Ž105

Boh je v sľuboch verný

1

ALELUJA.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

2

Spievajte mu a hrajte,
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

3

Jeho svätým menom sa honoste;
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

4

Hľadajte Pána a jeho moc,
hľadajte vždy jeho tvár.

5

Pamätajte na divy, čo učinil,
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

6

vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka,
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

(*) (Izraeliti sa volajú: "potomci Abraháma - synovia Jakuba".)
7

On, Pán, je náš Boh;
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

8

Večne pamätá na svoju zmluvu,
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

9

na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

10

Jakubovi to stanovil za zákon,
Izraelovi za zmluvu večitú,

11

keď povedal: "Tebe dám kanaánsku krajinu
ako váš podiel dedičný."

12

Keď ich bolo ešte neveľa,
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

13

a od kmeňa prechodili ku kmeňu,
z jedného kráľovstva k inému národu,

14

nedovolil, aby im ľudia krivdili;
i kráľov karhal kvôli nim:

15

"Netýkajte sa mojich pomazaných,
neubližujte mojim prorokom."

(*) ("Mojich pomazaných… mojim prorokom" - myslí tu patriarchov, ktorí boli zvláštnym spôsobom zasvätení Bohu a dostali od neho zjavenie (porov. Gn 12,11-20; 20,1-18; 26,7-11).)
16

Hlad privolal na krajinu
a poničil všetku zásobu chleba.

17

Pred nimi poslal muža,
Jozefa, ktorého predali za otroka.

18

Putami jeho nohy zovreli
a jeho šiju železom;

19

no potom došlo na jeho slová,
Pán dokázal jeho nevinnosť.

(*) ("No potom došlo na jeho slová" (Gn 41,12-14).) 20

Vyslobodil ho posol kráľovský,
prepustil ho vládca národov;

21

ustanovil ho za pána svojho domu
a za správcu všetkého svojho majetku,

22

aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle
a jeho starcov učil múdrosti.

23

I prišiel Izrael do Egypta
a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.

(*) ("Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine", totižto v Egypte (Gn 10,6). Jakubovi potomci nikdy nesplynuli s Egypťanmi.) 24

Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil
a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.

25

Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud
a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.

26

Poslal svojho sluhu Mojžiša
a Árona, ktorého si vyvolil.

27

A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia
a zázraky v Chámovej krajine.

28

Zoslal temnoty a zahalil ich,
lež oni sa jeho slovám spriečili.

29

Ich vody na krv premenil
a pozabíjal ich ryby.

30

Ich krajina sa zahemžila žabami,
vnikli až do paláca kráľovho.

31

Rozkázal a prileteli roje múch,
všetky končiny zaplavili komáre.

32

Namiesto dažďa im zoslal kamenec,
žeravý oheň do ich krajiny.

33

A zbil im révu i figovník,
dolámal stromy na ich území.

34

Rozkázal a prileteli kobylky,
nespočetné množstvo sarančí.

35

Zožrali všetku zeleň v krajine,
zožrali všetku zemskú úrodu.

36

A pobil všetko prvorodené v Egypte,
prvotiny všetkej ich mužnej sily.

37

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.

38

I zaradoval sa Egypt, že už odišli,
lebo strach z nich naň doľahol.

(*) (Egyptský kráľ sa dlho spriečal vôli Jahveho, nechcel prepustiť Izraelitov zo svojej krajiny. Boh potom zosiela desať rán. Žalmista z nich uvádza niekoľko.) 39

Rozostrel oblak, aby ich tak chránil,
a oheň, aby im svietil za noci.

(*) (Viedol ich viditeľným stĺpom ohňa za noci a oblačným stĺpom cez deň. Na púšti rozostrel "oblak, aby ich tak chránil" pred úpalom slnka (Ex 13,21; 14,19; 40,36 atď.). Reptajúcich netresce, kŕmi ich prepelicami (Ex 16,13; Nm 11,31 n.), dáva im "mannu", chlieb z neba (Ex 16,4; vysvetlenie pozri pri žalme 78,25).)
40

Keď požiadali, zoslal im prepelice
a sýtil ich chlebom z neba.

41

Otvoril skalu a voda vytryskla,
po púšti tiekla sťa rieka.

42

Lebo pamätal na slová svojho záväzku,
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

43

Vyviedol teda svoj ľud v radosti,
vyvolených svojich s plesaním.

44

A odovzdal im krajiny pohanov
i zaujali majetky národov,

(*) (Palestínu v tie časy obývali mnohé národy. Izraeliti sa zmocnili kanaánskych miest a dedín, polí a záhrad, viníc a olivových hájov, dobytka a všetkého majetku.) 45

aby zachovávali jeho predpisy
a jeho zákon plnili.
ALELUJA.

(*) (Témou žalmu sú slová 11. verša: "Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný." Žalmista ďakuje za vernosť a splnenie tohto prísľubu ako aj za mnohé iné dobrodenia, ktoré Boh preukázal svojmu ľudu pred zaujatím tejto krajiny.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 104)   Dopredu (Ž 106)

Obsah