1Kor1,10-4,21

I. Rozdelenie a pohoršenia, 1,10 - 6,20

1. Roztržky v korintskej cirkvi, 1,10 - 4,21

Rozkol medzi veriacimi. - 10Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku. 11Lebo z domu Chloe mi o vás, bratia moji, oznámili, že sú medzi vami sváry. (*) (Chloe je neznáma osoba.) 12Myslím na to, že každý z vás hovorí: "Ja som Pavlov", "Ja Apollov", "Ja zasa Kéfasov", "A ja Kristov". (*) (Apollo podľa Skutkov apoštolov bol kresťan židovského pôvodu z Alexandrie (Sk 18, 24). Jeho vzdelanosť sa prejavila aj pri hlásaní evanjelia, takže časť kresťanov išla za ním. Kéfas je apoštol Peter (Jn 1, 42); možno navštívil osobne korintskú cirkev (porov. 9, 5), alebo tam síce nikdy nebol, ale mnohí veriaci sa dovolávali jeho autority ako hlavy Cirkvi. Korintskí kresťania si obľúbili jednotlivých hlásateľov evanjelia, a tak sa tvorili skupiny. Niektorí sa nad tým pohoršovali a povedali, že sa oni držia jednoducho Krista, a kazateľov nepotrebujú.)

13Je Kristus rozdelený? Vari bol Pavol za vás ukrižovaný? Alebo v Pavlovom mene ste boli pokrstení? 14Ďakujem Bohu, že som nikoho z vás nepokrstil, okrem Krispa a Gája, (*) (Krispus je bývalý predstavený židovskej synagógy (Sk 18, 8). O Gájovi je v Rim 16, 23.) 15aby nik nemohol povedať, že ste pokrstení v mojom mene. 16Ba pokrstil som aj Stefanasov dom. Inak neviem, či by som bol ešte niekoho pokrstil. (*) (O Stefanasovi pozri 16, 15–16.) 17Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž. (*) (Pavol tu nepodceňuje dôležitosť vysluhovania krstu. Krst sa udelil až po prijatí viery, ktorá je zasa ovocím hlásania evanjelia. A tomuto sa Pavol z Kristovho poverenia venoval. A tak krstom poveroval svojich spolupracovníkov.)

Múdrosť kríža. - 18Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. 19Veď je napísané:

"Múdrosť múdrych zmarím
a rozumnosť rozumných zavrhnem."

(*) (Iz 29, 14.)

20Kdeže je múdry? Kde je zákonník? A kde mudrák tohto veku? Neobrátil Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? 21Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. (*) (Božia múdrosť sa prejavila v Božích dielach, kde ju mal človek vybadať a spoznať (Rim 1, 19–20).) 22Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, (*) (Židia dávali prednosť Mesiášovi (porov. Mt 12, 38; Jn 4, 48), tvorcovi verejných divov, kým Gréci sa strácali vo filozofii (porov. Sk 17, 12 n.).) 23my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, 24ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista - Božiu moc a Božiu múdrosť. 25Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia.

26Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených, 27ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; 28čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, 29aby sa pred Bohom nik nevystatoval. 30Vy ste z neho v Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, 31aby, ako je napísané: "Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi." (*) (Voľné citovanie Jer 9, 22 n.)

Pavol, apoštol múdrosti kríža. - 1Ani ja, keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. 2Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. 3A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený. (*) (Dôvodom tejto slabosti, bázne a chvenia môže byť vedomie zodpovednosti za dielo hlásania evanjelia a neúspech v Aténach (Sk 17, 32–34) i v Korinte (Sk 18, 5 n.).) 4Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, 5aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.

6Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť - no nie múdrosť tohto veku ani múdrosť kniežat tohto veku, ktoré spejú k záhube, (*) (Dokonalými sa tu rozumejú tí, čo už pokročili v náboženskom a mravnom živote. "Kniežatá tohto veku" sú podľa všetkého duchovné a diabolské mocnosti, ako aj ich nástroje: tí, čo majú dočasnú pozemskú moc a zneužívajú ju proti Kristovi a jeho evanjeliu.) 7ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. 8Nik z kniežat tohto veku ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy. 9Ale, ako je napísané: "Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú." (*) (Pravdepodobne ide o kombináciu Iz 64, 3 a Jer 3,16.)

10Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. 11Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch. 12A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval. 13A o tom hovoríme nie slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme. (*) (Iné znenie tohto ťažkého textu: "Duchovným ľuďom duchovne veci vysvetľujeme.") 14Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať. (*) (Ide tu o Ducha Svätého, tretiu božskú osobu. On umožňuje Pavlovi, ale aj ostatným veriacim, porozumieť Kristovmu učeniu.) 15No duchovný posudzuje všetko, a jeho nik nemôže posúdiť. (*) (Pavol tu chce pravdepodobne povedať, že Korinťania, ktorí sú "telesní" (3, 1–3), nemajú právo súdiť ho.)

16

Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie,
aby ho poúčal?
My však máme Kristovo zmýšľanie.

(*) (Iz 40, 13.)

Kristus je základ Cirkvi. - 1A ja som vám, bratia, nemohol hovoriť ako duchovným, ale ako telesným, ako nedospelým v Kristovi. 2Mlieko som vám dával piť namiesto pevného pokrmu, lebo by ste ho neboli zniesli. Ale ani teraz ešte neznesiete, (*) ("Mlieko", t. j. začiatočná náuka.) 3lebo ste ešte stále telesní. Veď keď je medzi vami žiarlivosť a svár, to nie ste telesní a nežijete len po ľudsky? (*) ("Žit len po ľudsky" znamená nemať zmysel pre duchovné veci.)

4Keď jeden hovorí: "Ja som Pavlov," a druhý: "Ja Apollov," či nie ste ľudia? 5Veď čože je Apollo? A čo Pavol? Služobníci, prostredníctvom ktorých ste uverili, a každý taký, ako mu dal Pán. 6Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh. 7A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast. 8Kto sadí i kto polieva, sú jedno, ale každý dostane vlastnú odmenu podľa toho, ako pracoval. 9Lebo my sme Boží spolupracovníci a vy ste Božia roľa a Božia stavba.

10Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. 11Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. 12Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, 13dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. 14Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. 15Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň. (*) (Oheň, o ktorom je tu reč (i v predchádzajúcich veršoch), sa vzťahuje na Boží súd, ktorým musí prejsť každý. V 15. verši niektorí teológovia vidia implicitné potvrdenie očistca.) 16Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? 17Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý - a ním ste vy.

18Nech nik neklame sám seba! Ak si niekto z vás myslí, že je v tomto veku múdry, nech sa stane bláznom, aby bol múdry. 19Lebo múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané:

"On chytá múdrych v ich chytráctve"

(*) (Jób 5, 13.)

20a zasa:

"Pán pozná myšlienky múdrych
a vie, aké sú márne."

(*) (Ž 94, 11.)

21A tak nech sa nik nevychvaľuje ľuďmi. Veď všetko je vaše: 22či Pavol alebo Apollo, Kéfas, svet, život i smrť, prítomnosť aj budúcnosť - všetko je vaše, 23ale vy ste Kristovi a Kristus Boží.

Apoštol a korintská cirkev. - 1Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. 2A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný. 3No mne naozaj málo záleží na tom, či ma súdite vy alebo iný ľudský súd. Ani sám seba nesúdim, 4lebo nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca. 5Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.

6Ale v tomto, bratia, vzal som za príklad seba a Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili, že "niet nad to, čo je napísané", aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému. (*) (Pavol dáva za príklad seba i Apolla v tom, že každý sa má držať zjavenej pravdy a nepovyšovať sa nad iných odvolávaním sa na vyššie poznanie a múdrosť. Apoštoli sú povinní strážiť a vykladať poklady viery bez toho, že by uprednostňovali ľudské mienky.) 7Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?

8Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli. Začali ste kraľovať bez nás - a kiež by ste len kraľovali, aby sme s vami kraľovali aj my. 9Zdá sa mi, že nám, apoštolom, Boh pridelil posledné miesto, ako odsúdeným na smrť, lebo sme sa stali divadlom pre svet, anjelov i ľudí. 10My sme blázni pre Krista, ale vy ste múdri v Kristovi; my sme slabí, a vy silní; vy ste slávni, my znevážení. 11Až do tejto hodiny sme hladní, smädní a nahí, bijú nás päsťami, sme bez domova, 12ťažko pracujeme vlastnými rukami; keď nás preklínajú, my žehnáme, keď nás prenasledujú, my to znášame, 13keď nás potupujú, my sa modlíme. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz. (*) (Apoštol s jemnou iróniou stavia do protikladu svoju apoštolskú službu s mienkou tých korintských veriacich, ktorí si zakladali na vyššom poznaní a ktorým nestačila Kristova náuka.)

14Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. 15Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium. 16Prosím vás teda, napodobňujte ma! 17Preto som k vám poslal Timoteja, svojho milovaného syna, verného v Pánovi; on vám pripomenie moje cesty v Kristovi, ako učím všade po všetkých cirkvách. (*) ("Moje cesty", t. j. spôsob môjho života.)

18Niektorí sa začali tak vyvyšovať, akoby som k vám už nemal prísť. 19Ale prídem k vám čoskoro, ak to bude chcieť Pán, a posúdim namyslencov nie podľa ich reči, ale podľa ich moci, (*) ("Podľa ich moci", čiže čo svojimi slovami dokázali.) 20lebo Božie kráľovstvo nespočíva v reči, ale v moci. 21Čo chcete? Mám k vám prísť s palicou, alebo s láskou a v duchu miernosti?

Kontext   Úvod   Dozadu (Rim 16)   Dopredu (1Kor 5)

Obsah