Ž16

Pán - môj dedičný podiel

1

Miktam. Dávidov žalm.
Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.

2

Hovorím Pánovi: "Ty si môj Pán.
Pre mňa niet šťastia bez teba."

3

Svätým a slávnym mužom v krajine
patrí moja plná priazeň.

4

Rozmnožujú sa útrapy tých, čo sa ženú za cudzími bôžikmi.
Nebudem vylievať krv na ich obetu,
ani ich mená nevezmem na pery.

5

Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu,
v tvojich rukách je môj osud.

(*) ("Ty si môj podiel". Metafora tohto verša je prevzatá z časov Jozueho, keď po dobytí Palestíny podelili krajinu medzi jednotlivé kmene a rodiny. Zem sa rozmeriavala povrazom a potom sa o podieloch žrebovalo. Komu čo pripadlo, to bola jeho dedičná čiastka. Kmeň Léviho nedostal však územie, lebo jeho dedičstvom ostal Pán. Druhý obraz je prevzatý zo zvykov pri hostinách, kde mal každý určený svoj kalich.) 6

Pripadol mi diel v kraji prekrásnom:
a je to pre mňa znamenité dedičstvo.

7

Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril;
v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.

8

Pána mám vždy pred očami;
a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.

9

Preto sa raduje moje srdce
a moja duša plesá
aj moje telo odpočíva v nádeji.

10

Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí
a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.

(*) ("Podsvetie", šeól, je miesto mŕtvych. "Svätý", hebr. "tvoj miláčik", ktorého ty miluješ. "Porušenie", hebr. "šahát", značí jamu, hrob, ale i porušenie tela, rozklad, hnitie.) 11

Ukážeš mi cestu života.
U teba je plnosť radosti,
po tvojej pravici večná slasť.

(*) (Nevieme, kedy a za akých okolností vznikol tento žalm. Autorom je Dávid, o čom svedčí nadpis žalmu, sv. Peter (Sk 2,25) a sv. Pavol (Sk 13,35). Žalm je mesiášsky, a to direktne, priamo. To znamená, že sa celý žalm vo vlastnom zmysle a v prvom poňatí vzťahuje na Mesiáša a len ohraničene a čiastočne ho možno chápať o Dávidovi. Sv. Peter uvádza 10. verš tohto žalmu ako prorockú predpoveď Kristovho zmŕtvychvstania. Podobne aj sv. Pavol tvrdí, že 10. verš sa splnil v Spasiteľovom zmŕtvychvstaní.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 15)   Dopredu (Ž 17)

Obsah