Ž118

Jasavý spev za záchranu

1

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 (*) (Porov. Ž 106,1; 107,1; 136,1; Jer 33,11.)
2

Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý,
že jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 3

Teraz nech hovorí dom Áronov:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 4

Teraz nech hovoria všetci bohabojní:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 (*) (Porov. Ž 115,9-11; 135,19 n.)
5

V súžení som vzýval Pána
a Pán ma vypočul a vyslobodil.

 6

Pán je so mnou,
nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?

 7

Pán je so mnou a pomáha mi;
nemusím si všímať svojich nepriateľov.
8

Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na človeka.

 9

Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na mocnárov.
10

Obkľúčili ma všetci pohania,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

 11

Obkľúčili ma zovšadiaľ,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

 12

Obkľúčili ma ako roj včiel
a vzbĺkli ako plameň z raždia,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

 13

Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil,
no Pán mi pomohol.

 14

Moja sila a chvála je Pán,
on sa mi stal záchrancom.
15

Hlas plesania nad záchranou
znie v stánkoch spravodlivých:

 16

"Pánova pravica mocne zasiahla,
Pánova pravica ma zdvihla;
Pánova pravica mocne zasiahla."
17

Ja nezomriem, budem žiť
a vyrozprávam skutky Pánove.

 18

Prísne ma Pán potrestal,
no nevydal ma smrti napospas.

 (*) (Zdá sa, že žalmista hovorí za celý národ.) 19

Otvorte mi brány spravodlivosti,
vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.
20

Toto je brána Pánova;
len spravodliví ňou vchádzajú.

 (*) (Slávnostný sprievod dochádza k chrámu. Prichádzajúci prosia o vstup do chrámu. Aspoň dva chóry si navzájom odpovedajú. V odpovediach sa zračí poďakovanie za oslobodenie Izraela. Ľud sa chce poďakovať Pánovi. - Na prosbu ľudu odpovedajú kňazi. Do Pánovho chrámu, do nádvoria Izraelitov môžu vstúpiť len "spravodliví", t. j. príslušníci vyvoleného národa a tí, čo už žijú podľa Pánovho zákona. Pohania nesmeli vstúpiť do nádvoria Izraelitov (Ž 15,2; 24,4).) 21

Ďakujem ti, že si ma vyslyšal
a že si ma zachránil.
22

Kameň, čo stavitelia zavrhli,
stal sa kameňom uholným.

 (*) ("Kameň, čo stavitelia zavrhli" atď., príslovie, ktorým sa chce povedať, že Pán si vyvolil tento malý a slabý národ, ktorým všetci opovrhujú a šliapu po ňom, a urobil z neho "uholný kameň", základný kameň svojho kráľovstva na zemi. Na ňom bude spočívať aj stavba mesiášskeho kráľovstva, ktoré sa rozšíri po celom svete. A Izrael bude v ňom najdôležitejším činiteľom (Ž 87,1; Iz 2,3; 14,1; 45,14 atď.; Jer 51,26), z neho sa narodí Mesiáš. Ježiš Kristus použil tieto slová o sebe samom (Mt 21,42-44 a paral.; porov. tiež Sk 4,11; Ef 2,20 n.; 1 Pt 2,7) proti vtedajšiemu židovskému pokoleniu.) 23

To sa stalo na pokyn Pána;
vec v našich očiach obdivuhodná.

 24

Toto je deň, ktorý učinil Pán,
plesajme a radujme sa z neho.
25

Pane, spas ma;
Pane, daj mi úspech.

 26

Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
Požehnávame vás z domu Pánovho.

 27

Boh, Pán, je naším svetlom.
Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami
až k rohom oltára.

 (*) ("Boh, Pán, je naším svetlom" (Nm 6,25; Ž 6,7).) 28

Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam;
ty si môj Boh, velebím ťa.

 29

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 (*) (Žalm je mesiášsky, Ježiš Kristus cituje 22. a 23. verš tohto žalmu o sebe (Mt 21,42; Mk 12,10; Lk 20,17) a aj sv. Peter so sv. Pavlom svedčia, že sa spomenuté verše splnili na Ježišovi (Sk 4,11; Rim 9,32; 1 Pt 2,7). Keď Ježiš na Kvetnú nedeľu slávnostne vstupoval do Jeruzalema, sami Židia mu privolávali slová 25. a 26. verša tohto žalmu (Mt 21,9).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 117)   Dopredu (Ž 119)

Obsah