Zach+14

I. Videnie Zachariášovo, hl. 1 - 6

Úvod. - 1Vo ôsmom mesiaci druhého roku Dária prehovoril Pán k prorokovi Zachariášovi, synovi Barachiáša, Adovho syna takto: (*) (O Zachariášovi a jeho rode pozri úvod k tomuto prorokovi.) 2"Pán sa veľmi hnevá na vašich otcov. 3Povedz im teda: Toto hovorí Pán zástupov: Obráťte sa ku mne, hovorí Pán zástupov, a obrátim sa k vám, hovorí Pán zástupov. 4Nebuďte ako vaši otcovia, ku ktorým volali predošlí proroci: Toto hovorí Pán zástupov: Odvráťte sa od svojich zlých ciest a od svojich zlých skutkov; ale nepočúvali a nedbali na mňa, hovorí Pán. 5Vaši otcovia - kdeže tí sú? A proroci? Či večne žijú? (*) (Proroci síce pomreli, ale ich proroctvá sa splnili. Národ sa len vtedy obrátil k Bohu, keď videl, že sa hrozby prorokov plnia.) 6Azda moje slová a moje príkazy, ktoré som uložil svojim sluhom prorokom, nezasiahli vašich otcov? Vtedy sa obrátili a vraveli: »Ako sa Pán zástupov rozhodol, že bude s nami nakladať podľa našich ciest a podľa našich skutkov, tak s nami nakladal.«"

Symbolické videnia

Jazdci. - 7Dvadsiaty štvrtý deň jedenásteho mesiaca - to je mesiac šebat, v druhom roku Dária, prehovoril Pán k prorokovi Zachariášovi, synovi Barachiáša, Adovho syna, takto: (*) (Mesiac šebat je náš január-február.) 8Videl som v noci: Hľa, akýsi muž jazdil na hnedom koni. Stál medzi myrtovými kríkmi v priehlbine a za ním boli hnedé, strakaté a biele kone. 9I spýtal som sa: "Kto sú títo, Pane?" Odpovedal mi anjel, ktorý vo mne hovoril: "Ja ti ukážem, kto sú títo." (*) (Anjela, ktorý mu videnia vysvetľoval, prorok azda ani nevidel.)

10Vtom sa ozval muž, ktorý stál medzi myrtovými kríkmi, a povedal: "To sú tí, ktorých Pán poslal poprechodiť zem." (*) (Jazdci sú Boží poslovia, anjeli. Kone zvýrazňujú rýchlosť anjelov. Túto ich vlastnosť my zvýrazňujeme zvyčajne krídlami. Boli to azda anjeli strážcovia rozličných krajín (porov. Dan 10,12 n.20 n.).) 11Oni povedali Pánovmu anjelovi, ktorý stál medzi myrtovými kríkmi: "Poprechodili sme zem a hľa, celá zem býva v spokojnosti." 12Pánov anjel odvetil: "Pane zástupov, dokedyže sa nezmiluješ nad Jeruzalemom a nad mestami Júdska, na ktoré sa hneváš už sedemdesiat rokov?" (*) (Anjeli zistili, že nepriatelia Božieho národa žijú v pokoji, nebadať otrasy medzi národmi (porov. Ag 2,7). Z toho anjel usudzuje, že sa ešte nechystá obnova Božieho národa, preto uprosuje Pána, pripomína, že už aj od zborenia Pánovho chrámu bude čoskoro 70 rokov a Pánov hnev neprestáva.) 13Pán odpovedal anjelovi, ktorý vo mne hovoril, dobrotivé slová, útešné slová. 14Tu mi povedal anjel, ktorý vo mne hovoril: "Takto volaj: Toto hovorí Pán zástupov: »Horlím za Jeruzalem a za Sion veľkou horlivosťou. 15A veľmi sa hnevám na bezstarostné národy, ktoré, keď som sa málo hneval, napomáhali zlo.« (*) (Keď nepriateľské národy necítili Pánov hnev, utláčali jeho národ.) 16Preto takto hovorí Pán: Obrátim sa k Jeruzalemu milosrdne, bude v ňom postavený môj dom, hovorí Pán zástupov, a nad Jeruzalemom sa roztiahne meradlo. (*) (Meradlom sa označuje znovuvýstavba chrámu a mesta.) 17Ďalej volaj: Toto hovorí Pán zástupov: Ešte budú moje mestá oplývať šťastím, ešte Pán poteší Sion a vyvolí si Jeruzalem."

Štyri rohy a štyria remeselníci. - 1Potom som zdvihol oči, pozrel som sa a, hľa, štyri rohy! 2I spýtal som sa anjela, ktorý vo mne hovoril: "Čo je to?" Odpovedal mi: "To sú rohy, ktoré rozhádzali Júdsko, Izrael a Jeruzalem." 3Nato mi Pán ukázal štyroch remeselníkov. 4I spýtal som sa: "Čo idú títo robiť?" Odpovedal mi: "To sú rohy, ktoré rozhádzali Júdsko tak, že nik nezdvihol hlavu; títo ich však prišli postrašiť a zvrhnúť rohy národov, ktoré zdvihli roh proti Júdsku, aby ho rozhádzali." (*) (Druhým videním naznačuje Boh, že oslobodí svoj národ od nepriateľov, a tak pripraví jeho obnovu. Štyri rohy neoznačujú azda štyri určité nepriateľské národy, ale všetkých nepriateľov Júdu, ktorí prichádzali zo štyroch strán sveta. Remeselníci, ktorí prichádzali postrašiť a zdolať nepriateľov, sú anjeli. Roh je známy symbol sily. - O anjelovi pozri pozn. k 1,9.)

Muž s meradlom. - 5Zdvihol som oči, pozrel som sa a, hľa, muž, ktorý mal v ruke merací povraz. (*) (Muž s meradlom v ruke je anjel. Premeraním stavebnej plochy Jeruzalema chce Boh ubezpečiť národ, že sa výstavba mesta určite dokončí.) 6I spýtal som sa: "Ty kde ideš?" Odpovedal mi: "Premerať Jeruzalem, chcem vidieť, aký je široký a aký je dlhý." 7Vtom vychádzal anjel, ktorý vo mne hovoril; oproti nemu vychádzal iný anjel 8a povedal mu: "Bež a povedz tomu mladíkovi: Jeruzalem bude obývaný ako otvorené mesto pre množstvo ľudí a zvierat, ktoré sú v ňom. 9A ja, hovorí Pán, budem mu ohnivým múrom dookola a budem slávou uprostred neho. (*) (Anjel má povedať prorokovi, že nový Jeruzalem nemožno múrmi obmedziť, pretože bude mať veľké množstvo obyvateľov; porov. Iz 54,2 n. Ale mesto ani nepotrebuje ohrád, sám Pán ho bude ochraňovať, bude mu ohnivým, nedobytným múrom.)

10Nože! No! Utekajte zo severnej krajiny - hovorí Pán -, lebo som vás roztriasol do štyroch strán neba - hovorí Pán. (*) (Severná krajina je Babylon. Izraeliti, ktorí ešte ostali v Babylone, sa vyzývajú, aby sa vrátili na Sion.) 11Hor’ sa! Zachráň sa na Sione ty, čo bývaš u dcéry Bábelu! 12Lebo toto hovorí Pán zástupov: Za slávou ma poslal k národom, ktoré vás vyplienili. Lebo kto sa vás dotkne, dotýka sa zreničky môjho oka. (*) (Hovorí síce Pán, ale ústami anjela, ktorého poslal potrestať nepriateľov svojho národa, ktorý opatruje ako svoju zreničku. Pri potrestaní nepriateľov zjaví sa Božia sláva a prorok sa presvedčí, že anjela, ktorý im toto v Zachariášovom videní predpovedá, poslal Pán.) 13Lebo, hľa, zaženiem sa na nich rukou a budú korisťou svojich sluhov; vtedy poznáte, že ma poslal Pán zástupov. 14Plesaj a raduj sa, dcéra Siona, lebo, hľa, ja prídem a budem bývať uprostred teba - hovorí Pán. 15V ten deň sa pripoja k Pánovi mnohé národy a budú mojím ľudom, budem teda bývať uprostred teba a budeš vedieť, že ma poslal Pán zástupov k tebe. (*) (V mesiášskej ríši Pánovým ľudom budú všetky národy. To bude znamením, že sa predpovede splnili.) 16Vtedy sa zmocní Pán svojho dedičstva, Júdu, a posvätnej zeme a zase si vyvolí Jeruzalem. 17Nech zatíchne každé telo pred Pánom, keď sa zdvihne zo svojho trvalého príbytku!"

Veľkňaz Jozue. - 1Potom mi ukázal veľkňaza Jozueho, ako stojí pred Pánovým anjelom; po jeho pravici stál satan, ktorý chcel naňho žalovať. 2Pán povedal satanovi: "Nech ťa, satan, zavráti Pán, nech ťa zavráti Pán, ktorý si vyvolil Jeruzalem! Či nie je on hlaveň, vytrhnutá z ohňa?" 3Jozue bol oblečený v špinavom odeve a stál pred anjelom. 4Tu sa ozval (anjel) a riekol tým, čo stáli pred ním: "Odnímte mu špinavý odev!" A jemu riekol: "Hľa, odnímem tvoju vinu a oblečiem ťa do skvostného rúcha!" 5Potom povedal: "Dajte mu na hlavu čistý turban!" Dali mu teda na hlavu čistý turban a obliekli ho do šiat; Pánov anjel však stál. (*) (Veľkňaz Jozue zosobňuje celý kňazský stav, ba celý národ, ktorý aj vinou kňazstva upadol do nemilosti a ktorý by diabol, satan, chcel zničiť. Slová: "Nech ťa zavráti Pán" dozaista nehovorí sám Boh, ale v jeho zastúpení anjel. Boh nechce zničiť národ, ktorý sa i tak len Božou milosťou zachránil od zániku, je ako hlaveň, vytrhnutá z ohňa. Omilostením veľkňaza celý národ dostáva milosť, čo sa symbolicky naznačuje odňatím nečistých a oblečením skvostných šiat.)

6Potom Pánov anjel dosvedčoval Jozuemu: 7"Toto hovorí Pán zástupov: Ak budeš kráčať po mojich cestách a budeš zachovávať moje nariadenia, ty budeš spravovať aj môj dom a budeš strážiť moje nádvoria a dám ti sprievodcov spomedzi týchto, čo tu stoja. (*) (Veľkňazovi sa sľubuje ochrana anjelov. Iní prekladajú koniec verša: "a dám ti prístup medzi týchto, čo tu stoja", a rozumejú to buď tak, že sa veľkňaz po smrti dostane medzi anjelov, alebo tak, že bude ako anjeli, prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi; porov. Mal 2,7.) 8Čuj teda, veľkňaz Jozue, ty aj tvoji spoločníci, ktorí sedia pred tebou, lebo sú to muži znamenia. Veď ja privediem svojho sluhu, Výhonok. (*) (Výhonok je nesporne Mesiáš, ktorý sa aj v dávnejších proroctvách volá Pánovým služobníkom; pozri Iz 42,1; 49,3.5; 50,10; 52,13; 53,11; Ez 34,23 n. - Aj meno Výhonok dávajú Mesiášovi už staršie proroctvá: Iz 4,2; Jer 23,5; 33,15; porov. Zach 6,12; tiež Iz 11,1.10; 53,2.) 9Lebo, hľa, kameň, ktorý som položil pred Jozueho: na jednom kameni spočíva sedem očí. Ja vyryjem doň ozdobu - hovorí Pán zástupov - a odstránim vinu tejto krajiny v jeden deň. (*) (Výklad tohto verša je veľmi ťažký. Najpravdepodobnejšie zvýrazňuje tento kameň Božie kráľovstvo. Boh dáva toto kráľovstvo spravovať veľkňazovi Jozuemu. No svoj skutočný lesk dosiahne až vtedy, keď príde Mesiáš, až vtedy vyryje Boh doň ozdobu. Oči sú buď Božia prozreteľnosť (porov. 4,10), ktorá zvláštnym spôsobom chráni túto ríšu, alebo sú to anjeli, ktorých úlohou je strážiť ju.) 10V ten deň - hovorí Pán zástupov - budete sa vzájomne povolávať pod vinič a pod figovník." (*) (Opisuje sa pokojamilovnosť Božieho kráľovstva, porov. 1 Kr 5,5.)

Zlatý svietnik. - 1Potom ma anjel, ktorý vo mne hovoril, zasa zobudil ako človeka, ktorého zobudia zo sna. 2I spýtal sa ma: "Čo vidíš?" Odpovedal som: "Vidím svietnik celý zo zlata; na hlavici má nádrž; je na ňom sedem lámp a lampy, ktoré sú na hlavici, majú sedem lievikov. 3Pri ňom sú dve olivy, jedna napravo od nádrže a druhá naľavo." 4Ozval som sa a povedal som anjelovi, ktorý vo mne hovoril: "Čo je toto, môj pane?" 5Anjel, ktorý vo mne hovoril, odpovedal mi: "Nevieš, čo je to?" Povedal som: "Nie, môj pane." 6Odvetil mi: "To je Pánovo slovo Zorobábelovi: Nie silou a nie mocou, ale mojím duchom! - hovorí Pán zástupov. (*) (Celé videnie malo byť upozornením pre Zorobábela, aby sa pri svojich úlohách, najmä pri stavbe chrámu, neopieral o pozemské prostriedky, ale o Pána.)

7

Kto si ty, veľký vrch?
Pred Zorobábelom (si) rovina!
A vyvedie záhlavný kameň
s výkrikmi: »Sláva, sláva mu!«"

(*) (Keď sa bude Zorobábel správať podľa príkazu, daného v predošlom verši, môžu sa mu stavať do cesty prekážky ako vrch, Pán ich odstráni a Zorobábel bude môcť na chrám položiť aj posledný, záhlavný kameň, pričom ľud bude radostne volať na slávu.)

8A Pán prehovoril ku mne takto: 9"Zorobábelove ruky založili tento dom a jeho ruky ho dokončia, i budeš vedieť, že ma k vám poslal Pán zástupov. (*) (Koniec verša porov. s 2,13.15.) 10Lebo tí, čo opovrhujú dňom malých vecí, budú sa radovať, keď uvidia v Zorobábelovej ruke kameň a olovnicu. - Tých sedem, to sú Pánove oči, ktoré obchádzajú celú zem." (*) ("Deň malých vecí" je deň, keď sa len začínala stavba chrámu. Aj tí, čo teraz pochybujú, budú sa tešiť, keď budú vidieť, že Zorobábel dostavuje Pánov dom. - O Božích očiach pozri pozn. k 3,9 a 4,2-3.) 11Ozval som sa a riekol som mu: "Čo sú tie dve olivy napravo a naľavo od svietnika?" 12Opäť som sa ozval a spýtal som sa ho: "Čo sú dve olivové ratolesti, ktoré dvoma zlatými rúrkami vyprázdňujú zo seba zlato?" Odvetil mi toto: "Nevieš, čo je to?" Riekol som: "Nie, môj pane." (*) (Olej sa tu pre svoju farbu volá zlatom.) 13I riekol: "To sú dvaja synovia oleja, ktorí stoja pred Pánom celej zeme." (*) (Synovia oleja sú olejom pomazaní Boží mužovia, Jozue a Zorobábel. - V predošlom videní, hl. 3, dostáva povzbudenie veľkňaz Jozue, v tomto zasa knieža Zorobábel.)

Zvitok. - 1A znovu som zdvihol oči, pozrel som sa a, hľa, letel zvitok. 2I spýtal sa ma: "Čo vidíš?" Odpovedal som: "Vidím letieť zvitok; jeho dĺžka je dvadsať lakťov, šírka desať lakťov." 3A riekol mi: "Toto je kliatba, ktorá vychádza na celú zem. Lebo každý zlodej, ako je to na ňom na jednej strane, bude odstránený; a každý, kto prisahá, ako je to na ňom na druhej strane, bude odstránený. 4Vyvediem ju - hovorí Pán zástupov -, pôjde do domu zlodeja a do domu toho, čo krivo prisahá v mojom mene, usadí sa v jeho dome a zničí ho, i jeho trámy a jeho kamene." (*) (O zvitku pozri Iz 34,4; Ez 2,10. K starovekým zákonníkom sa obyčajne pripájala kliatba na tých, čo zákony budú prestupovať; porov. Dt 27,13 n.; 28,15 n., tiež Kódex Hamurapiho, stĺpec 26,16 až do konca. - Kliatba vnikne do domov hriešnikov a zničí ich.)

Efa. - 5Tu predstúpil anjel, ktorý vo mne hovoril, a riekol mi: "Zdvihni oči a pozri, čo je to, čo vystupuje!" 6I spýtal som sa: "Čo je to?" Odpovedal: "To je efa, ktorá vystupuje;" a dodal: "Toto je ich výzor v celej krajine." 7Vtom, hľa, zdvihla sa olovená pokrývka a prostred efy sedela akási žena. 8I povedal: "Toto je bezbožnosť." Sotil ju doprostred efy a na jej otvor položil olovenú pokrývku. 9Potom som zdvihol oči, pozrel som sa a, hľa, predstupovali dve ženy, krídla im nadúval vietor - mali totiž krídla podobné krídlam bociana - a zdvihli efu medzi zem a nebo. 10I spýtal som sa anjela, ktorý vo mne hovoril: "Kde tieto nesú efu?" 11Odpovedal mi: "Chcú jej postaviť dom v krajine Senaár. Keď ho dostavajú, položia ju tam na jej podstavec." (*) (Efa bola sýpková miera, obsahuje 36.44 litrov. Do takejto nádoby by sa žena nebola zmestila. Vo videní všetko môže mať neobyčajné rozmery. Krajina Senaár, porov. Gn 10,8-10; 14,1-9; Joz 7,21 hebr.; Iz 11,11; Dan 1,2. Senaár je v Mezopotámii, v tejto krajine ležalo aj hlavné mesto Bohu a jeho národu nepriateľskej ríše: Babylon. - Predošlé videnie (1-4) zvýrazňovalo odstránenie zločincov, toto zvýrazňuje odstránenie samého zločinu z Božej ríše. Vo verši 6 slová: "toto je ich výzor (doslovne: oko) v celej krajine" treba rozumieť tak, že celá krajina Izraela sa podobá zločinu, lebo je preplnená hriechom.)

Štyri vozy. - 1Znovu som zdvihol oči, pozrel som sa a, hľa, štyri vozy vystupovali spomedzi dvoch vrchov; vrchy boli kovové. 2V prvom voze boli hnedé kone, v druhom voze čierne kone, 3v treťom voze biele kone, vo štvrtom voze kone strakaté, mocné. 4Ozval som sa a pýtal som sa anjela, ktorý vo mne hovoril: "Čo je to, môj pane?" 5Anjel mi odvetil: "To sú štyri vetry neba, ktoré vystupujú; predtým stáli pred Pánom celej zeme. 6V ktorom sú čierne kone, ten ide do severnej krajiny a biele idú za ním; strakaté idú do južnej krajiny. 7Mocné vyšli a usilovali sa prejsť po zemi." I riekol: "Choďte, prejdite zemou!" Nato prešli zemou. 8Potom na mňa zavolal a vravel mi: "Pozri, tie, čo idú do severnej krajiny, utíšia mi ducha v severnej krajine." (*) (Boží duch na štyroch bojových vozoch tiahne proti nepriateľom svojej ríše. Porov. Ž 18,11; 104,3. Zvláštne je, že hnedé kone nedostávajú úlohu, mocné strakaté však idú do dvoch smerov, na juh po celej zemi. Možno, že so sýrskym prekladom treba vo verši 7 čítať "hnedé" miesto "mocné". Na sever idú dva záprahy, pretože tam bývajú najmocnejší nepriatelia: Asýri, Babylonci. Týchto nepriateľov Boh zničí, a tak sa utíši jeho hnev. - Jeden záprah ide na juh proti Egyptu.)

Symbolický úkon

Korunovanie veľkňaza. - 9Pán prehovoril ku mne takto: 10"Vezmi od zajatcov, od Holdaja, Tobiáša a Idaja, ktorí prišli z Babylonu, a choď v ten istý deň do domu Joziáša, syna Sofoniášovho; choď, (*) (Mužovia, od ktorých mal prorok žiadať striebro a zlato, po návrate zo zajatia sa asi dočasne ubytovali v Joziášovom dome.) 11vezmi striebro a zlato, urob korunu a polož ju na hlavu veľkňaza, Josedekovho syna Jozueho. (*) (Veľkňaz je len predobrazom Mesiáša, ktorý sa aj tu volá Výhonok. Pozri pozn. k 3,8. Výhonok-Mesiáš vyženie "na svojom mieste" z koreňa Dávidovho, porov. Iz 11,1.10.) 12A povedz mu: »Toto hovorí Pán zástupov: Pozri, muž, ktorého meno je Výhonok; vyženie na svojom mieste a vybuduje Pánov chrám. 13On postaví Pánov chrám, on dostane slávu a bude sedieť a panovať na svojom tróne; i kňaz bude na svojom tróne a medzi nimi dvoma bude mierová dohoda.« (*) (Mesiáš postaví nové Božie kráľovstvo, ktoré sa aj v Ez 40 n. opisuje ako chrám. Kráľovský a kňazský úrad už nebude oddelený, Mesiáš bude aj kráľom, aj kňazom.) 14Koruna bude pre Helema, Tobiáša, Idaja a Sofoniášovho syna Hena pamätníkom v Pánovom chráme. (*) (Nevieme, prečo sú mená v tomto verši nie totožné s menami vo verši 10.) 15Aj takí, čo sú ďaleko, budú prichádzať a budú stavať Pánov chrám i poznáte, že ma k vám poslal Pán zástupov. Stane sa to, ak budete ochotne počúvať hlas Pána, svojho Boha."

II. O pôste, hl. 7 - 8

1Vo štvrtom roku kráľa Dária prehovoril Pán k Zachariášovi, štvrtý deň deviateho mesiaca, kisleva. 2Vtedy poslal Betel Sarasara, Regemelecha a jeho mužov udobriť Pánovu tvár 3a spýtať sa kňazov, ktorí sú v dome Pána zástupov, a prorokov: "Mám plakať a postiť sa v piatom mesiaci, ako som to robil už toľko rokov?" (*) (Deviaty deň piateho mesiaca (zvaného ab) sa Izraeliti postili na pamiatku zrúcania jeruzalemského chrámu.)

4Vtedy prehovoril ku mne Pán zástupov: 5"Povedz všetkému ľudu krajiny i kňazom: Keď sa postíte a nariekate v piatom a siedmom mesiaci - a je to už sedemdesiat rokov! -, či sa to mne postíte? (*) (Tretí deň siedmeho mesiaca bol smútočný deň pre zavraždenie Godoliáša, 2 Kr 25,25 n.; Jer 41,1 n.) 6A keď jete a pijete, či ste to nie vy, ktorí jete, a vy, ktorí pijete? 7Či sú to nie príkazy, ktoré Pán vyhlásil prostredníctvom predošlých prorokov, keď bol Jeruzalem obývaný a bezpečný a jeho mestá dookola i Juh, i Rovina boli obývané?"

8Potom Pán prehovoril k Zachariášovi takto: 9"Toto hovorí Pán zástupov: Spravodlivo prisudzujte právo a preukazujte si vzájomne milosrdenstvo a láskavosť! 10Vdovy, siroty, cudzincov a chudobných neutláčajte a vo svojich srdciach nezamýšľajte druh druhovi zlo! 11Ale odopreli pozornosť, ukázali odbojné plece a zaťažili si uši, aby nepočuli. 12Zo srdca si urobili diamant, aby nepočuli zákon a slová, ktoré svojím duchom poslal Pán zástupov prostredníctvom predošlých prorokov… Preto prišiel veľký hnev od Pána zástupov. 13Ako volal a nepočuli, tak budú volať a nebudem počuť, hovorí Pán zástupov. 14A rozprášim ich medzi rozličné národy, ktoré nepoznali, a krajina po nich spustne, že nik nebude chodiť sem-tam. Takto urobili rozkošnú zem pustatinou."

1Pán prehovoril (k Zachariášovi) takto: 2"Toto hovorí Pán zástupov: Horlím za Sion veľkou horlivosťou a veľkým hnevom zaň horlím. (*) (Porov. 1,14 n.)

3Toto hovorí Pán (zástupov): Vrátim sa na Sion a budem bývať uprostred Jeruzalema. Vtedy sa Jeruzalem bude volať Verné mesto a vrch Pána zástupov Svätý vrch. (*) (O podobných menách pozri pozn. k Iz 62,4.)

4Toto hovorí Pán zástupov: Ešte budú po uliciach Jeruzalema sedieť starci a starenky a ľudia, ktorí majú pre vysoký vek v ruke palicu. 5A ulice mesta budú plné chlapcov a dievčat, ktorí sa budú hrať na jeho uliciach.

6Toto hovorí Pán zástupov: Aj keď to bude zázračné v očiach zvyškov tohto ľudu, bude to vari zázračné aj v mojich očiach? - hovorí Pán zástupov.

7Toto hovorí Pán zástupov: Hľa, ja zachránim svoj ľud z krajiny východu a z krajiny západu slnka 8a privediem ich, takže budú bývať v Jeruzaleme; budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom v pravde a spravodlivosti.

9Toto hovorí Pán zástupov: Majte pevné ruky, ktorí v týchto dňoch počúvate tieto slová z úst prorokov, čo boli v deň, keď sa založil dom Pána zástupov, chrám, aby sa postavil. 10Lebo pred tými dňami nebolo pre človeka mzdy a nebolo mzdy pre zviera; kto odchádzal alebo prichádzal, nemal pokoja od nepriateľov: poslal som všetkých ľudí navzájom proti sebe. 11Teraz však nebudem k zvyškom tohto ľudu ako za predošlých dní - hovorí Pán zástupov. (*) (Kým ste nezačali stavať chrám, každá vaša námaha bola daromná. Porov. Ag 1,5-11; 2,15-19.) 12Jeho siatie bude šťastné, vinič dá svoje ovocie, zem vydá svoju úrodu a nebesá dajú svoju rosu a toto všetko dám do imania zvyškom tohto ľudu. 13A ako ste boli kliatbou medzi národmi, dom Júdov a dom Izraelov, tak vás vyslobodím a budete požehnaním; nebojte sa, majte pevné ruky!

14Lebo toto hovorí Pán zástupov: Ako som zamýšľal robiť vám zlo, keď ma vaši otcovia hnevali - hovorí Pán zástupov -, a nezľutoval som sa, 15tak budem v tých dňoch zasa zamýšľať robiť dobre Jeruzalemu a Júdovmu domu; nebojte sa! 16Ale toto sú príkazy, ktoré máte zachovávať: Hovorte každý pravdu svojmu blížnemu, majte naozaj spravodlivé súdy vo svojich bránach; (*) (Súdy u Izraelitov zasadali v bránach mesta.) 17nech nik nezamýšľa vo svojom srdci zlo proti svojmu blížnemu a nemilujte krivú prísahu, lebo toto všetko sú veci, ktoré nenávidím" - hovorí Pán.

18A Pán zástupov prehovoril ku mne takto: 19"Toto hovorí Pán zástupov: Pôst štvrtého, pôst piateho, pôst siedmeho a pôst desiateho (mesiaca) bude pre Júdov dom plesaním, radosťou a veselou slávnosťou. Milujte však pravdu a pokoj! (*) (O pôste piateho mesiaca pozri 7,3; pôst siedmeho mesiaca pozri 7,5. - V desiaty deň 10. mesiaca sa postili, pretože ten deň začali Babylonci obliehať Jeruzalem; v deviaty deň 4. mesiaca zas preto, lebo ten deň mesto dobyli Babylonci. Až teraz dáva prorok odpoveď na otázku, či sa majú postiť. V časoch spásy sa dni smútku obrátia na radosť.) 20Toto hovorí Pán zástupov: Ešte prídu národy a obyvatelia veľkých miest 21a pôjdu obyvatelia jedného (mesta) do druhého a povedia: »Zoberme sa, poďme udobriť Pánovu tvár a hľadať Pána zástupov; pôjdem aj ja!« 22Pôjdu teda veľké kmene a mocné národy hľadať Pána zástupov do Jeruzalema a udobriť Pánovu tvár.

23Toto hovorí Pán zástupov: V tých dňoch sa chopí desať mužov z národov všetkých jazykov, chopia sa okraja odevu júdskeho muža a povedia: »Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh.«" (*) (Tieto verše opisujú všeobecnosť mesiášskej spásy; porov. Iz 2,2-3 = Mich 4,1-2.)

III. Zachariášove proroctvá, hl. 9 - 14

Podrobenie národov

1

"Výrok. Pánovo slovo proti krajine Hadrak
a Damasku, jeho príbytku,
lebo Pánovi patrí oko človeka
a všetkých izraelských kmeňov.

(*) (Pánovo slovo sa tu zosobňuje miesto Pána samého. Zmysel verša je: Pán sa zmocní týchto krajín a miest. Krajina Hadrak ležala severne od Damasku. V Biblii sa jej meno viac nevyskytuje; mimobiblické osnovy ju volajú Hatarika alebo Hazrak. - Výraz: "Pánovi patrí oko človeka" LXX prekladá: "Pretože Pán hľadí na človeka". Zmysel teda je, že sa Pán zmocní nepriateľských krajín, lebo mu záleží na osude ľudí, najmä Izraela.) 2

Aj Emat s ním hraničí,
aj Týrus a Sidon, nech je aký múdry.

(*) (Pre Emat pozri pozn. k 1 Kr 8,65. - O múdrosti Týru porov. Ez 28,4.) 3

Týrus si postavil hradby,
nakopil striebra sťa prachu
a zlata ako uličného blata.

4

Hľa, Pán sa ho zmocní,
zrazí jeho bohatstvo do mora
a mesto pohltí oheň.

5

Askalon uvidí a bude sa báť,
Gaza sa bude hrozne zvíjať,
aj Akaron, lebo jeho nádej v hanbe ostala;
z Gazy zmizne kráľ
a Askalon nebude obývaný.

6

V Azote budú bývať miešanci
a vyhubím pýchu Filištíncov.

7

Od úst im odstránim krv,
spomedzi zubov ich ohavnosti.
Aj on ostane pre nášho Boha
a bude ako júdske knieža
a Akaron ako Jebuzejčania.

(*) (Tu spomínané filištínske mestá porov. Am 1,6-8 a Sof 2,4. Filištínci musia svoje mestá prepustiť cudzím, ale pokorenie bude im na osoh, prestanú jesť zakázané a modlám obetované jedlá a pričlenia sa k Božiemu národu ako kedysi Jebuzejčania, praobyvatelia Jeruzalema; porov. 2 Sam 5,6 n.)

Mesiáš knieža pokoja

8

Postavím tábor pred svoj dom
proti vojsku, proti tým, čo tiahnu sem i tam,
a neprejde viac cez nich pohonič,
áno, teraz hľadím svojimi očami.

(*) (Boh teraz už nespustí z očí svoj národ a bude ho brániť. O pohoničoch pozri Ex 5,14; Iz 9,4; 14,4.)
9

Plesaj hlasno, dcéra Siona,
jasaj, dcéra Jeruzalema,
hľa, tvoj kráľ ti prichádza,
spravodlivý je a prináša spásu,
ponížený je a nesie sa na oslovi,
na osliatku, mláďati oslice.

(*) (Ako predošlí proroci, tak aj Zachariáš opisuje pokojamilovnosť mesiášskej ríše. Kráľ Mesiáš neprichádza na bojovom koni, ale na pokojamilovnom zvierati. Splnenie tohto proroctva pozri Mt 21,1; Mk 11,1; Lk 19,29; Jn 12,14. - Slovo "vyhubí" prekladáme podľa LXX. Hebr a Vulg číta: "vyhubím". - "Rieka" je Eufrat.) 10

Vyhubí vozy z Efraima
a kone z Jeruzalema,
vymiznú bojové kuše;
o pokoji bude rokovať s národmi
a jeho vladárstvo je od mora k moru
a od Rieky až do končín zeme.

11

I tebe pre tvoju krvnú zmluvu
vypustím zajatcov z cisterny,
v ktorej nieto vody.

(*) (O krvnej zmluve pozri Ex 24,4-8. Cisterna-jama, vyschnutá studňa; porov. Gn 37,24; Jer 38,6 - symbol Babylonu.) 12

Vráťte sa do pevnosti,
zajatci nádeje;
dnes oznamujem:
Dvojnásobne ti vynahradím.

13

Lebo natiahnem Júdu ako luk
a nabijem Efraimom;
povzbudím tvojich synov, Júda,
proti tvojim synom, Javan,
spravím ťa podobným meču bojovníka.

(*) (Júda, vedúci kmeň Južnej, a Efraim, vedúci kmeň Severnej ríše, budú zbraňou v Pánových rukách. - Javan sú Jóni a Gréci vôbec.)
14

Pán sa zjaví nad nimi,
jeho šíp vypáli sťa blesk,
Pán, Jahve, zatrúbi na trúbu,
kráčať bude v južnej víchrici.

15

Pán, Jahve, bude štítom nad nimi,
budú ničiť a šliapať kamene z praku,
budú piť a hučať ako od vína,
budú plní ako kropáč, ako rohy oltára.

(*) (Výraz, že Izraeliti budú piť krv nepriateľa (porov. Nm 23,24), treba rozumieť v prenesenom zmysle. - Rohy oltára potierali krvou obetných zvierat.) 16

I zachráni ich Pán, ich Boh,
v ten deň ako stádo svojho ľudu,
keď sa posvätné kamene
budú vznášať nad jeho zemou.

(*) (Nevieme, čo rozumie prorok "posvätnými kameňmi". Obyčajne to vykladajú o chráme, ktorý sa po víťazstve zaskvie novou slávou. Iní prekladajú: "nad jeho zemou sa zjavia drahokamy na diadéme". Podľa tohto prekladu by drahokamy boli Izraeliti, ktorí sú Bohu vzácni ako drahokamy na kráľovskej korune.) 17

Čo je jeho vzácnosť a čo je jeho krása?
Obilie oživí mladíkov a mladé víno panny.

(*) (Hojnosť úrody po víťazstve umožní vychovať udatnú mládež, ktorá je nádejou národa. Neslobodno však zabúdať, že sa pozemskými dobrami zvýrazňujú duchovné dary mesiášskych čias. - Osnovu Vulg: "obilie vyvolených a víno plodiace panny" uvádzali o Eucharistii, ale je to možné len v zmysle prispôsobenom (sensus accommodatus).)

Pád nepriateľa - obnova Izraela

1

Proste od Pána dážď
v čase neskorej pŕšky!
Pán tvorí oblaky
a dá vám lejak dažďa,
trávu na poli každému.

(*) (Izrael je ako stádo bez pastiera, pretože hľadal pomoc tam, kde ju nemohol nájsť, u modiel a veštcov. O neskorom daždi pozri pozn. k Oz 6,3.) 2

Lebo bôžikovia hovorili naprázdno
a všetci videli klamstvo,
vykladajú márne sny,
potešujú daromne.
Preto odtiahli ako stádo,
sú pokorení, lebo niet pastiera.

3

Proti pastierom vzblčal môj hnev
a capy navštívim.
Lebo Pán zástupov navštívil
svoje stádo, Júdov dom;
urobil ich podobnými
svojim nádherným paripám vo vojne.

(*) (Pastieri a capy sú vodcovia národa (porov. Ez 34,2). Pánovo navštívenie bude pre pastierov trestom, pre stádo záchranou.) 4

Z neho je uhol, z neho je kolík,
z neho je bojová kuša,
z neho pochádza zároveň
každý pohonič.

(*) (Zmysel verša je: že Izrael bude mať svojich vlastných vojvodcov. O uholný kameň sa opiera budova, kolíkom sa upevňuje stan. Tu sa obe tieto slová ako aj názvy "kuša" a "pohonič" rozumejú o vojvodcoch.) 5

I budú ako hrdinovia,
ktorí šliapu vo vojne blato po uliciach,
budú bojovať, lebo Pán je s nimi,
jazdci na koňoch ostanú v hanbe.

(*) (Jazdci na koňoch sú nepriateľské vojská.) 6

Mocným urobím Júdov dom
a dom Jozefov zachránim,
privediem ich späť,
veď som ich omilostil,
budú, akoby som ich nebol zavrhol,
lebo ja, Pán, som ich Boh
a vyslyším ich.

7

Efraimci budú ako hrdinovia,
srdce sa im bude tešiť ako od vína,
ich synovia to uvidia a budú sa tešiť,
srdce im bude plesať v Pánovi.

8

Zahvizdnem im a pozbieram ich,
lebo som ich vykúpil,
bude ich tak veľa, ako ich bolo.

9

Rozosejem ich medzi národy
a v diaľavách budú na mňa spomínať,
budú žiť so svojimi synmi a vrátia sa.

10

Privediem ich späť z egyptskej krajiny
a z Asýrska ich pozbieram,
privediem ich do krajiny Galaád a na Libanon,
no nebude im to stačiť.

11

Preto prejdú cez more úzkosti
a zrazia vlny do mora,
v hanbe ostanú všetky ramená Nílu,
upadne sláva Asýrska
a berla z Egypta sa stratí.

12

Urobím ich mocnými v Pánovi
a budú kráčať v jeho mene" -
hovorí Pán.

(*) (Nový národ sa tak rozmnoží, že mu nebude stačiť Palestína so Zajordánskom, Galaádom a so severnou krajinou Libanonom, ale ako kedysi zasa prejde cez more a zmocní sa Egypta a Asýrska. Miesto treba rozumieť ako mnohé podobné miesta o rozšírení sa Božieho kráľovstva.)

Podobenstvo o pastieroch. -

1

Otvor, Libanon, svoje brány,
nech oheň hlce tvoje cédre!

2

Jajkaj, cyprus, veď padol céder:
čo boli mocní, spustli;
jajkajte, duby Bášanu,
lebo vyťali neprístupný les.

3

Čujže! Jajkajú pastieri,
lebo spustla ich nádhera;
čuj, levíčatá revú,
lebo spustla pýcha Jordána.

(*) (Cédre, duby a levíčatá zvýrazňujú pyšných veľmožov krajiny. O Bášane a jeho duboch pozri pozn. k Iz 2,13.)

4Toto hovorí Pán, môj Boh: "Stráž stádo určené na porážku, 5ktoré majitelia nemilosrdne porážajú. Jeho kupci hovoria: »Nech je zvelebený Pán, zbohatol som;« jeho pastieri nemajú nad ním zľutovania. 6Ani ja už nebudem mať zľutovania nad obyvateľmi krajiny" - hovorí Pán, "ale sám vydám ľudí, každého do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa; spustošia krajinu, ale ja ich nevytrhnem z ich ruky." (*) (Stádo zvýrazňuje prorokov národ a volá sa stádom na porážku preto, lebo ho vlastní vodcovia nivočia. Vodcovia sa tu volajú majiteľmi, kupcami, pastiermi. Pretože títo nemali zľutovania nad stádom, ani Boh sa nezľutuje nad nimi.)

7Preto, chudobní stáda, pásol som stádo na porážku. I vzal som dve palice, jednu som nazval Vľúdnosť, druhú som nazval Puto. Pásol som teda stádo. (*) (Pastierom vyvoleného národa bol sám Boh a prorok svojím správaním len zvýrazňuje, ako sa Boh staral o svoje stádo. Prorok sa ujíma pastierskeho úradu, aby ochránil stádo od tých, čo ho ničia. Palica, ktorú nazval Vľúdnosť, predstavuje priazeň, ktorou Boh viedol svoj ľud; druhá, zvaná Puto, zasa Božiu starostlivosť o to, aby stádo zostalo jednotné a nerozpŕchlo sa.) 8Za mesiac som odstránil troch pastierov. Potom mi duša bola netrpezlivá s nimi, ale aj ja som sa odcudzil ich duši. (*) (Odstránil nesvedomitých vodcov, ktorí sa vo verši 5 spomínajú menami "majitelia, kupci a pastieri"; ale stádo bolo tiež spoluvinné s pastiermi, preto ho Boh opustil.) 9I povedal som: "Nebudem vás pásť. Čo má zomrieť, nech zomrie; čo má zhynúť, nech zhynie; a ktoré ostanú, nech si vzájomne žerú mäso." 10Vzal som svoju palicu Vľúdnosť a zlomil som ju; tým som zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi. (*) (Zmluvu s národmi, aby neškodili Izraelu, uzavrel Boh, ktorého prorok v symbolickom úkone zvýrazňuje.) 11I stratila v ten deň platnosť. Vtedy zvedeli chudobní stáda, ktorí ma pozorovali, že je to Pánovo slovo. (*) (Tí z národa, čo si všímali Pána, uznali, že nešťastia, ktoré národ stíhajú, sú Božím trestom.)

12Povedal som im: "Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!" Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných. (*) (Pastier dáva výpoveď.) 13Pán mi povedal: "Hoď ju tvorcovi, tú nádhernú mzdu, na akú ma ocenili." Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich v Pánovom dome tvorcovi. (*) (Tridsať strieborných bola cena otroka (Ex 21,32). Pre takého pastiera, akým bol Pán, a za toľké dobrodenia, ktoré národu preukázal, je to naozaj posmešne "nádherná mzda". Pán sám prehlasuje, že touto mzdou nie proroka ocenil národ, ale Boha. Tvorcom sa vo Svätom písme často volá Boh. Ale slovo "tvorca" znamená aj hrnčiara, ktorý z hliny tvorí nádoby. V tomto zmysle sa proroctvo splnilo, keď za 30 strieborných, za ktoré Judáš zradil Spasiteľa, kúpili Hrnčiarovo pole. O poli Zachariáš nehovorí, o tom písal prorok Jeremiáš (Jer 32). Sv. Matúš (27,5-10) uvádza obidve tieto proroctvá, ale po mene spomína len Jeremiáša.) 14Potom som zlomil svoju druhú palicu Puto; tým som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom.

15I riekol mi Pán: "Ešte raz si vezmi výstroj, a to hlúpeho pastiera! (*) (Druhý raz má prorok zvýrazňovať pastiera hlúpeho, bezbožného. Takýmito boli vodcovia, ktorí zavinili úplnú záhubu národa. K výrazom porov. Ez 34,2-8. Zlý pastier pozráža ovciam paprčky, lebo ich bude bezohľadne vodiť po zlých cestách.) 16Lebo, hľa, ja vzbudím v krajine pastiera: čo hynie, o to sa neobzrie, čo sa stratilo, hľadať nebude, čo je zlomené, hojiť nebude, čo ešte stojí, kŕmiť nebude; z tučných bude jesť mäso a pozráža im paprčky.

17

Beda hlúpemu pastierovi,
ktorý opúšťa stádo;
meč proti jeho ramenu
a proti jeho oku pravému;
jeho rameno úplne vyschne,
jeho pravé oko celkom vyhasne."

Úzkosť Jeruzalema. - 1Výrok. Pánovo slovo proti Izraelu. Hovorí Pán, ktorý rozostrel nebesá a založil zem, ktorý utvoril ducha v človeku: 2"Hľa, ja urobím Jeruzalem opojnou čašou pre všetky okolité národy; ale bude to aj proti Júdsku, keď budú obliehať Jeruzalem. (*) (Opojná čaša má význam ako opojný kalich, Jer 25,15; 51,7. - Ale možno preložiť aj: "prahom závratu" (Vulg). To by znamenalo, že závrat dostane každý, kto chce ten prah prekročiť.) 3V ten deň urobím Jeruzalem priťažkým kameňom pre všetky národy; všetci, čo ho budú dvíhať, celkom sa dodriapu, hoci sa zhromaždia k nemu všetky národy zeme. (*) (Dvíhaním veľkého kameňa skúšali v Palestíne mužovia a mládenci svoje sily. Takto budú svoje sily skúšať pohania na Jeruzaleme, ale bezvýsledne, lebo Pán bude chrániť svoj ľud.) 4V ten deň, hovorí Pán, postihnem každého koňa strachom a každého jazdca šialenstvom. Ale nad Júdovým domom otvorím si oči a všetky kone národov raním slepotou. 5Vtedy si kniežatá Júdu budú v sebe hovoriť: »Nože mi posilni obyvateľov Jeruzalema v Pánovi zástupov, ich Bohu.« 6V ten deň urobím kniežatá Júdu podobnými nádobe s ohňom medzi drevom a horiacej ohnivej fakli medzi snopmi; budú hltať napravo i naľavo všetky okolité národy a Jeruzalem ostane ďalej na svojom mieste, v Jeruzaleme. 7Ale Pán zachráni predovšetkým stany Júdove, aby sláva Dávidovho domu a sláva obyvateľov Jeruzalema nebola popri Júdovi priveľká. 8V ten deň bude Pán štítom nad obyvateľmi Jeruzalema; kolísavý medzi nimi bude v ten deň ako Dávid, Dávidov dom však bude v ich čele ako Boh, ako Pánov anjel.

Nárek nad Mesiášom. - 9V ten deň sa budem usilovať poraziť všetky národy, ktoré pôjdu proti Jeruzalemu. 10Na Dávidov dom však a na obyvateľov Jeruzalema vylejem ducha milosrdenstva a pokorných prosieb; potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli, a budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a horekovať, ako sa horekuje nad prvorodeným. (*) (Obyvatelia nového Jeruzalema, pohnutí milosrdenstvom Pána, budú ho uprosovať. Prebodnutý muž, nad ktorým budú nariekať, je Mesiáš, ktorého utrpenie a smrť už dávno pred Zachariášom predpovedal prorok Izaiáš (53,1-2). Dokazuje to aj sv. Ján evanjelista, ktorý slová tohto verša cituje pri Pánovom umučení (Jn 19,37; Zjv 1,7). Boh hovorí: "Mňa prebodli!", čím sa označuje božstvo budúceho Mesiáša, i keď starozákonní ľudia podobné proroctvá ešte nevedeli v plnom zmysle chápať; porov. o božstve Mesiáša Iz 9,6; Ž 2,7; 45,7; Mich 5,2. Za jedináčikom žialili Izraeliti oveľa viac než za inými deťmi, pretože jeho smrťou vymrel celý rod.) 11V ten deň sa rozmôže nárek v Jeruzaleme ako nárek Adadremonu v údolí Magedo. (*) (Magedo pozri 1 Kr 4,12. Sv. Hieronym píše, že blízko Mageda bolo aj mesto, zvané Adadremon (Adadremmon), ktoré sa v jeho časoch volalo Maximianopolis. Pri Magede padol v boji pobožný kráľ Joziáš (2 Kr 23,29). Za týmto kráľom nariekal celý národ (2 Krn 35,25). K tomuto celonárodnému náreku prirovnáva prorok nárek za zabitým Mesiášom.) 12Nariekať bude krajina, každý rod osobitne. Dávidov rod osobitne a ich ženy osobitne; Nátanov rod osobitne a ich ženy osobitne; (*) (Osobitne sa uvádza pri náreku kráľovský rod Dávida a jeden vedľajší rod, pochádzajúci od toho kráľa. Nátan bol Dávidovým synom (2 Sam 5,14; 1 Krn 3,5; 14,4; Lk 3,31). Podobne rod Léviho a vedľajší levitický rod Semejov, ktorý pochádzal od Léviho syna Gersona (Nm 3,21). Ostatné rodiny národa sa spomínajú len úhrnne vo verši 14.) 13Léviho rod osobitne a ich ženy osobitne; Semejov rod osobitne a ich ženy osobitne. 14Všetky ostatné rody: každý osobitne a ich ženy osobitne.

Očistenie od hriechov. - 1V ten deň bude Dávidovmu domu a obyvateľom Jeruzalema otvorený prameň proti hriechu a poškvrne. (*) (Posvätné očisťovania v Starom zákone prevádzali sa kropením vodou (Nm 8,7; 19,9; Ž 51,9). Podobné proroctvá pozri Ez 36,25; Joel 3,18. Predpovedá sa, že po Mesiášovej smrti bude vždy možno obsiahnuť odpustenie hriechov.) 2A v ten deň - hovorí Pán zástupov, vyhubím z krajiny meno modiel a nebudú viac na ne spomínať. Aj prorokov a ducha nečistoty odstránim z krajiny. (*) (Zo súvisu vidno, že môže byť reč len o falošných prorokoch.) 3A ak bude ešte niekto prorokovať, jeho otec a matka, jeho rodičia, mu povedia: »Neostaneš žiť, pretože si v mene Pána hovoril lož;« a prebodnú ho otec a matka, jeho rodičia, pretože prorokoval. (*) (Porov. Dt 13,6; 18,20.) 4Aj keď budú v ten deň prorokovať, ostanú proroci v hanbe, každý so svojím videním. A aby oklamali, neoblečú si srstený plášť. (*) (Srstený plášť nosili proroci (2 Kr 1,8; Mt 3,4). Falošní proroci mesiášskych čias nebudú ho nosiť, lebo budú chcieť zatajiť svoje bezbožné zamestnanie. Taký prorok radšej povie, že je od mladi otrokom a robí na poli svojho pána.) 5Každý povie: »Nie som prorok; ja som človek, ktorý obrába zem, lebo si ma od mladi kúpil istý človek.« 6A keď sa ho spýtajú: »Čo sú to za rany medzi tvojimi rukami?« - odpovie: »Tie mi zasadili v dome mojich milých.« (*) (Proroci modiel si pri obetách spôsobovali rany; porov. 1 Kr 18,28; Jer 16,6; 48,37. Po takýchto, hoci zacelených ranách, bolo poznať falošného proroka. V nových časoch však títo odtaja, ako sa dostali k ranám, a zase si pomôžu lžou. - Podľa iných sa falošní proroci tiež obrátia, priznajú sa, že rany dostali vo svätyniach modiel, ktoré sa v Písme často volajú milovníkmi Izraela; porov. Jer 22,20.22; Ez 16,33.36; Oz 2,4. - Medzi rukami, rozumej na prsiach.)

Súd nad národom

7

Meč, vzbuď sa proti môjmu pastierovi
a proti blízkemu mužovi -
hovorí Pán zástupov.
Udri pastiera, nech sa stádo rozpŕchne,
potom obrátim ruku proti maličkým.

(*) (Hoci je pastier Mesiáš Pánovi veľmi blízky, podľahne smrti. Boh potom bude trestať stádo, ľud, ktorý smrť pastiera zavinil. Spasiteľ sa odvoláva na slová tohto verša, keď predpovedá, že sa apoštoli rozpŕchnu pri jeho umučení (Mt 26,31).) 8

V celej krajine - hovorí Pán -
dve tretiny z neho zomrú, zahynú,
a tretina z neho ostane.

(*) (Ale rozpŕchne sa aj celý národ, len malá čiastka dosiahne spásy, a to tí, čo vytrvajú v ohni utrpenia. Porov. Iz 6,13; Ex 5,2.) 9

Tú tretinu zavediem do ohňa
a vytopím ich, ako sa vytápa striebro,
a vyskúšam ich, ako sa skúša zlato.
On bude vzývať moje meno
a ja ho vyslyším,
poviem: To je môj ľud,
a on povie: »Pán je môj Boh.«"

Posledná úzkosť a spása. - 1Hľa, príde deň pre Pána, vtedy podelia tvoju korisť uprostred teba. (*) (O Pánovom dni pozri pozn. k Iz 2,12.) 2Zhromaždím všetky národy k Jeruzalemu do boja, zaujmú mesto, vyplienia domy, znásilnia ženy, polovica mesta pôjde do zajatia, ale ostatok ľudu z mesta nevykántria. 3Potom Pán vytiahne a bude bojovať proti tým národom ako keď bojoval v deň vojny. 4Nohami v ten deň zastane na Olivovej hore, ktorá leží pri Jeruzaleme na východ, a Olivová hora sa rozštiepi na polovice smerom východo-západným na veľmi veľkú dolinu. Polovica hory sa posunie na sever a polovica na juh. 5Vtedy budete utekať do údolia mojich vrchov, lebo údolie medzi vrchmi bude siahať až k Asalu. Budete bežať, ako ste bežali pred zemetrasením v dňoch júdskeho kráľa Oziáša. Vtedy príde Pán, môj Boh, a všetci jeho svätí s ním. (*) (Tento verš je nejasný. Znamená asi toľko, že Boh novoutvoreným údolím umožní obyvateľom Jeruzalema útek. Kde ležalo miesto zvané Asal, nevieme. O tomto zemetrasení porov. Am 1,1. - "Svätí" sú tu anjeli.)

6V ten deň nebude svetlo, ale zima a ľad. (*) (Tieto verše sú veľmi nejasné. Možno im azda rozumieť tak, že pre nepriateľov budú zlé časy (tma, zima, ľad), keď Pán príde bojovať za svoj ľud. Ale ani pre Pánov ľud to ešte nebude deň, lebo ešte budú trvať útrapy, no nebude to ani noc, lebo kynie nádej spásy. Až vtedy, keď sa už bude zdať, že prichádza noc záhuby, naraz vznikne svetlo. - V. 6 prekladáme podľa Vulg, lebo v hebr. nedáva zmysel. Ale malou zmenou hebr. textu by tieto dva verše dostali veľmi pekný zmysel: "Až príde Pán, nebude sa striedať deň so studenými nocami". Bude jediný trvalý deň - nie deň a noc - lebo i vo večernom čase bude svetlo.) 7Bude to jeden deň, známy Pánovi, nie deň a noc. Ale vo večernom čase bude svetlo. 8V ten deň budú z Jeruzalema vytekať živé vody, polovica do Východného mora a polovica do Západného mora; tak to bude v lete i v zime. (*) (V Palestíne, kde v lete väčšina potokov vyschne, hojnosť vody znamená požehnanie, porov. 13,1; Ez 47,1 n. Východné more je Mŕtve more, Západné je Stredozemné more.) 9Pán bude kráľom nad celou zemou. V ten deň bude jedine Pán a jedine jeho meno. 10Celá krajina sa obráti akoby na rovinu od Gabay po Remon južne od Jeruzalema. Ten bude vyčnievať a bude obývaný na svojom mieste od Benjamínovej brány až po miesto prvej brány, po Rožnú bránu, od veže Hananeel až po Kráľovské lisy. (*) (Okolie Jeruzalema sa zmení na rovinu, z ktorej bude vyčnievať mesto, postavené na vrchu. - O Gabae pozri 2 Kr 23,8. - Remon je azda dnešné Khirbet Umm er-Rammáním, asi 15 km severovýchodne od Bersabe. O Benjamínovej bráne porov. Jer 37,13. - Prvá brána je nám neznáma. - O Rožnej bráne porov. 2 Kr 14,13. - Veža Hananeel bola na severnom múre mesta (Neh 3,1; 12,39). Kráľovské lisy boli asi tam, kde aj Kráľovské záhrady; pozri Jer 39,4. - Celá táto stať opisuje bezpečnosť nového Božieho kráľovstva.) 11Budú v ňom bývať, kliatby viac nebude a Jeruzalem bude bývať v bezpečí.

12A toto bude rana, ktorou Pán udrie všetky národy, ktoré bojovali proti Jeruzalemu: zhnije im mäso, hoci ešte stoja na nohách, oči im vyhnijú vo svojich jamkách a jazyk im zhnije v ústach. 13A v ten deň povstane medzi nimi veľký zmätok od Pána; budú sa vzájomne chytať za ruky a budú dvíhať ruky vzájomne proti sebe. 14Ale aj Júda bude bojovať v Jeruzaleme. Nahromadí sa bohatstvo všetkých okolitých národov: zlato, striebro a šatstvo v ohromnom množstve. 15A ako táto rana bude aj rana na koňoch, muliciach, ťavách, osloch a všetkých zvieratách, ktoré budú v týchto táboroch. (*) (Ako budú hynúť ľudia (verš 12), tak budú hynúť aj zvieratá.)

16Všetci však, čo ostanú z rozličných národov, ktoré išli proti Jeruzalemu, pôjdu sa rok čo rok klaňať kráľovi, Pánovi zástupov, a svätiť sviatok Stánkov. (*) (Meno starozákonného sviatku Stánkov len označuje sviatky nového Božieho kráľovstva, ktoré budú svätiť aj obrátení pohania.) 17Ak niektoré z týchto rodov neprídu do Jeruzalema klaňať sa kráľovi, Pánovi zástupov, nebude nad nimi pršať. (*) (V proroctvách o mesiášskych časoch dážď a úrodnosť zvýrazňujú duchovné dary.) 18Ak nevystúpi a nepríde ani rod Egypťanov, nebude ani nad nimi (pršať); zastihne ich rana, ktorou Pán udrie národy, čo neprídu svätiť sviatok Stánkov. 19Toto bude trest Egypta a trest všetkých národov, ktoré nepôjdu svätiť sviatok Stánkov.

20V ten deň bude na hrkálkach koní: "Sväté Pánovi." A hrnce v Pánovom dome budú ako čaše pred oltárom. (*) (Posledné dva verše vyjadrujú myšlienku, že v novom Božom kráľovstve všetko bude zasvätené Pánovi. Obiet bude toľko, že nádoby, ktoré boli v jeruzalemskom chráme, nebudú stačiť pri obetách. Starozákonnými pojmami sa zas označuje novozákonná bohoslužba. - Kanaánčania, pohania (alebo podľa Vulg kupci), nebudú znesväcovať chrám.) 21Každý hrniec v Jeruzaleme a v Júdsku bude svätý Pánovi zástupov a všetci obetujúci prídu a vezmú si z nich a v nich budú variť, takže v ten deň už nebude Kanaánčanov v dome Pána zástupov.

Kontext   Úvod      

Obsah