Roztvorenie prvých šiestich pečatí. - 1A videl som, ako Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: "Poď!" 2A videl som: Hľa, biely kôň; a ten, čo sedel na ňom, mal luk a dostal veniec a vyšiel ako víťaz, a aby víťazil. (*) (Biely kôň pravdepodobne symbolizuje alebo nepriateľského invázora, alebo víťazný pochod šírenia evanjelia (19, 11–13).)
3Keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: "Poď!" 4A vyšiel iný ohnivočervený kôň a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dostal veľký meč. (*) (Červený kôň je symbolom vojny.)
5Keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: "Poď!" A videl som: Hľa, čierny kôň a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy. (*) (Čierny kôň je symbolom hladu.) 6A počul som, akoby spomedzi štyroch bytostí hlas volal: "Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; ale olej a víno nepoškoď!" (*) (Tento záhadný zákaz sa spája zrejme s vtedajšou hospodárskou situáciou, a to s vysokými cenami, nedostatkom potravy a s hladom.)
7Keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej bytosti, ako volala: "Poď!" 8A videl som: Hľa, plavý kôň a ten, čo sedel na ňom, volal sa Smrť a za ním šlo Podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme biť mečom, hladom, smrťou a divou zemskou zverou. (*) (Plavý kôň symbolizuje smrť.)
9Keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali. (*) (Zabití pre Božie slovo sú mučeníci.) 10A zvolali mohutným hlasom: "Dokedy, Pane, svätý a pravdivý, nebudeš súdiť a pomstiť našu krv na tých, čo obývajú zem?"
11Každý z nich dostal biele rúcho a povedali im, aby ešte krátky čas odpočívali, kým sa nenaplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú byť zabití ako oni.
12A keď otvoril šiestu pečať, videl som, že nastalo veľké zemetrasenie; slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv; 13nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zhadzuje svoje nezrelé plody, keď ním lomcuje silný vietor; 14nebo sa stiahlo, ako keď sa zvinie kniha, a všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta. 15Králi zeme i veľmoži a vojvodcovia, boháči a mocní, všetci otroci aj slobodní ukryli sa v jaskyniach a horských bralách, 16 a volali vrchom a bralám: "Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred Baránkovým hnevom, (*) (Cieľom týchto veršov je ukázať Krista ako vládcu nad dejinami sveta, ktorý ustanoví svoje večné kráľovstvo. Toto je základná myšlienka vôbec celej Knihy zjavenia. Jeho príchod budú predchádzať pohromy ako predzvesť posledného súdu. Začnú sa otvorením siedmich pečatí (6, 1 – 8, 1), zvukom siedmich poľníc (8, 2 – 11, 19) a vyliatím siedmich čiaš (15, 1 – 16, 21).) 17lebo prišiel veľký deň ich hnevu; a kto bude môcť obstáť?" (*) (Pri opisovaní Pánovho dňa autor používa obrazy z prorockých kníh: Iz 34, 4; 2, 10.19; Oz 10, 8; Joel 2, 11; 3, 4; Am 8, 9; porov. Mt 24.)
Cirkev ako Boží ľud. - 1Potom som videl štyroch anjelov, ako stoja na štyroch uhloch zeme a držia štvoro zemských vetrov, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom. (*) (Podľa predstavy Židov zem mala tvar štvoruholníkovej plochy. Porov. Dan 7, 2; Zach 6, 5; Ez 7, 2; 37, 9. Vetry vejúce zo štyroch "uhlov" považovali za škodlivé.) 2A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: (*) (Pod pečaťou možno vidieť buď znak vlastníctva (tí, čo ho prijmú, patria Bohu), alebo znak spásy (ako u Ez 9, kde označuje tých, ktorých ochraňuje Boh). Oba názory sa navzájom nevylučujú, ako to dokazuje aj používanie výrazu "pečať" na označenie krstu (2 Kor 1, 22; Ef 1, 13).) 3"Neškoďte zemi ani moru, ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!" 4A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela: (*) (Číslo 144 000 čiže 12 000 z každého kmeňa označuje plnosť Božieho ľudu.) 5z Júdovho kmeňa dvanásťtisíc označených, z Rubenovho kmeňa dvanásťtisíc, z Gádovho kmeňa dvanásťtisíc, 6z Aserovho kmeňa dvanásťtisíc, z Neftaliho kmeňa dvanásťtisíc, z Manassesovho kmeňa dvanásťtisíc, 7zo Simeonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Léviho kmeňa dvanásťtisíc, z Issacharovho kmeňa dvanásťtisíc, 8zo Zabulonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Jozefovho kmeňa dvanásťtisíc, z Benjamínovho kmeňa dvanásťtisíc označených. (*) (V zozname kmeňov z neznámych dôvodov chýba kmeň Dan. Nahradzuje ho Manasses, zvyčajne zahrnutý do kmeňa Jozefovho. Pravdepodobne preto, lebo podľa židovskej tradície (spomína ju svätý Irenej) z kmeňa Dan mal pochádzať Antikrist.)
Cirkev ako množstvo vyvolených. - 9Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy 10a mohutným hlasom volali: "Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!"
11Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu 12a volali: "Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen."
13I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: "Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?" 14Povedal som mu: "Pán môj; ty to vieš." A on mi povedal: "To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. (*) (Mučeníci vďačia za svoje víťazstvo Kristovi, Baránkovi, sile jeho krvi.) 15Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi. 16Už nebudú hladovať ani žízniť; nebude na nich dorážať ani slnko, ani iná horúčosť, 17lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu." (*) (Porov. Iz 49, 10; 25, 8.)