Ž49

Márnosť bohatstva

1

Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.

2

Čujte to, všetky národy,
počúvajte, všetci obyvatelia zeme;

3

vy všetci, prostí aj vznešení,
všetci vospolok, bohatí aj chudobní.

4

Moje ústa hovoria múdrosť
a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.

5

K prísloviam ucho nakláňam,
pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.

(*) (Čo sa mu zjavilo, chce prijateľnou a zrozumiteľnou formou podať ďalej, nebude hovoriť sám, ale bude z neho hovoriť múdrosť Božia v krátkom poučení, hebr. "mášál - prísloví". Celý problém o nešťastí a nerovnosti na svete, "záhadu" každého človeka, chce vyložiť za sprievodu lýry; slovom básnickým, hudbou a spevom chce svojim poslucháčom ľahko vysvetliť ťažký problém. Aj proroci svoje naučenie sprevádzali hudbou (1 Sam 10,5; 2 Kr 3,15), aby uľahčili osvojenie jednotlivých právd.)
6

Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných,
keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?

7

Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu
a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?

8

Veď sám seba nevykúpi nik,
ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.

9

Cena za vykúpenie života je príliš vysoká;
nikdy nebude stačiť,

10

aby človek žil naveky a zánik neuzrel.

11

Veď vidí, že umierajú aj mudrci,
rovnako hynie blázon i hlupák
a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.

12

Hroby im budú večnými domami,
príbytkami z pokolenia na pokolenie,
aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.

13

Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo;
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.

14

Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba,
a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.

15

Ako ovce sa ženú do priepasti
a smrť je ich pastierom.
Padajú strmhlav do hrobu,
ich zjav sa pominie:
podsvetie im bude príbytkom.

16

No moju dušu Boh vykúpi,
z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.

17

Netráp sa, ak niekto bohatne
a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.

18

Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou,
jeho poklad s ním nepôjde.

19

Aj keď si blahoželal za živa:
"Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,"

20

predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť
a tí už nikdy svetlo neuzrú.

21

A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal,
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.

Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 48)   Dopredu (Ž 50)

Obsah