Zjv15-16

Pieseň Mojžiša a Baránka. - 1Videl som na nebi iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov, ktorí mali sedem posledných rán, lebo nimi sa dovŕšil Boží hnev.

2Videl som čosi ako sklené more, zmiešané s ohňom, i tých, čo zvíťazili nad šelmou, nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stáť na sklenom mori; mali Božie citary (*) (Porov. 4, 6. Oheň pripomína Boží hnev, ale aj Červené more a východ z Egypta.) 3a spievali pieseň Mojžiša, Božieho služobníka, a Baránkovu pieseň:

"Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky,
Pane, Bože všemohúci;
spravodlivé a správne sú tvoje cesty,
Kráľ národov.

4

Kto by sa nebál, Pane,
a neoslavoval tvoje meno?!
Veď ty jediný si Svätý;
prídu všetky národy
a budú sa ti klaňať,
lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy."

(*) (Mojžišovu pieseň (Ex 15, 1–19) spievali Židia po vyslobodení z egyptského otroctva, keď prešli cez Červené more. Vyslobodenie z Egypta je predobrazom vykúpenia, a preto autor nazýva Mojžišovu pieseň Baránkovou piesňou.)

Sedem anjelov s čašami Božieho hnevu. - 5Potom som videl: V nebi sa otvoril chrám stánku svedectva (*) ("Stánok svedectva" – alúzia na svätyňu, ktorá putovala s Izraelitmi po púšti (Ex 25, 22). "Chrám stánku svedectva" je nebeská svätyňa. Splýva tu dohromady Mojžišov stánok a Šalamúnov chrám.) 6a z chrámu vyšli siedmi anjeli, čo mali sedem rán. Boli oblečení do čistého skvúceho ľanového rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatým pásom. (*) (Sedem rán podrobne rozvádza v 16. hlave.) 7Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha, žijúceho na veky vekov. 8A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a jeho moci a nik nemohol vojsť do chrámu, kým sa nedovŕši sedem rán siedmich anjelov.

Hrôzy siedmich čiaš. - 1Potom som počul mocný hlas z chrámu, ako hovorí siedmim anjelom: "Choďte a vylejte na zem sedem čiaš Božieho hnevu!" (*) (Rany uvedené v tejto kapitole pripomínajú egyptské rany (2. v.: Ex 9, 10–11; 3.–4. v.: Ex 7, 17–21).)

2Odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem: a povyhadzovali sa zhubné a zlé vredy na ľuďoch, čo mali znak šelmy, aj na tých, čo sa klaňali jej obrazu. 3Druhý vylial svoju čašu na more: a zmenilo sa na krv ako z mŕtveho a zahynulo všetko živé, čo bolo v mori.

4Tretí vylial svoju čašu na rieky a pramene vôd: a zmenili sa na krv. 5Potom som počul anjela vôd volať: "Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si vyniesol takýto rozsudok. 6Keďže preliali krv svätých a prorokov, dal si im piť krv; zaslúžili si to!" 7A od oltára som počul volať: "Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!"

8Štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnko: a bolo mu dané páliť ľudí ohňom. 9Veľká horúčava spaľovala ľudí a tí sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami; ale nerobili pokánie, aby mu vzdali slávu.

10Piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy: a jej kráľovstvo stemnelo. Od bolesti si hrýzli jazyky (*) (Porov. Ex 10, 21 a nasl.) 11a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a vredy a nerobili pokánie za svoje skutky.

12Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: a jej voda vyschla, aby sa pripravila cesta kráľom od východu slnka. 13I videl som troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, z tlamy šelmy a z úst falošného proroka. (*) ("Falošný prorok" čiže druhá šelma (porov. 13, 11; 19, 20; 20, 10). "Žaby" symbolizujú mnohostrannú propagandu satana. Podľa iných týmto symbolom chce autor poukázať na bezvýznamnosť nečistých duchov pred Bohom.) 14To sú duchovia démonov, ktorí konajú znamenia: vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili na boj vo veľký deň všemohúceho Boha.

15Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a aby nevideli jeho hanbu. (*) (Tento verš prerušuje kontext. Zdá sa, že je sem vsunutý odinakiaľ. Porov. 3, 3. 18.) 16I zhromaždil ich na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon. (*) (Harmagedon – po hebrejsky Har Megiddo znamená Megiddský vrch. Pri meste Megiddo (gr. Mageddo) sa počas židovských dejín viedlo veľa vojen. Bol tu porazený aj Joziáš (2 Kr 23, 29). Stalo sa symbolickým miestom, kde sa zhromažďujú bezbožní králi a tu utrpia poslednú porážku. Porov. Sdc 5, 19; 2 Kr 9, 27; Zach 12, 11.)

17Siedmy anjel vylial svoju čašu do vzduchu a z chrámu od trónu vyšiel mocný hlas; hovoril: "Stalo sa!" 18A nastali blesky, burácanie, hrmenie aj veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi - také veľké bolo zemetrasenie. 19Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon a dal mu kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. 20Všetky ostrovy zmizli a ani vrchov viac nebolo. 21Z neba padali na ľudí krúpy ťažké ako talenty a ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto jeho rana bola veľmi veľká. (*) (Talent je miera hmotnosti: asi 40 kg.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Zjv 14)   Dopredu (Zjv 17)

Obsah