31Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.

Hymnus na lásku. - 1Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. (*) (V prvých časoch Cirkvi kresťania dostávali mimoriadne dary Ducha Svätého, nazývané charizmy. Apoštol dáva normy, ako poznať pravosť chariziem (vv. 1–3), ich pôvod a cieľ (vv. 4–30), a vyzdvihuje superioritu lásky nad všetky dary (hl. 13).)

2A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. 3A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

4Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, 5nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, 6neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. (*) (Ide zrejme o tri božské osoby – Duch, Pán (Ježiš), Boh (Otec) – a ich prejavy v duchovných daroch.) 7Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

8Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. (*) ("Slovo múdrosti" bolo pravdepodobne potrebné na vykladanie ťažších právd viery. "Slovo poznania" bolo zasa potrebné na poúčanie o tých najzákladnejších pravdách, ktoré má poznať každý.) 9Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. (*) (Ide o mimoriadny stupeň viery, (porov. 13, 2).) 10Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. (*) ("Schopnosť rozlišovať duchov", čiže určiť, od koho pochádzajú mimoriadne javy (podobné úkazy, kde nešlo o pravé charizmy, sa totiž vyskytovali aj v pohanských náboženstvách, v tzv. mystériách, a mohli pochádzať aj od zlého ducha). "Dar jazykov", inak nazývaný glosolália, sa prejavoval pri velebení Boha jazykmi, ktorým nerozumeli ostatní veriaci. Vysvetľovali to tí, čo mali dar "vysvetľovať jazyky".) 11Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. (*) (Táto náuka Cirkvi ako o Kristovom mystickom tele (porov. Sk 9, 5) je jeden zo základných stĺpov pavlovskej teológie.)

13A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.