Ž1

A. Prvá kniha (1 - 41 [1 - 40])

Dve cesty

1

Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných
a nechodí cestou hriešnikov,
ani nevysedáva v kruhu rúhačov,

2

ale v zákone Pánovom má záľubu
a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.

3

Je ako strom zasadený pri vode,
čo prináša ovocie v pravý čas,
a jeho lístie nikdy nevädne;
darí sa mu všetko, čo podniká.

4

No nie tak bezbožní, veru nie;
tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.

5

Preto bezbožní neobstoja na súde,
ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.

6

Nad cestou spravodlivých bedlí Pán,
ale cesta bezbožných vedie do záhuby.

(*) (Tento žalm je anonymný. Je v ňom narážka na proroka Jeremiáša (17,5-8) a Ezechiela (47,12). Ako to vystihli sv. Bazil a sv. Hieronym, svojím obsahom je ako stvorený za úvod do celého Žaltára. Ozajstné šťastie človeka spočíva v spojení človeka s Bohom a v zachovávaní Božieho zákona.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Jób 42)   Dopredu (Ž 2)

Obsah