Ž125

Pán - ochranca svojho ľudu

1

Pútnická pieseň.
Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion:
nehýbe sa, trvá naveky.

(*) (O vrchu Sion Boh často sľubuje, že sa nepohne (Iz 2,2; Mich 4,1; Ž 68,17).)
2

Ako vrchy obklopujú Jeruzalem,
tak je Pán okolo svojho ľudu
odteraz až naveky.

(*) (Jeruzalem, ako je známe, bol postavený na vrchu a zovšadiaľ, okrem severu, mal skvelú hradbu vrchov.) 3

Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých,
aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.

4

Pane, dobre rob dobrým
a tým, čo majú srdce úprimné.

5

Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú,
Pán so zločincami zavrhne.
Pokoj nad Izraelom!

(*) (Žalm je výzvou k ľudu, aby dúfal v Pána aj uprostred ťažkých skúšok, ktoré doliehajú na vyvolený národ.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 124)   Dopredu (Ž 126)

Obsah