Ž6

Úbožiak prosí Pána o milosť

1

Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm.

 2

Pane, nekarhaj ma v svojom hneve,
netrestaj ma v svojom rozhorčení.
3

Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny,
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.

 4

Aj dušu mám už celkom zdesenú.
Ale ty, Pane, dokedy…?
5

Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu.
Spas ma, veď si milosrdný.

 6

Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba.
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

 (*) (Tu treba spomenúť, že v časoch žalmistu zjavenie o posledných veciach človeka (o smrti, súde, treste) nebolo ešte ukončené. Izraeliti síce verili v nesmrteľnosť duše, ale ich pochop o položení duší po smrti bol nedokonalý. Vedeli iba toľko, že duše zomretých boli v podsvetí - šeóle, na temnom a smutnom mieste. Žili síce, ale to nebol život, to bolo živorenie.)
7

Už ma vyčerpalo vzlykanie,
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču,
slzami máčam svoju posteľ.

 8

Od náreku sa mi oko zahmlilo
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

 (*) (Pod nepriateľmi máme rozumieť všetko, čo je nepriateľské našej spáse a čo nás môže viesť k zlu.)
9

Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť,
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.

 10

Pán moju prosbu vyslyšal,
Pán prijal moju modlitbu.

 11

Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne
a zahanbení nech sa ihneď stratia.

 (*) (Prvý zo siedmich kajúcich žalmov (32; 38; 51; 102; 130; 143).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 5)   Dopredu (Ž 7)

Obsah