Ž102

Vyhnancove sľuby a prosby

1

Modlitba utláčaného, ktorý v súžení
prednáša Pánovi svoje žiale.

2

Pane, vyslyš moju modlitbu
a moje volanie nech dôjde ku tebe.

3

Neskrývaj svoju tvár predo mnou;
v deň môjho súženia
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať,
čím skôr ma vypočuj.

4

Lebo moje dni sa tratia ako dym
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

5

Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá,
takže zabúdam jesť svoj chlieb.

6

Od samého náreku
som iba kosť a koža.

7

Som ako pelikán na púšti,
ako kuvik uprostred zrúcanín.

(*) (Vyvolený ľud je teraz ako "pelikán", ktorý ako stelesnený smútok vie celé dni stáť na jednom mieste, alebo ako "kuvik", ktorý blúdi po "zrúcaninách" za noci, obávajúc sa denného svetla.) 8

Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche.

9

Moji nepriatelia ma potupujú každý deň,
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

10

Veď popol jedávam ako chlieb
a nápoj miešam so slzami;

11

to pre tvoj hnev a výčitky,
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

12

Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa,
a ja schnem sťa tráva.

13

Ale ty, Pane, trváš večne
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

14

Vstaň a zľutuj sa nad Sionom,
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval,
lebo už je tu ten čas.

15

Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene
a ľútostia nad jeho troskami.

16

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania
a tvojej slávy všetci zemskí králi;

17

lebo Pán vystaví Sion
a zjaví sa vo svojej sláve.

18

Zhliadne na modlitbu núdznych
a nepohrdne ich prosbami.

19

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce
a obnovený ľud oslávi Pána.

(*) ("Obnovený ľud" - ľud z pohanov a Izraelitov - Cirkev (Ž 22,32).) 20

Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne
a z nebies pozerá na zem;

21

čuje nárek zajatých
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

22

aby na Sione hlásali meno Pánovo
a v Jeruzaleme jeho slávu,

23

keď sa tam zídu vospolok národy
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

24

Cestou mi sily podlomil
a skrátil moje dni.
Hovorím: "Bože môj,

(*) (Žalmista prosí Pána o milosť dlhšieho života, aby videl vyslobodenie a slávu obnoveného Siona.) 25

neber ma v polovici mojich dní;
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

26

Na začiatku si stvoril zem,
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

27

Ony sa pominú, ale ty zostaneš;
rozpadnú sa sťa odev,
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

28

Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.

29

Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí
a ich potomstvo bude pevné pred tebou."

(*) (Nadpis modlitby vystihuje obsah žalmu, ktorý pravdepodobne vznikol na konci babylonského zajatia (pozri verše 14.15.17.21.29). Je to piaty žalm medzi kajúcimi.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 101)   Dopredu (Ž 103)

Obsah