Ž138

Vzdávanie vďaky

1

Od Dávida.
Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom,
že si vypočul slová mojich úst.
Budem ti hrať pred tvárou anjelov,

2

vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom.
Tvoje meno budem oslavovať,
pretože si milosrdný a verný
a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia.

3

Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval,
a rozmnožil si vo mne odvahu.

4

Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme,
lebo počuli slová tvojich úst.

5

Budú ospevovať Pánove cesty,
lebo veľká je Pánova sláva;

6

vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného,
pyšného však zďaleka pozná.

7

Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš
a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov;
zachráni ma tvoja pravica.

8

Pán za mňa dielo dokončí.
Pane, tvoje milosrdenstvo je večné;
neopusť dielo svojich rúk.

(*) (Dávid prosí, aby Pán "neopustil dielo svojich rúk", aby bedlil nad svojím národom, nad jeho kráľmi, kým nepríde prisľúbený Mesiáš (porov. 2 Sam 7,28.29).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 137)   Dopredu (Ž 139)

Obsah