Zjv6-7

Roztvorenie prvých šiestich pečatí. - 1A videl som, ako Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: "Poď!" 2A videl som: Hľa, biely kôň; a ten, čo sedel na ňom, mal luk a dostal veniec a vyšiel ako víťaz, a aby víťazil. (*) (Biely kôň pravdepodobne symbolizuje alebo nepriateľského invázora, alebo víťazný pochod šírenia evanjelia (19, 11–13).)

3Keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: "Poď!" 4A vyšiel iný ohnivočervený kôň a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dostal veľký meč. (*) (Červený kôň je symbolom vojny.)

5Keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: "Poď!" A videl som: Hľa, čierny kôň a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy. (*) (Čierny kôň je symbolom hladu.) 6A počul som, akoby spomedzi štyroch bytostí hlas volal: "Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; ale olej a víno nepoškoď!" (*) (Tento záhadný zákaz sa spája zrejme s vtedajšou hospodárskou situáciou, a to s vysokými cenami, nedostatkom potravy a s hladom.)

7Keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej bytosti, ako volala: "Poď!" 8A videl som: Hľa, plavý kôň a ten, čo sedel na ňom, volal sa Smrť a za ním šlo Podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme biť mečom, hladom, smrťou a divou zemskou zverou. (*) (Plavý kôň symbolizuje smrť.)

9Keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali. (*) (Zabití pre Božie slovo sú mučeníci.) 10A zvolali mohutným hlasom: "Dokedy, Pane, svätý a pravdivý, nebudeš súdiť a pomstiť našu krv na tých, čo obývajú zem?"

11Každý z nich dostal biele rúcho a povedali im, aby ešte krátky čas odpočívali, kým sa nenaplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú byť zabití ako oni.

12A keď otvoril šiestu pečať, videl som, že nastalo veľké zemetrasenie; slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv; 13nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zhadzuje svoje nezrelé plody, keď ním lomcuje silný vietor; 14nebo sa stiahlo, ako keď sa zvinie kniha, a všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta. 15Králi zeme i veľmoži a vojvodcovia, boháči a mocní, všetci otroci aj slobodní ukryli sa v jaskyniach a horských bralách, 16 a volali vrchom a bralám: "Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred Baránkovým hnevom, 17lebo prišiel veľký deň ich hnevu; a kto bude môcť obstáť?" (*) (Pri opisovaní Pánovho dňa autor používa obrazy z prorockých kníh: Iz 34, 4; 2, 10.19; Oz 10, 8; Joel 2, 11; 3, 4; Am 8, 9; porov. Mt 24.)

Cirkev ako Boží ľud. - 1Potom som videl štyroch anjelov, ako stoja na štyroch uhloch zeme a držia štvoro zemských vetrov, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom. (*) (Podľa predstavy Židov zem mala tvar štvoruholníkovej plochy. Porov. Dan 7, 2; Zach 6, 5; Ez 7, 2; 37, 9. Vetry vejúce zo štyroch "uhlov" považovali za škodlivé.) 2A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: (*) (Pod pečaťou možno vidieť buď znak vlastníctva (tí, čo ho prijmú, patria Bohu), alebo znak spásy (ako u Ez 9, kde označuje tých, ktorých ochraňuje Boh). Oba názory sa navzájom nevylučujú, ako to dokazuje aj používanie výrazu "pečať" na označenie krstu (2 Kor 1, 22; Ef 1, 13).) 3"Neškoďte zemi ani moru, ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!" 4A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela: (*) (Číslo 144 000 čiže 12 000 z každého kmeňa označuje plnosť Božieho ľudu.) 5z Júdovho kmeňa dvanásťtisíc označených, z Rubenovho kmeňa dvanásťtisíc, z Gádovho kmeňa dvanásťtisíc, 6z Aserovho kmeňa dvanásťtisíc, z Neftaliho kmeňa dvanásťtisíc, z Manassesovho kmeňa dvanásťtisíc, 7zo Simeonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Léviho kmeňa dvanásťtisíc, z Issacharovho kmeňa dvanásťtisíc, 8zo Zabulonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Jozefovho kmeňa dvanásťtisíc, z Benjamínovho kmeňa dvanásťtisíc označených. (*) (V zozname kmeňov z neznámych dôvodov chýba kmeň Dan. Nahradzuje ho Manasses, zvyčajne zahrnutý do kmeňa Jozefovho. Pravdepodobne preto, lebo podľa židovskej tradície (spomína ju svätý Irenej) z kmeňa Dan mal pochádzať Antikrist.)

Cirkev ako množstvo vyvolených. - 9Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy 10a mohutným hlasom volali: "Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!"

11Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu 12a volali: "Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen."

13I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: "Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?" 14Povedal som mu: "Pán môj; ty to vieš." A on mi povedal: "To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. (*) (Mučeníci vďačia za svoje víťazstvo Kristovi, Baránkovi, sile jeho krvi.) 15Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi. 16Už nebudú hladovať ani žízniť; nebude na nich dorážať ani slnko, ani iná horúčosť, 17lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu." (*) (Tieto verše opisujú vznik oslávenej Cirkvi.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Zjv 5)   Dopredu (Zjv 8)

Obsah