podriadení, 8všetko im porozprával a poslal ich do Joppe.

9Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu, Peter vyšiel okolo poludnia na strechu modliť sa. 10Keď vyhladol, chcel jesť. Kým mu pripravovali, padol do vytrženia. 11Videl otvorené nebo a zostupovať akúsi nádobu, ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy na zem. 12Boli v nej všetky druhy štvornožcov, zemeplazov a nebeské vtáctvo. 13I zaznel mu hlas: "Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!" 14Ale Peter povedal: "Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté." 15Ale hlas sa mu ozval znova, druhý raz: "Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným." (*) (Mojžišov zákon (Lv 11) rozoznával čisté a nečisté zvieratá. Videním Boh poučil Petra, že už niet rozdielu medzi čistými a nečistými zvieratami a prestalo aj delenie ľudí na čistých (pre prijatú obriezku, na ktorú sa hľadelo ako na očisťujúci obrad) a nečistých (za takých pokladali pohanov), pretože všetci ľudia sú povolaní k spáse.) 16Toto sa opakovalo tri razy a hneď bola nádoba vzatá do neba. 17Kým bol Peter v rozpakoch, čo to bol za úkaz, ktorý videl, zastali pri bráne muži, ktorých poslal Kornélius, a dopytovali sa na Šimonov dom. 18Zavolali a pýtali sa, či tam býva Šimon s prímením Peter. 19Ako Peter premýšľal o videní, Duch mu povedal: "Hľadajú ťa traja muži. 20Vstaň teda, zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo som ich ja poslal." 21Peter zišiel k mužom a povedal: "Ja som ten, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?" 22Oni povedali: "Stotník Kornélius, spravodlivý a bohabojný muž, ktorému celý židovský národ vydáva svedectvo, dostal pokyn od svätého anjela, aby si ťa pozval do domu a vypočul tvoje slová." 23Zavolal ich teda dnu a pohostil.

Peter u Kornélia a jeho priateľov. - Na druhý deň vstal a šiel s nimi a niektorí bratia z Joppe ho sprevádzali. (*) (Joppe sa nachádza asi 44 km na juh od Cézarey.) 24V ďalší deň prišiel do Cézarey. Kornélius ich už čakal spolu s pozvanými príbuznými a najbližšími priateľmi. 25Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa. 26Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: "Vstaň, aj ja som len človek." 27Ako sa s ním rozprával, vošiel dnu a našiel tam mnoho zhromaždených. 28I povedal im: "Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom. 29Preto som prišiel bez váhania, keď ste ma pozvali. A pýtam sa, kvôli čomu ste ma pozvali?" 30Kornélius povedal: "Sú to štyri dni práve v túto hodinu, čo som sa o tretej hodine popoludní modlil vo svojom dome. Tu predo mnou zastal muž v bielom odeve 31a povedal mi: »Kornélius, tvoja modlitba je vyslyšaná a Boh si spomenul na tvoje almužny. 32Pošli teda do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; býva v dome garbiara Šimona pri mori.« 33Hneď som teda poslal po teba a ty si dobre urobil, že si prišiel. A teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal."

34Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: "Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, 35ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. 36Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých: (*) (Boh najprv poslal svoje posolstvo Izraelu, no teraz už všetkým ľuďom bez výnimky, pretože Ježiš je Pánom všetkých.) 37Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; 38ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. (*) (Pomazaním sa tu rozumie zostúpenie Ducha Svätého na Ježiša pri krste v podobe holubice.) 39A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. 40Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil 41- nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. 42A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. 43Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí." (*) (Je to jedna z najkrajšie rozpracovaných schém prvokresťanskej katechézy (porov. 2, 22–36).)

Pokrstenie prvých pohanov. - 44Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo. 45A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, 46lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: 47"Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?" 48A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal. (*) (Duch Svätý zostúpil na Kornélia a na ostatných pohanov, ktorí sa zhromaždili v jeho dome. Dary Ducha Svätého neboli len vnútorné milosti, ale aj navonok sa prejavujúce mimoriadne schopnosti (charizmy). Ide o tzv. Turíce pohanov (porov. 2, 1–3; 4, 31).)

Peter v Jeruzaleme vysvetľuje svoje konanie. - 1Apoštoli a bratia v Judei sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo. 2Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: 3"Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!" (*) (Nebola to výčitka iba proti jeho správaniu. V podstate išlo o to, že prijal do Cirkvi pohanov bez toho, že by boli najprv prijali židovský zákon.)

4Peter im začal rad-radom vysvetľovať: 5"Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie: akási nádoba ako veľké prestieradlo spúšťané za štyri rohy zostupovala z neba a prišla až ku mne. 6Keď som pozorne do nej pozrel, videl som pozemské štvornožce a divú zver, plazy a nebeské vtáctvo. 7A počul som aj hlas, ktorý mi hovoril: »Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!« 8No ja som povedal: »Nijakým činom, Pane, veď poškvrnené a nečisté nevošlo nikdy do mojich úst!« 9Ale hlas mi druhý raz povedal z neba: »Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.« 10To sa opakovalo tri razy a všetko sa zasa zdvihlo do neba. 11Hneď nato zastali pri dome, v ktorom sme boli, traja muži, vyslaní ku mne z Cézarey. 12A Duch mi povedal, aby som šiel bez váhania s nimi. So mnou šli aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu toho muža. 13On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý stál a hovoril: »Pošli do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; 14on ti povie slová, v ktorých budeš spasený ty i celý tvoj dom.« 15Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás. 16Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: »Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.« (*) (Porov. 1, 5.) 17Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?"

18Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: "Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život."

Založenie Cirkvi v Antiochii. - 19Tí, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom. (*) (Antiochia bola po Ríme a Alexandrii v Egypte tretím najväčším mestom Rímskej ríše. Obyvatelia boli Sýrčania, Gréci a Židia.) 20No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pána Ježiša. 21Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi.

22Zvesť o tom sa dostala aj do uší jeruzalemskej cirkvi; a vyslali do Antiochie Barnabáša. 23Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, 24lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. 25Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla. 26Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tamojšej Cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi. (*) (Pohania menom "kresťan" nazývali Kristových učeníkov, prívržencov. Kresťania sa medzi sebou volali bratmi, veriacimi, učeníkmi, svätými.)

Vyslanie Barnabáša a Šavla do Jeruzalema. - 27V tých dňoch prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema. (*) (Proroci tu znamenajú ľudí obdarených charizmami, zvlášť charizmou poučovania (porov. 13, 1; 15, 32; 21, 10).) 28Jeden z nich, menom Agabus, vstal a z vnuknutia Ducha oznámil, že bude veľký hlad po celom svete. A aj bol za Klaudia. (*) (Hlad za cisára Klaudia (41–54) zaznamenávajú aj pohanskí spisovatelia ako Tacitus (Ann. 12, 43), Suetonius (Vita Claudii 18), Dio Cassius (60, 11). Bol v rokoch 44–48.) 29Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratom, čo bývajú v Judei. 30Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi.

Petrovo uväznenie a zázračné vyslobodenie. - 1V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov Cirkvi a mučil ich. (*) (Je to Herodes Agrippa I., vnuk Herodesa Veľkého, syn Aristobula a Bereniky. Kráľovský titul dostal od Kaligulu roku 37 a vládol nad Judeou a Samáriou v rokoch 41–44. Tetrarcha Herodes Antipas, ktorý dal popraviť Jána Krstiteľa a vypočúval Ježiša, bol jeho strýkom.) 2Jánovho brata Jakuba zabil mečom. (*) (Jakub Starší, apoštol, Zebedejov syn.) 3A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. 4Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch: po Veľkej noci ho chcel predviesť ľudu. 5Petra teda strážili vo väzení. Ale Cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. 6V poslednú noc, ako ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie. 7Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: "Vstaň rýchlo!" A reťaze mu spadli z rúk. 8Anjel mu povedal: "Opáš sa a obuj si sandále!" Keď to urobil, povedal mu: "Prehoď si plášť a poď za mnou!" 9Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie.

10Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel mu zmizol. 11Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: "Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud." 12Ako o tom uvažoval, došiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volá Marek, kde boli mnohí zhromaždení a modlili sa. 13Keď zabúchal na dvere pri bráne, vyšla dievčina, menom Rodé, a načúvala. 14Keď spoznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla dnu a oznamovala, že pri bráne stojí Peter. 15Oni jej povedali: "Šalieš!" Ona však tvrdila, že je to tak. No oni vraveli: "To je jeho anjel." 16Ale Peter neprestával búchať. A keď otvorili a uvideli ho, žasli. 17Pokynul im rukou, aby boli ticho, a vyrozprával, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a povedal: "Oznámte to Jakubovi a bratom." Potom vyšiel von a odišiel na iné miesto. (*) (Ide o Jakuba Mladšieho (porov. Mt 13, 55; Gal 1, 19), ktorý bol biskupom v Jeruzaleme. Kde sa Peter odobral po svojom vyslobodení z väzenia, Sk nehovoria. Podľa tradície odišiel do Ríma.)

18Keď sa rozodnilo, nastal medzi vojakmi nemalý zmätok, čo sa mohlo stať s Petrom. 19Herodes ho hľadal, a keď ho nenašiel, vypočúval strážnikov a rozkázal ich odviesť. Potom odišiel z Judey do Cézarey a tam sa zdržiaval.

Smrť prenasledovateľa. - 20Bol nahnevaný na Týrčanov a Sidončanov. Ale oni svorne prišli za ním, získali si kráľovho komorníka Blasta a prosili o pokoj, lebo ich kraj sa živil kráľovým obilím. 21V určený deň Herodes, oblečený do kráľovského rúcha, sadol si na trón a prehovoril k nim. 22Ľud mu privolával: "To je Boží hlas, nie ľudský!" 23Ale vtom ho zasiahol Pánov anjel, lebo nevzdal Bohu slávu, a skonal rozožratý červami.

Barnabáš a Šavol sa vrátili do Antiochie. - 24A Božie slovo sa šírilo a rozmáhalo. 25Keď Barnabáš a Šavol splnili v Jeruzaleme svoju úlohu, vrátili sa a vzali so sebou Jána, ktorý sa volá Marek.