Ž45

Svadobná pieseň pre kráľa

1

Zbormajstrovi. Podľa "Ľalie".
Poučná pieseň Koreho synov. Pieseň lásky.

2

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami,
svoje verše venujem kráľovi.
Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.

3

Ty si najkrajší z ľudských synov.
Z tvojich perí plynie milota.
Preto ťa Boh požehnal naveky.

4

Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá;
svoju velebu a dôstojnosť.

5

Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz
a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť.
Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky.

6

Tvoje ostré šípy
zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov;
poddajú sa ti národy.

7

Tvoj trón, Bože, trvá naveky
a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.

(*) (Mesiáš nie je pozemský kráľ, je to Kráľ božský, a jeho trón je večný. Žalmista ho volá "Bohom", čo dokazuje najbližší kontext. V hebrejskej reči možno nazvať bohom aj pozemského kráľa, sudcu, kňaza, ktorí predstavovali Božiu autoritu na zemi (Ex 22,8; 1 Sam 2,25 atď.). Ale tu sa tento zmysel vylučuje, lebo trón Mesiáša "trvá naveky", žezlo jeho kráľovstva je "žezlo spravodlivosti". To potvrdzuje aj autor Listu Hebrejom, ktorý uvádza 7. verš, aby dokázal božstvo Ježiša Krista (Hebr 1,8).) 8

Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť,
preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal
olejom radosti viac ako tvojich druhov.

9

Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou
a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.

10

Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými;
po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.

(*) (V nasledujúcich veršoch sa opisuje stretnutie ženícha-Mesiáša so snúbenicou-Cirkvou.)
11

Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch,
zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.

12

Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou;
on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu.

13

Dcéry z Týru ti prinesú dary
a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.

(*) (Mystická snúbenica, Cirkev, svojou láskou a úctou ku Kráľovi získa si jeho priazeň, takže bude môcť orodovať aj za iných.)
14

Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri,
jej odevom sú zlaté tkanivá.

(*) ("Zlaté tkanivá" sú rozličné čnosti.) 15

V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi;
za ňou ti privádzajú panny, jej družice.

16

Sprevádza ich jasot radostný,
tak vstupujú do kráľovského paláca.

17

Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia;
urobíš ich kniežatami nad celou zemou.

(*) (V posledných dvoch veršoch sa žalmista opäť prihovára Kráľovi-Mesiášovi.) 18

Na tvoje meno budem pamätať
vo všetkých pokoleniach.
Preto ťa národy budú velebiť navždy
a na veky vekov.

(*) ("Pieseň lásky", tieto slová označujú námet básne, lenže v tom najsvätejšom zmysle. Veď báseň prorocky ospevuje svadbu veľkého kráľa, Mesiáša, s nevšednou nevestou, Cirkvou. Básnikovo vnútro je očarované vidinou budúceho Kráľa a teraz by chcel celou schopnosťou omilosteného pisateľa opísať a vyjaviť všetko, čo vidí a vie. Nádherný obraz možno vyjadriť len "krásnymi" slovami. Jeho slová musia byť najkrajšie, veď ide spievať hymnus "Kráľovi" - Mesiášovi.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 44)   Dopredu (Ž 46)

Obsah