Ž149

Plesanie svätých

1

ALELUJA.
Spievajte Pánovi pieseň novú;
jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých.

(*) (Zhromaždenie svätých môže označovať všetkých Izraelitov napospol a môže byť pomenovaním nejakej náboženskej slávnosti, ktorá sa konala v chráme (Ž 148,14).) 2

Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa,
synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom.

3

Nech oslavujú jeho meno tancom,
nech mu hrajú na bubne a na citare.

(*) ("Tanec" patril k bohoslužobným úkonom. Vo Svätom písme máme o tom neraz zmienku (Jer 31,4; pozri aj 2 Sam 6,14; Sdc 11,34; Ž 87,7 atď.).) 4

Lebo Pán miluje svoj ľud
a tichých venčí víťazstvom.

5

Nech svätí jasajú v sláve,
nech sa veselia na svojich lôžkach.

(*) (Izraeliti sa majú radovať z víťazstva, majú sa tešiť v pokoji a istote -"nech sa veselia na svojich lôžkach" - veď bolo dosť utrpenia, dosť sĺz za dlhých nocí trpkej nevoľnosti (Ž 4,5; 6,6; porov. aj Ž 43,9; Iz 30,29; Oz 7,14 atď.).) 6

Oslavu Boha nech majú na perách
a v rukách meč dvojsečný,

(*) (Porov. Neh 4,10-11; pozri aj 2 Mach 15,27, kde sa cituje 6. verš tohto žalmu.) 7

aby sa pomstili na pohanoch
a potrestali národy,

8

aby ich kráľom nasadili putá
a ich veľmožom železné okovy

9

a aby ich súdili podľa písaného práva.
Všetkým jeho svätým to bude na slávu.
ALELUJA.

(*) (Izrael bude nástrojom Božej spravodlivosti, bude však aj nositeľom spásy pre všetky národy. A to mu bude na slávu.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 148)   Dopredu (Ž 150)

Obsah