Prológ. - 1Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať, a po svojom anjelovi ho poslal a naznačil svojmu služobníkovi Jánovi. (*) (Hovorí sa tu o veciach, ktoré sa majú onedlho stať (22, 6) nie z hľadiska času, ale z hľadiska Boha (porov. 2 Pt 3, 8). Ide vlastne o poslednú fázu dejín spasenia, ktorá sa začala veľkonočnou udalosťou.) 2A tento dosvedčil Božie slovo a svedectvo Ježiša Krista; všetko, čo videl. 3Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané, lebo čas je blízko.

I. Listy ázijským cirkvám, 1,4 - 3,22

Pozdrav. - 4Ján siedmim ázijským cirkvám: Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, čo sú pred jeho trónom, (*) (Sedem cirkví je vymenovaných v 11. verši. Listy, ktoré sú týmto cirkvám adresované, nachádzajú sa v 2. a 3. kap. Číslo sedem je symbolom plnosti, a preto sa právom tvrdí, že Jánovo učenie nebolo adresované výlučne iba týmto miestnym cirkvám, ale že obsahuje všeobecné a trvalé posolstvo. Názov Boha: "ktorý je, ktorý bol a ktorý príde", je istá obmena toho mena, pod ktorým sa Boh zjavil Mojžišovi na vrchu Horeb (Ex 3, 14). Výrazom "ktorý príde" dostáva Božie meno eschatologický nádych. Sedem duchov znamená plnosť Ducha. Ide o vplyv Iz 11, 2–3.) 5a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vládcu nad kráľmi zeme.

Jemu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov (*) (Prvorodeného z mŕtvych znamená prvého vzkrie-seného. Porov. Kol 1, 18.) 6a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen. (*) (Hovorí o všeobecnom kňazstve veriacich podľa vzoru Izraela (Ex 19, 6; 1 Pt 2, 9).)

7Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli, a budú nad ním nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen. (*) (Porov. Dan 7, 13; Zach 12, 10. 14; Jn 19, 37.) 8Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci. (*) (Alfa je prvé a omega posledné písmeno gréckej abecedy. Je to symbol Boha ako prvej príčiny a posledného cieľa všetkého jestvujúceho.)

Videnie Syna človeka. - 9Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstve i vo vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá Patmos. (*) (Patmos je ostrov v Egejskom mori, asi 75 km na juhozápad od Efezu.) 10V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť: (*) (Pánov deň je nedeľa. Ide tu o prvé svedectvo prenesenia sakrálneho charakteru židovskej soboty na deň Kristovho zmŕtvychvstania. Porov. 1 Kor 16, 2.) 11"Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sárd, Filadelfie a do Laodicey!" 12Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov (*) (Sedem zlatých svietnikov predstavuje sedem cirkví (v. 20).) 13a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. 14Jeho hlava a vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, a jeho oči ako plameň ohňa. 15Jeho nohy boli podobné kovu rozžeravenému v peci a jeho hlas bol ako hukot veľkých vôd. (*) (Ježiš Kristus je tu vykreslený obrazmi vypožičanými zo Starého zákona, ako veľkňaz (dlhé rúcho), kráľ (zlatý pás). Biele vlasy sú symbolom večnosti, oči ako plameň ohňa symbolom vševedúcnosti a nohy z kovu symbolom nezmeniteľnosti. Porov. Dan 7, 13; 10, 5–6; Ez 43,2.) 16V pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola sťa slnko, keď svieti v plnej sile. (*) (Sedem hviezd je sedem anjelov cirkví (v. 20). Niektorí pod anjelmi rozumejú biskupov. Ostrý dvojsečný meč je symbolom sudcovskej moci. Porov. Iz 11, 4.)

17Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: "Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný 18a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. 19Napíš teda, čo si videl: čo je a čo sa má stať potom. 20Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl v mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd sú anjeli siedmich cirkví a sedem svietnikov je sedem cirkví.

List efezskej cirkvi. - 1Anjelovi efezskej cirkvi napíš: Toto hovorí ten, čo drží sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý prechádza medzi siedmimi zlatými svietnikmi: (*) (Všetkých sedem listov má takmer rovnakú schému. Efez bol najväčším mestom v Malej Ázii. Pavol tu založil kvitnúcu cirkev (Sk 19, 1) a Ján tu prežil posledné roky svojho života.) 2Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú, a zistil si, že sú to luhári. 3Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. 4Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. 5Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem k tebe a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta - ak nebudeš robiť pokánie. 6To máš však k dobru, že nenávidíš skutky nikolaitov, ktoré aj ja nenávidím. (*) (Sekta nikolaitov – niektorí ju dávajú do súvisu s Mikulášom zo Sk 6, 5. Táto gnostická sekta hlásala neviazanú mravnú slobodu. Inak ide o neznámu sektu.)

7Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji. (*) (Strom života (porov. Gn 2, 9) je symbolom nesmrteľnosti a Božieho života; je odmenou pre tých, čo zvíťazili v boji so zlom.)

List smyrnianskej cirkvi. - 8Anjelovi smyrnianskej cirkvi napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ten, čo bol mŕtvy a ožil: (*) (Smyrna bola významným prístavným mestom asi 50 km na sever od Efezu. "Prvý a Posledný" – porov. Iz 44, 6.) 9Poznám tvoje súženie aj tvoju chudobu - ale si bohatý -, i rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú židmi, a nie sú, ale sú synagógou satana. (*) (Podkladom pre toto pomenovanie bolo presvedčenie rozšírené hodne medzi prvými kresťanmi, že kresťania sú vlastne pravými židmi, pravý Izrael (porov. Rim 2, 28–29; Gal 3, 29; 6, 16). Preto tí židia, ktorí neprijali Krista a podporovali prenasledovanie kresťanov, nie sú už viac pravými synmi Abraháma, ale synmi satana (porov. Jn 8, 44).) 10Neboj sa toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol niektorých z vás má uvrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní; a budete desať dní v súžení. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života. (*) ("Desať dní" označuje krátke trvanie. Porov. Dan 1, 12. 14. Z popudu Židov sa v Smyrne začalo v 2. storočí prenasledovanie kresťanov, v ktorom zomrel mučeník sv. Polykarp, tamojší biskup, žiak apoštola Jána.)

11Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži. (*) (Druhá smrť znamená večné zatratenie porov. 20, 14; 21, 8).)

List pergamskej cirkvi. - 12Anjelovi pergamskej cirkvi napíš: Toto hovorí ten, čo má ostrý dvojsečný meč: (*) (Pergamos bol asi 70 km na severovýchod od Smyrny.) 13Viem, kde bývaš; tam, kde je trón satana. No pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch Antipasa, môjho verného svedka, ktorého zabili u vás, kde býva satan. (*) (Satanov trón je asi alúzia na kult cisára a na modloslužbu, ktoré v tomto meste kvitli. Antipas je neznámy kresťanský mučeník.) 14Mám však niečo proti tebe: že máš tam takých, čo sa pridŕžajú Balaamovho učenia, ktorý učil Balaka dávať pohoršenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám a smilniť. (*) (Porov. Nm 25, 3; 31, 16. Podľa židovskej tradície Balaam nahovoril Balaka, aby ponúkol moabitské ženy Izraelitom, a tak aby ich naviedli na modloslužbu. Nový zákon pokračuje v tejto tradícii a Balaama považuje za príklad zlého poradcu. Podobné nebezpečenstvo hrozí aj kresťanom zo strany nikolaitov. V biblickom jazyku smilstvo znamená spreneverenie sa pravému Bohu, a teda modloslužbu.) 15Tak aj ty máš takých, čo sa pridŕžajú učenia nikolaitov. 16Preto rob pokánie. Ak nie, prídem k tebe čoskoro a budem s nimi bojovať mečom svojich úst.

17Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám: Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane. (*) (O manne porov. Ex 16; Jn 6, 31–33. Je symbolom životodarného duchovného pokrmu, ba samej Eucharistie. Kamienok má neistý výklad. Pravdepodobne ide o nejaké znamenie, na základe ktorého môže byť niekto prijatý do Božieho kráľovstva. Nové meno označuje novú hodnosť osoby, ktorá sa dostáva vo sviatosti krstu.)

List tyatirskej cirkvi. - 18Anjelovi tyatirskej cirkvi napíš: Toto hovorí Boží Syn, ktorý má oči ako plameň ohňa a jeho nohy sú podobné kovu: (*) (Tyatira je mesto asi 65 km na juhovýchod od Pergama. Bolo významným centrom remesiel.) 19Poznám tvoje skutky, tvoju lásku, vieru, službu a vytrvalosť aj tvoje posledné skutky hojnejšie než prvé. 20Ale mám proti tebe, že trpíš ženu Jezabel, ktorá hovorí, že je prorokyňa, a učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám. (*) (Jezabel je symbolické meno. V Starom zákone ho nosila Achabova manželka, ktorá zviedla izraelský národ na modloslužbu a nemravnosť (porov. 1 Kr 16, 31; 2 Kr 9, 22). Aj tu označuje šíriteľku modloslužby.) 21A dal som jej čas, aby robila pokánie; ale nechce sa kajať zo svojho smilstva. 22Hľa, vrhnem ju na lôžko bolestí a tých, čo s ňou cudzoložia, do veľkého súženia, ak nebudú robiť pokánie z jej skutkov. 23Jej deti pobijem smrťou a všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i srdce, a každému z vás odplatím podľa vašich skutkov. 24Vám ostatným v Tyatire, všetkým, čo sa nepridŕžajú tohto učenia, ktorí nepoznali - ako hovoria - satanove hlbiny, hovorím: Nekladiem na vás iné bremeno. (*) ("Satanove hlbiny" sú nemravné gnostické náuky, pravdepodobne nikolaitov, ktorí ich hlásali ako hlbokú múdrosť.) 25Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem. 26Kto zvíťazí a až do konca zachová moje skutky,

28ako som ju aj ja dostal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu. (*) ("Ranná hviezda" je mesiášsky symbol (porov. Nm 24, 17). Tu, ako aj v 22, 16, označuje samého Krista.)

29Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.

List sardskej cirkvi. - 1Anjelovi sardskej cirkvi napíš: Toto hovorí Ten, čo má sedem Božích duchov a sedem hviezd: Poznám tvoje skutky; že máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy. (*) (Sardy sa nachádzali 50 km na juhovýchod od Tyatiry. Boli hlavným mestom Lýdie a centrom textilnej výroby.) 2Bdej a posilňuj, čo ešte ostalo, a už malo zomrieť. Lebo tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom. 3Preto si spomeň, ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie. Lebo ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani nezvieš, v ktorú hodinu prídem k tebe. (*) (Porov. 16, 15.) 4Ale máš v Sardách zopár ľudí, ktorí si nepoškvrnili odev. Tí budú so mnou chodiť v bielom, lebo sú toho hodní. (*) (Odev vyjadruje duchovné kvality. Biela farba je symbolom nevinnosti, ale aj víťazstva, zvlášť nebeského.) 5Kto zvíťazí, ten takto bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi. (*) (Kniha života v Starom zákone označovala prináležanie k mesiášskym dobrám a účasť na nich (porov. Ex 32, 32–33; Iz 4, 3; Ž 69, 28–29; Dan 12, 1). Tu symbolizuje zoznam všetkých vyvolených (13, 8; 17, 8; 20, 12. 15; 21, 27).)

6Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.

List filadelfskej cirkvi. - 7Anjelovi filadelfskej cirkvi napíš: Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč; keď on otvára, nik nezavrie, a keď zatvára, nik neotvorí: (*) (Filadelfia bola 45 km na juhovýchod od Sárd. Mesto bolo zničené zemetrasením, ale cisár Tibérius ho znova vybudoval. "Otvára" – porov. Iz 22, 22. Je symbolom plnej a výlučnej moci Krista nad nebeským Jeruzalemom.) 8Poznám tvoje skutky - hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť -, že máš málo sily, no zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno. (*) (Otvorené dvere tu symbolizujú možnosť šírenia evanjelia. Porov. 1 Kor 16, 9; 2 Kor 2, 12; Kol 4, 3.) 9Hľa, dám ti zo satanovej synagógy tých, čo hovoria, že sú židia, a nie sú, ale luhajú. Hľa, spôsobím, že prídu a poklonia sa pred tvojimi nohami a poznajú, že ťa milujem. (*) (O satanovej synagóge pozri poznámku k 2, 9. Porov. Iz 45, 14; 60, 14; 43, 4.) 10Preto, že si zachoval moje slovo a vytrval si, aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet a preskúša obyvateľov zeme. 11Prídem čoskoro. Drž sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal veniec. 12Toho, kto zvíťazí, urobím stĺpom v chráme svojho Boha a už viac nevyjde von. A napíšem naň meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Otca, aj svoje nové meno.

13Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.

List laodicejskej cirkvi. - 14A anjelovi laodicejskej cirkvi napíš: Toto hovorí Amen, verný a pravdivý Svedok, Počiatok Božieho stvorenia: (*) (Laodicea – mesto vo Frýgii, na východ od Efezu. Bola obchodným a remeselným mestom. "Amen" je Kristus (porov. 2 Kor 1, 19–20), čiže splnenie Božích prisľúbení.) 15Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! 16Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst. 17Lebo hovoríš: »Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič« - a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý. 18Radím ti: odo mňa si kúp zlato vyskúšané ohňom, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty, i masť, ktorou si potrieš oči, aby si videl. 19Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem. Buď teda horlivý a rob pokánie. 20Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. 21Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne.

22Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám."

II. Prorocké videnie, 4,1 - 22,5

1. Veľký Boží deň, 4,1 - 16,21

Videnie štyroch bytostí. - 1Potom som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a ten prvý hlas, ktorý som už počul ako zvuk poľnice, keď so mnou hovoril, povedal: "Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má stať potom!" (*) (Kristov hlas (pozri aj 1, 10) uvádza udalosti Božieho kráľovstva, ktoré majú svoj počiatok i zavŕšenie v nebi, rozvíjajú sa však na zemi v ustavičnom zápase medzi dobrom a zlom.) 2Hneď som bol vo vytržení: A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci. (*) (Na tróne sedel Boh. Sedenie na tróne symbolizuje stvoriteľskú moc. Porov. Iz 6, 1 n.; Ez 1, 26; Dan 7, 9.) 3Ten, čo sedel, vyzeral ako jaspisový a sardionový kameň. Okolo trónu bola dúha, na pohľad ako smaragd. (*) (Dúha je symbolom Božieho milosrdenstva (porov. Gn 9, 12–17).) 4Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch sedelo dvadsaťštyri starcov odetých do bieleho rúcha a na hlavách mali zlaté vence. (*) (Starci sa zúčastňujú na riadení sveta (tróny) s kráľovskou mocou (zlaté vence) a vykonávajú kňazské funkcie (biele rúcha). Ide pravdepodobne o dvanástich prorokov Starého zákona a dvanástich apoštolov.) 5Z trónu vychádzali blesky, hukot a hrmenie; pred trónom horelo sedem lámp, čo je sedem Božích duchov, (*) (Sedem lámp je symbolom plnosti Ducha Svätého (porov. 1, 4).) 6a pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. (*) ("More" symbolizuje vzdialenosť medzi Stvoriteľom a stvorením. "Živé bytosti." Obraz je vzatý z Ez 1, 5 n.; 10, 14. Časť tradície vidí v nich symboly evanjelistov. Je však málo pravdepodobné, že by autor bol mal takýto úmysel.) 7Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi. 8A každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i znútra boli plné očí a vo dne v noci bez prestania volali: "Svätý, svätý, svätý, Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!" (*) (Porov. Iz 6, 3.)

9A vždy, keď tie bytosti vzdali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Žijúcemu na veky vekov, 10padli dvadsiati štyria starci pred Sediacim na tróne, klaňali sa Žijúcemu na veky vekov, hádzali svoje vence pred trón a volali:

Baránok a zapečatená kniha. - 1I videl som v pravici Sediaceho na tróne knihu popísanú znútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. (*) (Kniha je symbolom Božích výrokov a rozhodnutí vzhľadom na celé ľudské dejiny až dokonca čias. Porov. 3, 5; 10, 2; Ez 2, 9; Dan 12, 4.9.) 2A videl som mocného anjela, ktorý ohlasoval mohutným hlasom: "Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate?" 3Ale nik na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu a nazrieť do nej. 4Ja som veľmi plakal, že sa nenašiel nik, kto by bol hoden otvoriť knihu a nazrieť do nej. 5A jeden zo starcov mi povedal: "Neplač, lebo zvíťazil Lev z Júdovho kmeňa, Koreň Dávidov; on otvorí knihu a jej sedem pečatí."

6I videl som v strede medzi trónom a štyrmi bytosťami uprostred starcov stáť Baránka, ktorý bol ako zabitý. Mal sedem rohov a sedem očí, čo je sedem Božích duchov, poslaných na celú zem. (*) (Kristus predstavovaný ako Baránok je príznačný pre túto Knihu zjavenia, kde sa o ňom takto hovorí 29-krát, a vôbec pre jánovskú teológiu (porov. Jn 1, 29. 36; 19, 36). Sedem rohov a očí vyjadruje všemohúcnosť a vševedúcnosť; a sedem duchov vyjadruje plnosť Ducha Svätého (porov. Iz 11, 1–2).) 7On pristúpil a vzal knihu z pravice Sediaceho na tróne. 8A keď ju vzal, štyri bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom. Každý mal citaru a zlatú čašu plnú kadidla, čo sú modlitby svätých, 9a spievali novú pieseň:

11Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich myriady myriád a tisíce tisícov, (*) (Porov. Dan 7, 10.) 12a volali mohutným hlasom:

13A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: "Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov."

14A štyri bytosti volali: "Amen." A starci padli a klaňali sa. (*) (Cieľom týchto veršov je ukázať Krista ako vládcu nad dejinami sveta, ktorý ustanoví svoje večné kráľovstvo. Toto je základná myšlienka vôbec celej Knihy zjavenia. Jeho príchod budú predchádzať pohromy ako predzvesť posledného súdu. Začnú sa otvorením siedmich pečatí (6, 1 – 8, 1), zvukom siedmich poľníc (8, 2 – 11, 19) a vyliatím siedmich čiaš (15, 1 – 16, 21).)

Roztvorenie prvých šiestich pečatí. - 1A videl som, ako Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: "Poď!" 2A videl som: Hľa, biely kôň; a ten, čo sedel na ňom, mal luk a dostal veniec a vyšiel ako víťaz, a aby víťazil. (*) (Biely kôň pravdepodobne symbolizuje alebo nepriateľského invázora, alebo víťazný pochod šírenia evanjelia (19, 11–13).)

3Keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: "Poď!" 4A vyšiel iný ohnivočervený kôň a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dostal veľký meč. (*) (Červený kôň je symbolom vojny.)

5Keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: "Poď!" A videl som: Hľa, čierny kôň a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy. (*) (Čierny kôň je symbolom hladu.) 6A počul som, akoby spomedzi štyroch bytostí hlas volal: "Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; ale olej a víno nepoškoď!" (*) (Tento záhadný zákaz sa spája zrejme s vtedajšou hospodárskou situáciou, a to s vysokými cenami, nedostatkom potravy a s hladom.)

7Keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej bytosti, ako volala: "Poď!" 8A videl som: Hľa, plavý kôň a ten, čo sedel na ňom, volal sa Smrť a za ním šlo Podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme biť mečom, hladom, smrťou a divou zemskou zverou. (*) (Plavý kôň symbolizuje smrť.)

9Keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali. (*) (Zabití pre Božie slovo sú mučeníci.) 10A zvolali mohutným hlasom: "Dokedy, Pane, svätý a pravdivý, nebudeš súdiť a pomstiť našu krv na tých, čo obývajú zem?"

11Každý z nich dostal biele rúcho a povedali im, aby ešte krátky čas odpočívali, kým sa nenaplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú byť zabití ako oni.

12A keď otvoril šiestu pečať, videl som, že nastalo veľké zemetrasenie; slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv; 13nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zhadzuje svoje nezrelé plody, keď ním lomcuje silný vietor; 14nebo sa stiahlo, ako keď sa zvinie kniha, a všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta. 15Králi zeme i veľmoži a vojvodcovia, boháči a mocní, všetci otroci aj slobodní ukryli sa v jaskyniach a horských bralách, 16 a volali vrchom a bralám: "Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred Baránkovým hnevom, 17lebo prišiel veľký deň ich hnevu; a kto bude môcť obstáť?" (*) (Pri opisovaní Pánovho dňa autor používa obrazy z prorockých kníh: Iz 34, 4; 2, 10.19; Oz 10, 8; Joel 2, 11; 3, 4; Am 8, 9; porov. Mt 24.)

Cirkev ako Boží ľud. - 1Potom som videl štyroch anjelov, ako stoja na štyroch uhloch zeme a držia štvoro zemských vetrov, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom. (*) (Podľa predstavy Židov zem mala tvar štvoruholníkovej plochy. Porov. Dan 7, 2; Zach 6, 5; Ez 7, 2; 37, 9. Vetry vejúce zo štyroch "uhlov" považovali za škodlivé.) 2A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: (*) (Pod pečaťou možno vidieť buď znak vlastníctva (tí, čo ho prijmú, patria Bohu), alebo znak spásy (ako u Ez 9, kde označuje tých, ktorých ochraňuje Boh). Oba názory sa navzájom nevylučujú, ako to dokazuje aj používanie výrazu "pečať" na označenie krstu (2 Kor 1, 22; Ef 1, 13).) 3"Neškoďte zemi ani moru, ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!" 4A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela: (*) (Číslo 144 000 čiže 12 000 z každého kmeňa označuje plnosť Božieho ľudu.) 5z Júdovho kmeňa dvanásťtisíc označených, z Rubenovho kmeňa dvanásťtisíc, z Gádovho kmeňa dvanásťtisíc, 6z Aserovho kmeňa dvanásťtisíc, z Neftaliho kmeňa dvanásťtisíc, z Manassesovho kmeňa dvanásťtisíc, 7zo Simeonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Léviho kmeňa dvanásťtisíc, z Issacharovho kmeňa dvanásťtisíc, 8zo Zabulonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Jozefovho kmeňa dvanásťtisíc, z Benjamínovho kmeňa dvanásťtisíc označených. (*) (V zozname kmeňov z neznámych dôvodov chýba kmeň Dan. Nahradzuje ho Manasses, zvyčajne zahrnutý do kmeňa Jozefovho. Pravdepodobne preto, lebo podľa židovskej tradície (spomína ju svätý Irenej) z kmeňa Dan mal pochádzať Antikrist.)

Cirkev ako množstvo vyvolených. - 9Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy 10a mohutným hlasom volali: "Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!"

11Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu 12a volali: "Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen."

13I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: "Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?" 14Povedal som mu: "Pán môj; ty to vieš." A on mi povedal: "To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. (*) (Mučeníci vďačia za svoje víťazstvo Kristovi, Baránkovi, sile jeho krvi.) 15Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi. 16Už nebudú hladovať ani žízniť; nebude na nich dorážať ani slnko, ani iná horúčosť, 17lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu." (*) (Tieto verše opisujú vznik oslávenej Cirkvi.)

Otvára sa siedma pečať. - 1A keď Baránok otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi asi pol hodiny ticho. (*) (Ticho, ktoré nastalo po otvorení siedmej pečate, ako v prorockej tradícii Starého zákona aj tu je predzvesťou Pánovho zjavenia alebo príchodu.) 2A videl som sedem anjelov, čo stoja pred Bohom a dostali sedem poľníc. (*) (O siedmich anjeloch porov. Tob 12, 15.) 3Prišiel aj iný anjel a zastal pred oltárom so zlatou kadidelnicou. Dostal veľa kadidla, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár, čo je pred trónom. (*) (Zlatý oltár zodpovedá kadidlovému oltáru vo svätyni. Porov. Ex 30, 1 n.) 4A dym kadidla s modlitbami svätých vystúpil z ruky anjela pred Boha. 5Potom vzal anjel kadidelnicu, naplnil ju ohňom z oltára a vrhol na zem. A nastalo hrmenie, burácanie, blesky a zemetrasenie.

Prvé štyri poľnice. - 6A sedem anjelov, čo malo sedem poľníc, sa pripravilo trúbiť.

7Zatrúbil prvý. A nastalo krupobitie a oheň zmiešaný s krvou a padalo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a zhorela všetka zelená tráva.

8Zatrúbil druhý anjel. A akoby veľký horiaci vrch bol vrhnutý do mora. Tretina mora sa zmenila na krv 9a zahynula tretina tvorov žijúcich v mori a tretina lodí utonula.

10Zatrúbil tretí anjel. A z neba spadla veľká hviezda, horiaca ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd. 11Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa zmenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od tých vôd, lebo zhorkli.

12Zatrúbil štvrtý anjel. A bola zasiahnutá tretina slnka, tretina mesiaca a tretina hviezd, aby sa ich tretina zatmela a tretina dňa nemala svetla a noc podobne.

Orol s tromi "beda". - 13Potom som videl a počul som orla letieť stredom neba a volať mohutným hlasom: "Beda, beda, beda obyvateľom zeme pre ostatné zvuky poľníc troch anjelov, ktorí ešte majú trúbiť!" (*) (Tieto rany pripomínajú egyptské rany (Ex 7, 14 – 10, 29).)

Piata poľnica. - 1Zatrúbil piaty anjel. A videl som, že hviezda spadla z neba na zem. A dostala kľúč od studne priepasti. (*) (Hviezda, ktorá spadla z neba, je satan (porov. Lk 10, 18). "Priepasť" podľa židovských predstáv je miesto, kde boli dočasne uväznení zlí duchovia (porov. Lk 8, 31; 2 Pt 2, 4; Júd 6).) 2Otvorila studňu priepasti a zo studne vystúpil dym ako dym veľkej pece a zatemnilo sa slnko a aj vzduch od dymu studne. 3A z dymu vyšli na zem kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny. (*) (Kobylky sú symbolom činnosti zlých duchov. Porov. Joel 1.) 4Povedalo sa im, aby neškodili tráve na zemi, ani nijakej byline, ani nijakému stromu, ale iba ľuďom, ktorí nemajú na čele Božiu pečať. 5Dostali rozkaz, aby ich nezabíjali, ale trápili päť mesiacov; a ich trápenie bolo ako trápenie od škorpióna, keď uštipne človeka. 6V tých dňoch ľudia budú hľadať smrť, a nenájdu ju, budú si žiadať zomrieť, a smrť od nich utečie.

7Tieto kobylky sa podobali koňom pripraveným do boja; na hlavách mali akoby vence podobné zlatu a ich tváre boli ako tváre ľudí. 8Vlasy mali ako ženské vlasy a ich zuby boli ako levie. 9Panciere mali ako panciere zo železa a zvuk ich krídel bol ako hrmot mnohých konských vozov rútiacich sa do boja. 10Chvosty mali podobné škorpiónom, aj žihadlá, a v chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov. (*) (Päť mesiacov je približná dĺžka života kobyliek.) 11Nad sebou mali kráľa anjela priepasti, ktorý sa po hebrejsky volá Abaddon a po grécky má meno Apollyon. (*) ("Abaddon" znamená doslova "záhuba". V Starom zákone je synonymom podsvetia (šeol). Porov. Jób 26, 6; 28, 22; Ž 88, 12. Grécky názov Apollyon znamená ničiteľ.)

12Prvé beda prešlo a hľa, po ňom prichádzajú ešte dve beda.

Šiesta poľnica. - 13Zatrúbil šiesty anjel. A počul som hlas od rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom; 14hovoril šiestemu anjelovi, čo mal poľnicu: "Odviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat." (*) (V tom čase sa Rímska ríša rozprestierala na východe až po rieku Eufrat. Za ňou sídlili Parti so svojím obávaným jazdeckým vojskom.) 15Tu boli odviazaní štyria anjeli, čo boli pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí. 16A počet jazdeckého vojska bol dvadsaťtisíckrát desaťtisíc; počul som ich počet. 17A vo videní som takto videl kone a tých, čo sedeli na nich: mali ohnivé, hyacintové a sírové panciere a hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra. 18Od týchto troch rán zahynula tretina ľudí; od ohňa, dymu a síry, čo vychádzali z ich tlám. 19Moc koní bola totiž v ich tlamách a v ich chvostoch; lebo ich chvosty sa podobali hadom: mali hlavy a nimi škodili. (*) (Čísla a alegorický opis označujú hroznú silu zlých duchov.)

20A ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto rany, ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk a neprestali sa klaňať zlým duchom a zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť. (*) (Nepriatelia Boha zotrvávajú vo svojom odpore. Porov. Iz 17, 8; Dan 5, 4. 23; Ž 135, 15–17.) 21A nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čary, ani za svoje smilstvo, ani za svoje krádeže.

Anjel s otvorenou knihou. - 1I videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku a s dúhou na hlave. Jeho tvár bola ako slnko, jeho nohy ako ohnivé stĺpy (*) (O dúhe pozri poznámku k 4, 3.) 2a v ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou si stal na more, ľavou na zem 3a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev. A keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojím hlasom. 4A keď dohovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som hlas z neba, ktorý hovoril: "Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!" (*) (Prehovorenie siedmich hromov znamená pravdepodobne plnosť zjavenia, ktoré sa Jánovi dostalo. Nemal ho zverejniť. Porov. Dan 12, 4.)

5Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú ruku 6a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: "Času už nebude!" (*) (Dan 12, 7. "Času už nebude" znamená, že je zavŕšená miera Božej zhovievavosti.) 7Ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, ako zvestoval svojim služobníkom prorokom. (*) (Tajomstvo spásy, definitívne zjavené Kristom a apoštolmi, vstupuje do posledného štádia. Porov. Rim 16, 25 n.; Ef 1, 4–9; Kol 1, 25–29.)

Ján prehltne knižku. - 8A hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril: "Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi." 9Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: "Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med." 10Vzal som teda z anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. (*) (Sladkosť a horkosť knižky sa vysvetľuje rôzne. Sladkosť knižky môže spočívať v prijatí Božieho slova, horkosť v povinnosti uskutočniť ho. Podľa iných sladkosť znamená ohlasovanie spásy, vyvolenia, horkosť zase ohlasovanie súdu, prenasledovania, alebo to, že knižka obsahuje radostné a bolestné skutočnosti. V každom prípade ide o podobnosť s prorokom Ezechielom. Porov. Ez 2, 8; 3, 1–3.) 11Tu mi povedali: "Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch."

Meranie chrámu a dvaja svedkovia. - 1Potom som dostal trstinu podobnú prútu so slovami: "Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár a tých, čo sa v ňom klaňajú. (*) (Meranie chrámu je symbolické. Označuje, že Cirkev, Boží chrám, je pod Pánovou ochranou. Jej vnútorný život zostane nedotknutý.) 2Ale vonkajšie chrámové nádvorie vynechaj a nemeraj ho, lebo je vydané pohanom; budú šliapať po svätom meste štyridsaťdva mesiacov. (*) (Vonkajšie nádvorie chrámu sa nemá zmerať. Znamená to, že vonkajší život Cirkvi bude musieť znášať prenasledovania. Štyridsaťdva mesiacov čiže tri a pol roka alebo 1 260 dní (12, 6; 13,5) symbolicky vymedzuje dĺžku pozemského života Cirkvi. Táto časová dĺžka pripomína aj dĺžku prenasledovania za kráľa Antiocha Epifana (Dan 7, 25; 12, 7).) 3Ale pošlem svojich dvoch svedkov, a oblečení do vrecoviny budú prorokovať tisícdvestošesťdesiat dní." 4 Oni sú dve olivy a dva svietniky, čo stoja pred Pánom zeme. 5A keby im chcel niekto ublížiť, z úst im vyšľahne oheň a strávi ich nepriateľov. Takto musí zahynúť každý, kto by im chcel ublížiť. 6Oni majú moc zatvoriť nebo, aby nepršalo v dňoch, keď budú prorokovať, a majú moc premeniť vody na krv a biť zem všetkými ranami, kedykoľvek budú chcieť. (*) (Dvaja svedkovia ukazujú na víťazstvo evanjelia nad antikristom. Mnohí v nich vidia Mojžiša a Eliáša. Porov. Zach 4, 3. 11–13.) 7Keď dokončia svoje svedectvo, šelma, čo z priepasti vystúpi, bude viesť proti nim vojnu, zvíťazí nad nimi a zabije ich. (*) (O šelme porov. hl. 13.) 8Ich telá budú ležať na námestí veľkého mesta, ktoré sa obrazne volá Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj ich Pán. (*) (Veľké mesto (Rím) sa symbolicky nazýva Sodoma pre svoju nemravnosť a Egypt pre modloslužobníctvo a nenávisť voči Božiemu ľudu.) 9Mnohí z ľudí, kmeňov, jazykov a národov budú pozerať na ich telá tri a pol dňa a nedovolia ich telá uložiť do hrobu. (*) (Číslo symbolizuje neúplnosť, čiže víťazstvo zla bude iba prechodné.) 10Obyvatelia zeme sa budú nad nimi radovať a plesať a budú si navzájom posielať dary, lebo títo dvaja proroci trápili obyvateľov na zemi.

11Ale o tri a pol dňa vstúpil do nich duch života od Boha, postavili sa na nohy a na tých, čo ich videli, doľahol veľký strach. (*) (Ez 37, 5. 10.) 12A oni počuli mohutný hlas z neba, ktorý im hovoril: "Vystúpte sem!" I vystúpili v oblaku do neba a ich nepriatelia ich videli. (*) (Symbol posmrtného víťazstva mučeníkov.) 13V tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie: desatina mesta sa zrútila a pri zemetrasení zahynulo sedemtisíc ľudí. Ostatných sa zmocnil strach a vzdali slávu Bohu na nebi.

14Druhé beda pominulo; hľa, čoskoro príde tretie beda.

Siedma poľnica. - 15Zatrúbil siedmy anjel. A v nebi zazneli mohutné hlasy a volali: "Kráľovstvo tohto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného a bude kraľovať na veky vekov."

16Vtedy dvadsiati štyria starci, čo sedia na svojich trónoch pred Bohom, padli na tvár, klaňali sa Bohu 17a volali:

19A v nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. A nastali blesky, burácanie, zemetrasenie a veľké krupobitie. (*) (Archa zmluvy v nebi vyjadruje definitívnu prítomnosť Boha uprostred osláveného nového Izraela.)

Žena a drak. - 1Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. (*) (V nasledujúcich kapitolách (12–20) sú opísané tie videnia, ktoré sa vzťahujú na prenasledovanie Cirkvi a na jej konečné víťazstvo. Žena stelesňuje Matku Mesiáša (Iz 7, 11. 14; Mich 5, 2) alebo izraelské spoločenstvo (Jer 3, 6–10.20; Ez 16, 8–14; Oz 2) alebo ženu z protoevanjelia (Gn 3, 14 n.). Je to symbol Božieho ľudu oboch zákonov. Jeho konkrétnou predstaviteľkou je Mária, ktorá porodila historického Krista. Časť tradície vidí v tejto žene iba Máriu.) 2Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť. 3A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; (*) (Drak je symbolom satana (12, 9; Gn 3, 1 n.).) 4jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. 5I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. (*) (Syn je zrejme Mesiáš, ako to dokazuje aj citovanie Ž 2, 9.) 6Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní. (*) (Púšť znamená tento svet, na ktorom Cirkev žije 1 260 dní (porov. 11, 2. 3).)

Boj draka na nebi. - 7Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, (*) ("Boj" tu zahrňuje všetky útoky i porážky zlých duchov od počiatku až do konca sveta. Michal je archanjel, obhajca Božieho ľudu (Dan 10, 13. 21).) 8ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi. 9A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli. (*) (Porov. Lk 10, 18; Jn 12, 31.) 10A počul som mohutný hlas volať v nebi:

Beda však zemi i moru, lebo zostúpil k vám diabol, plný zlosti, lebo vie, že má málo času." (*) (Porov. Iz 44, 23; 49, 13.)

Boj draka na zemi. - 13Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, čo porodila chlapca. (*) (Satan svoj útok po zvrhnutí z neba zameral na Cirkev.) 14Ale žena dostala dve krídla veľkého orla, aby mohla odletieť na púšť na svoje miesto, kde ju budú živiť čas a časy a pol času ďaleko od hada. (*) (Porov. Dan 7, 25; 12, 7. "Čas" je ten istý ako vo v. 6.) 15Had vychrlil za ženou zo svojej papule vodu ako rieku, aby ju rieka strhla. 16Ale zem pomohla žene: zem otvorila ústa a pohltila rieku, čo vychrlil drak zo svojej papule.

17Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.

18I zastavil sa na morskom piesku.

Morská šelma. - 1Videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala desať rohov a sedem hláv; na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená. 2Šelma, ktorú som videl, podobala sa leopardovi; nohy mala ako medveď a jej tlama bola ako tlama leva. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc. 3Jedna z jej hláv bola akoby smrteľne ranená, ale jej smrteľná rana sa zahojila.

Celá zem obdivovala šelmu; 4klaňali sa drakovi, že dal moc šelme, a klaňali sa aj šelme a volali: "Kto je podobný šelme a kto môže s ňou bojovať?"

5A dostala tlamu, aby hovorila veľké veci, aby sa rúhala, a dostala moc pôsobiť na štyridsaťdva mesiacov. (*) (O dĺžke prenasledovania porov. 11, 2; 12, 14.) 6A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala jeho menu a jeho stánku i tým, čo bývajú v nebi. 7A bolo jej dovolené viesť vojnu proti svätým a zvíťaziť nad nimi. Dostala moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom. 8Budú sa jej klaňať všetci, čo obývajú zem, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života Baránka, ktorý bol zabitý. 9Kto má uši, nech počúva:

V tomto je trpezlivosť a viera svätých.

Zemská šelma. - 11Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme. Mala dva rohy podobné baránkovým, ale hovorila ako drak. (*) (Druhá šelma zosobňuje nepravých prorokov (16, 13; 19, 20; 20, 10).) 12Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana. 13A robí veľké znamenia, ba spôsobuje, že aj oheň z neba pred zrakmi ľudí zostupuje na zem. 14A zvádza obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahovára obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila. 15A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený. 16A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, 17a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. 18V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť. (*) (Toto číslo sa vysvetľuje rozličným spôsobom. Písmená gréckej a hebrejskej abecedy mali aj číselnú hodnotu. Podľa poradia písmen hebrejskej abecedy číslo 666 dáva význam: Nero cisár, podľa gréckej abecedy: cisár Boh. Nero ako prvý prenasledovateľ kresťanov stal sa symbolom prenasledovania pre celé dejiny Cirkvi.)

Baránok a jeho vykúpenie. - 1Potom som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. 2A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. 3A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. 4To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. (*) (Všetci kresťania nasledujú Krista. Nazývaní sú panicmi v biblickom zmysle, kde zase smilstvo znamená modloslužbu (porov. 2, 20).) 5V ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny. (*) (Baránok so svojimi vyvolenými je v protiklade so šelmami z predchádzajúcej kapitoly. Sion je predobraz oslávenej Cirkvi. Číslo označuje všetkých vyvolených.)

Anjeli ohlasujú hodinu súdu. - 6Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. 7Volal mohutným hlasom: "Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd."

8Za ním šiel iný anjel a volal: "Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva!" (*) (Porov. Iz 21, 9. Pre prorokov Starého zákona bol Babylon symbolom tých vlád, ktoré boli proti Bohu a jeho ľudu (porov. Jer 51, 8; Dan 4, 27). Tu označuje pohanský Rím (porov. 1 Pt 5, 13).)

9Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: "Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, 10aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. (*) (Obrazy sú vzaté zo Starého zákona, najmä z Gn 19, 24.) 11A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena."

12V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša. 13A počul som hlas z neba; hovoril: "Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi." 14Potom som videl, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. 15A z chrámu vyšiel iný anjel, ktorý volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: "Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy; žatva na zemi dozrela." 16A ten, čo sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosák a zem bola zožatá.

17Potom z chrámu, čo je v nebi, vyšiel iný anjel; aj on mal ostrý kosák. 18Od oltára zasa vyšiel anjel, ktorý má moc nad ohňom, a zvolal mohutným hlasom na toho, čo mal ostrý kosák: "Hoď svoj ostrý kosák a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozná už dozreli!" 19A anjel hodil svoj kosák na zem, obral vinicu zeme a vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu. 20Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vyšla krv až po uzdy koní na tisícšesťsto stadií. (*) (Množstvo krvi označuje hrôzu súdu.)

Pieseň Mojžiša a Baránka. - 1Videl som na nebi iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov, ktorí mali sedem posledných rán, lebo nimi sa dovŕšil Boží hnev.

2Videl som čosi ako sklené more, zmiešané s ohňom, i tých, čo zvíťazili nad šelmou, nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stáť na sklenom mori; mali Božie citary (*) (Porov. 4, 6. Oheň pripomína Boží hnev, ale aj Červené more a východ z Egypta.) 3a spievali pieseň Mojžiša, Božieho služobníka, a Baránkovu pieseň:

Sedem anjelov s čašami Božieho hnevu. - 5Potom som videl: V nebi sa otvoril chrám stánku svedectva (*) ("Stánok svedectva" – alúzia na svätyňu, ktorá putovala s Izraelitmi po púšti (Ex 25, 22). "Chrám stánku svedectva" je nebeská svätyňa. Splýva tu dohromady Mojžišov stánok a Šalamúnov chrám.) 6a z chrámu vyšli siedmi anjeli, čo mali sedem rán. Boli oblečení do čistého skvúceho ľanového rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatým pásom. (*) (Sedem rán podrobne rozvádza v 16. hlave.) 7Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha, žijúceho na veky vekov. 8A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a jeho moci a nik nemohol vojsť do chrámu, kým sa nedovŕši sedem rán siedmich anjelov.

Hrôzy siedmich čiaš. - 1Potom som počul mocný hlas z chrámu, ako hovorí siedmim anjelom: "Choďte a vylejte na zem sedem čiaš Božieho hnevu!" (*) (Rany uvedené v tejto kapitole pripomínajú egyptské rany (2. v.: Ex 9, 10–11; 3.–4. v.: Ex 7, 17–21).)

2Odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem: a povyhadzovali sa zhubné a zlé vredy na ľuďoch, čo mali znak šelmy, aj na tých, čo sa klaňali jej obrazu. 3Druhý vylial svoju čašu na more: a zmenilo sa na krv ako z mŕtveho a zahynulo všetko živé, čo bolo v mori.

4Tretí vylial svoju čašu na rieky a pramene vôd: a zmenili sa na krv. 5Potom som počul anjela vôd volať: "Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si vyniesol takýto rozsudok. 6Keďže preliali krv svätých a prorokov, dal si im piť krv; zaslúžili si to!" 7A od oltára som počul volať: "Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!"

8Štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnko: a bolo mu dané páliť ľudí ohňom. 9Veľká horúčava spaľovala ľudí a tí sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami; ale nerobili pokánie, aby mu vzdali slávu.

10Piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy: a jej kráľovstvo stemnelo. Od bolesti si hrýzli jazyky (*) (Porov. Ex 10, 21 a nasl.) 11a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a vredy a nerobili pokánie za svoje skutky.

12Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: a jej voda vyschla, aby sa pripravila cesta kráľom od východu slnka. 13I videl som troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, z tlamy šelmy a z úst falošného proroka. (*) ("Falošný prorok" čiže druhá šelma (porov. 13, 11; 19, 20; 20, 10). "Žaby" symbolizujú mnohostrannú propagandu satana. Podľa iných týmto symbolom chce autor poukázať na bezvýznamnosť nečistých duchov pred Bohom.) 14To sú duchovia démonov, ktorí konajú znamenia: vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili na boj vo veľký deň všemohúceho Boha.

15Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a aby nevideli jeho hanbu. (*) (Tento verš prerušuje kontext. Zdá sa, že je sem vsunutý odinakiaľ. Porov. 3, 3. 18.) 16I zhromaždil ich na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon. (*) (Harmagedon – po hebrejsky Har Megiddo znamená Megiddský vrch. Pri meste Megiddo (gr. Mageddo) sa počas židovských dejín viedlo veľa vojen. Bol tu porazený aj Joziáš (2 Kr 23, 29). Stalo sa symbolickým miestom, kde sa zhromažďujú bezbožní králi a tu utrpia poslednú porážku. Porov. Sdc 5, 19; 2 Kr 9, 27; Zach 12, 11.)

17Siedmy anjel vylial svoju čašu do vzduchu a z chrámu od trónu vyšiel mocný hlas; hovoril: "Stalo sa!" 18A nastali blesky, burácanie, hrmenie aj veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi - také veľké bolo zemetrasenie. 19Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon a dal mu kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. 20Všetky ostrovy zmizli a ani vrchov viac nebolo. 21Z neba padali na ľudí krúpy ťažké ako talenty a ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto jeho rana bola veľmi veľká. (*) (Talent je miera hmotnosti: asi 40 kg.)

2. Pád Babylonu, 17,1 - 19,10

Súd nad hroznou neviestkou. - 1Potom prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a prihovoril sa mi: "Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách, (*) (Veľká neviestka čiže modloslužobnica je Rím (v. 9), nový Babylon. Porov. 14, 8.) 2s ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme." 3V duchu ma preniesol na púšť. I videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej rúhavých mien. 4Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. 5Na čele mala napísané meno, tajomstvo: "Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme."

6I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uvidel, veľmi som sa zadivil. 7Ale anjel mi povedal: "Prečo sa divíš? Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, ktorá ju nosí. 8Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je; má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, že bola, a nie je, a zasa bude. (*) (Paródia na Božie prívlastky z 1, 4 a na Kristovo zmŕtvychvstanie (1, 7; 2, 8). Za východisko tu mohla poslúžiť aj legenda, podľa ktorej Nero nezomrel, ale sa uchýlil k Partom a má sa vrátiť na čele ich vojska, aby sa vypomstil na svojich nepriateľoch.) 9Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem: (*) (Sedem vrchov je sedem pahorkov v Ríme.) 10piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel; a keď príde, bude smieť ostať len na krátky čas. (*) (V určovaní, o ktorých rímskych cisárov ide, niet doteraz zhody. Podľa niektorých autorov prvým je najpravdepodobnejšie Julius Caesar, šiestym Nero a ôsmym Domicián.) 11Šelma, ktorá bola a nie je, ona je ôsmy kráľ, je z tých siedmich a ide do záhuby. 12Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale na jednu hodinu dostanú kráľovskú moc spolu so šelmou. 13Majú rovnaké zmýšľanie a svoju silu a moc dajú tej šelme. 14Budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov; aj tí, čo sú s ním, povolaní, vyvolení a verní."

15A povedal mi: "Vody, ktoré si videl tam, kde sedí neviestka, to sú ľudia, zástupy, národy a jazyky. 16A desať rohov, ktoré si videl, aj šelma znenávidia smilnicu, spustošia ju a obnažia; budú jesť jej telo a spália ju ohňom. (*) (Neviestka zahynie, ale šelma zostane ďalej. Dokazuje to, že nestelesňuje iba Rím, ale všetky vlády počas dejín, ktoré sa stavali proti Bohu.) 17Lebo Boh im vložil do srdca, aby uskutočnili jeho zámer, aby mali rovnaké zmýšľanie a odovzdali šelme svoje kráľovstvo, kým sa nezavŕšia Božie slová. 18A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme."

Pád Babylonu. - 1Potom som videl z neba zostupovať iného anjela, ktorý má veľkú moc; a jeho sláva ožiarila zem. 2Zvolal mohutným hlasom: "Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov a skrýšou nečistej a odpornej zveri. (*) (Porov. 4, 8.) 3Lebo všetky národy pili z vína vášne jeho smilstva a králi zeme s ním smilnili a kupci zeme zbohatli z jeho obrovského rozkošníctva!"

4A počul som iný hlas volať z neba: "Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, (*) (Porov. Iz 48, 20; 52, 11; Jer 50, 8; 51, 45.) 5lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. 6Odplaťte mu, ako aj on odplatil. Odplaťte mu dvojnásobne za jeho skutky. Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne! 7Koľko sa on oslavoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku. Lebo si v srdci hovorí: »Sedím ako kráľovná, vdova nie som a smútok neuzriem.« (*) (Porov. Iz 47, 7 n.) 8Preto jedného dňa prídu jeho rany, smrť i smútok a hlad a ohňom bude spálený. Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho odsúdil."

9I budú nad ním plakať a nariekať králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uzrú dym z jeho požiaru. 10Zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú volať: "Beda, beda, ty veľké mesto Babylon, mesto také mocné, lebo v jedinú hodinu prišiel na teba súd!"

11Kupci zeme budú nad ním plakať a žialiť, lebo už nik nekúpi ich tovar: 12Náklad zlata a striebra, drahých kameňov a perál, kmentu a purpuru, hodvábu a šarlátu, všelijaké tujové drevo, všelijaké predmety zo slonoviny, rozličné predmety z najvzácnejšieho dreva, medi, železa a mramoru; 13škoricu a balzam, voňavky a masti, kadidlo, víno a olej, múku a pšenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, otrokov a ľudské duše. (*) (Posledné dva výrazy sú alúziou na obchodovanie s otrokmi.) 14A ovocie, túžba tvojej duše, odišlo od teba, všetko cenné a skvostné sa ti stratilo a už ich viac nenájdu.

15Kupci týchto vecí, ktorí z neho zbohatli, zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú plakať a žialiť, 16budú volať: "Beda, beda, ty veľké mesto, ktoré sa obliekalo do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobilo sa zlatom, drahými kameňmi a perlami, 17lebo v jedinú hodinu bolo spustošené toľké bohatstvo!"

Všetci kormidelníci a všetci, čo sa tadiaľ plavili, námorníci a všetci, čo pracujú na mori, zastali obďaleč, 18a keď videli dym jeho požiaru, volali: "Ktoré mesto sa podobá tomuto veľkému mestu?" 19Sypali si prach na hlavu a s plačom a žiaľom volali: "Beda, beda, ty veľké mesto, v ktorom zbohatli z jeho hojnosti všetci, čo majú lode na mori, lebo v jedinú hodinu bolo spustošené. 20Plesaj nad ním, nebo a svätí, apoštoli i proroci, lebo Boh rozsúdil váš súd na ňom!"

21Potom jeden silný anjel vzal kameň veľký ako žarnov, hodil ho do mora a zvolal: "Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a viac ho nebude. (*) (Symbolické gesto je inšpirované z Jer 51, 63–64.) 22Už v tebe nebude počuť hlas citaristov, hudobníkov, flautistov ani poľnicu; už v tebe nebude majster v nijakom remesle, ani zvuk mlyna v tebe už viac počuť nebude; 23svetlo lampy ti už nezasvieti a neozve sa v tebe hlas ženícha a nevesty, lebo tvoji kupci boli veľmoži na zemi a tvoje čary zviedli všetky národy. 24Našla sa v ňom krv prorokov a svätých a všetkých zavraždených na zemi!" (*) (Celá scéna je symbolická a inšpiruje sa na Jer 50–51 a najmä na Ez 26–28.)

Spev víťazstva. - 1Potom som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi:

Veď odsúdil veľkú neviestku, ktorá svojím smilstvom kazila zem, a z jej rúk vymáhal krv svojich služobníkov."

3A znova volali: "Aleluja! A dym z nej bude vystupovať na veky vekov!" 4Nato padli dvadsiati štyria starci a štyri bytosti a klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: "Amen. Aleluja!" 5A od trónu zaznel hlas:

Pozvanie na Baránkovu svadbu. - 6Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu a ako hukot mnohých vôd a ako rachot mocného hromobitia, ktorý volal:

8A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých."

9Potom mi povedal: "Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!" A povedal mi: "Tieto Božie slová sú pravdivé." 10I padol som mu k nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: "Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj! A Ježišovo svedectvo je duch proroctva."

3. Zničenie pohanských národov, 19,11 - 20,15

Víťaz na bielom koni. - 11Potom som videl otvorené nebo a hľa, biely kôň - a ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; spravodlivo súdi i bojuje. (*) (Porov. 1, 5; 3, 7. 14; 6, 2. Opis jazdca – Ježiša Krista, Mesiáša, Božieho Syna – má prvky zo Starého zákona (Múd 18, 15; Iz 11, 4; 63, 1–6).)

12Oči mal ako plameň ohňa a na hlave mnoho diadémov. Napísané mal meno, ktoré nik nepozná, iba on sám. (*) (Hĺbka Kristovho tajomstva je nevyčerpateľná.) 13Oblečený bol v odeve skropenom krvou a jeho meno je: Božie Slovo. (*) (Božie slovo, čiže Boží Syn Ježiš Kristus. Porov. Jn 1, 1 n.; 1 Jn 1, 1.) 14Za ním išli nebeské vojská na bielych koňoch, oblečené do čistého bieleho kmentu. 15Z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy; a on bude nad nimi panovať žezlom železným; sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. (*) (Porov. Ž 2, 9; Iz 63, 3.) 16Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov.

Víťazstvo Kráľa nad šelmou a antikristom. - 17Potom som videl jedného anjela stáť v slnku. Mohutným hlasom volal na všetky vtáky letiace stredom neba: "Poďte, zhromaždite sa na veľkú Božiu hostinu. (*) (Porov. Ez 39, 1. 17–20.) 18Budete jesť telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, a telá všetkých, slobodných i otrokov, malých i veľkých."

19A videl som šelmu a kráľov zeme aj ich vojská zhromaždené do boja s tým, čo sedel na koni, a s jeho vojskom. 20Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý pred ňou robil znamenia a zviedol nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera, horiaceho sírou. (*) (Ohnivé jazero je peklo, večné zatratenie.) 21Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst toho, čo sedel na koni. A všetky vtáky sa nasýtili ich telami.

Tisícročné kráľovstvo. - 1Potom som videl z neba zostupovať anjela, čo mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz. 2Chytil draka, toho starého hada, ktorým je diabol a satan, a sputnal ho na tisíc rokov. (*) (Tisíc rokov je symbolická dĺžka života Cirkvi na zemi. Boli aj takí, čo to brali doslova (chiliazmus). Porov. v. 3. 4. 5. 6. a 7.) 3Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapečatil nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov; potom musí byť na krátky čas uvoľnený. 4Ďalej som videl tróny; sadli si na ne tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na čelo a na ruky. Tí ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. 5Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. 6Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov. (*) (Prvé vzkriesenie je nový život, ktorý v krste spodobňuje a spája človeka s Kristom. Druhá smrť je večné zatratenie.)

Konečné víťazstvo. - 7Až sa dovŕši tisíc rokov, bude satan uvoľnený zo svojho väzenia 8a vyjde, aby zvádzal národy, ktoré sú na štyroch uhloch zeme, Goga a Magoga, aby ich zhromaždil do boja; a bude ich ako piesku v mori. (*) (Gog a Magog (Ez 38, 2) tu symbolizujú posledných nepriateľov Boha.) 9Vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých a Bohom milované mesto. Ale zostúpil oheň z neba a strávil ich. 10A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde je aj šelma i falošný prorok; a budú mučení dňom i nocou na veky vekov. (*) (Večné zatratenie je trestom pre satana a jeho nasledovníkov.)

Definitívny súd. - 11Potom som videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo miesta. 12Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho, čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov. 13More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom, aj smrť, aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. 14Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero. 15A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera. (*) (Podľa tradičného výkladu ide o obraz vzkriesenia mŕtvych a posledného súdu. Netreba však zabudnúť, že Kristovým príchodom na svet, ale najmä jeho víťaznou smrťou sa už začal definitívny súd nad všetkými ľuďmi podľa ich skutkov, ktorý bude zavŕšený na konci vekov.)

4. Nebeský Jeruzalem, 21,1 - 22,5

Nové nebo a nová zem. - 1Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. 2A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. 3A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: "Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi. (*) (Porov. Iz 7, 14.) 4Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo."

5A ten, čo sedel na tróne, povedal: "Hľa, všetko robím nové." A hovoril: "Píš: Tieto slová sú verné a pravdivé." (*) (Je to jediný prípad v tejto knihe, kde Boh prehovoril.) 6A povedal mi: "Stalo sa! Ja som Alfa a Omega, Počiatok i Koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody. (*) (Voda už v Starom zákone symbolizovala dar spásy. Porov. Jn 4, 10.) 7Kto zvíťazí, zdedí toto; a ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom. 8Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť." (*) (Ide tu o obnovu celého vesmíru v Bohu, ktorá sa začala víťaznou Kristovou smrťou a bude zavŕšená jeho druhým príchodom na konci vekov. V tejto premene vystupuje Cirkev vo svojej poslednej fáze ako nový Jeruzalem. O novom nebi a novej zemi porov. Mt 19, 28; Rim 8, 19–23. 2 Pt 3, 13.)

Nový Jeruzalem. - 9A prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš naplnených poslednými siedmimi ranami, a povedal mi: "Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku!" 10A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha 11ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. 12Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. (*) (Symbol všeobecnosti Cirkvi – nového Izraela (porov. 7, 4).) 13Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. 14Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov. (*) (Cirkev je založená na apoštoloch (porov. Mt 19, 28; Ef 2, 20).)

15Ten, čo so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny na premeranie mesta, jeho brán a jeho hradieb. (*) (Meranie znamená zvláštnu Božiu ochranu (11, 1).) 16Mesto je postavené do štvorca: jeho dĺžka je taká istá ako šírka. Trstinou odmeral mesto a malo dvanásťtisíc stadií. Jeho dĺžka, šírka i výška sú rovnaké. (*) (Štvorec je symbol dokonalosti. 12 000 stadií je symbol nesmiernosti.) 17Zmeral aj jeho hradby; mali stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej miery, ktorú anjel mal. 18Jeho hradby boli postavené z jaspisu a mesto samo bolo z rýdzeho zlata, podobného čistému sklu. 19Základné kamene hradieb mesta boli ozdobené všelijakými drahými kameňmi: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, 20piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. 21Dvanásť brán je dvanásť perál; každá brána bola z jednej perly. A námestie mesta bolo z rýdzeho zlata, takého ako priezračné sklo. (*) (Porov. Iz 54, 11–12. Vzácne kamene pravdepodobne súvisia s tými, ktoré zdobili náprsník (pektorál) veľkňaza a predstavovali kmene Izraela (Ex 28, 17–21).)

22Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok. (*) (Chrám v ňom nie je, lebo Božia prítomnosť, symbolizovaná chrámom sa rozprestiera na celé mesto (porov. Ez 48, 35; Zach 14, 20; Jn 4, 21–23; 1 Kor 3, 16; Ef 2, 21).) 23A mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. 24V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň prinesú svoju slávu. 25Jeho brány sa cez deň nezavrú a noci tam nebude. (*) (Symbol úplnej bezpečnosti a pohostinstva.) 26A budú doň prinášať slávu a bohatstvo národov. 27Ale nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.

Blaženosť nebeského Jeruzalema. - 1Potom mi ukázal rieku vody života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu. (*) (Porov. Ez 47, 1–12. Je to symbol Ducha Svätého pochádzajúceho z Otca a Syna.) 2Uprostred jeho námestia, z oboch strán rieky, je strom života, ktorý prináša dvanásť ráz ovocie: každý mesiac dáva svoje ovocie a lístie stromu je na uzdravenie národov. (*) ("Strom života" – pozri poznámku k 2, 7.) 3Už nikdy nebude nič prekliate. V ňom bude trón Boha a Baránka a jeho služobníci mu budú slúžiť; 4budú hľadieť na jeho tvár a na čele budú mať jeho meno. 5Noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov.

Záver zjavenia, 22,6-16

Anjelovo svedectvo. - 6Potom mi anjel povedal: "Tieto slová sú verné a pravdivé. Pán, Boh prorockých duchov, poslal svojho anjela, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má zanedlho stať. 7Áno, prídem čoskoro. Blahoslavený, kto zachováva prorocké slová tejto knihy."

8Ja, Ján, som to počul a videl. A keď som to počul a videl, padol som k nohám anjela, ktorý mi toto ukázal, a chcel som sa mu klaňať. 9Ale on mi povedal: "Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov prorokov a tých, čo zachovávajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!"

10Potom mi povedal: "Nezapečaťuj prorocké slová tejto knihy, lebo čas je blízko! (*) (Porov. 1, 3. Posolstvo tejto knihy nemá zostať utajené, ale majú ho spoznať ľudia, nech je ich život akýkoľvek. Božie slovo má zaručený úspech.) 11Kto škodí, nech škodí ďalej, kto je špinavý, nech sa špiní ďalej, spravodlivý nech ďalej koná spravodlivo a svätý nech sa ďalej posväcuje.

Ježišovo svedectvo. - 12Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov. 13Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec. 14Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta. 15Vonku zostanú psi, traviči, nemravníci, vrahovia, modloslužobníci a každý, kto miluje lož a dopúšťa sa jej. (*) ("Psi" – je možné, že autor tu má na mysli bludárov s gnostickými náukovými tendenciami, zahrňujúcimi aj mravnú neviazanosť. Podľa mienky niektorých výraz "psi" tu označuje mravne zvrátených (podobne ako v Dt 23, 18).)

16Ja, Ježiš, poslal som svojho anjela, aby vám toto dosvedčil o cirkvách. Ja som Koreň a Rod Dávidov, Žiarivá ranná hviezda." (*) (Iz 11, 1. 10; Gn 1, 3; Nm 24, 17.)

Epilóg, 22,17-21

17A Duch i nevesta volajú: "Príď!" Aj ten, čo počúva, nech volá: "Príď!" Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života. (*) (Duch je tu tretia božská osoba a nevesta Cirkev. "Príď" (liturgické Marana tha, porov. 1 Kor 16, 22; Flp 4, 5) vyjadruje túžbu Ducha Svätého, bývajúceho v dušiach veriacich, a Cirkvi po Spasiteľovi.)

18Ja dosvedčujem každému, kto počúva prorocké slová tejto knihy. Keby niekto k tomu niečo pridal, tomu Boh pridá rany opísané v tejto knihe. 19A keby niekto ubral zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh odníme podiel zo stromu života i zo svätého mesta, z toho, o čom sa píše v tejto knihe.

20Ten, čo to dosvedčuje, hovorí: "Áno, prídem čoskoro." "Amen. Príď, Pane Ježišu!" 21Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými.