4Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, 5nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, 6neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. 7Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

8Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. 9Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. 10Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. 11Keď som bol dieťa hovoril, som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. (*) (Pozemský život v porovnaní s večnou spásou je ako detský vek vo vzťahu k dospelému.)

13A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska. (*) (Táto kapitola je azda najvýznamnejšia z Pavlových listov. Je to priam lyrický chválospev na lásku k blížnemu, ktorej žriedlom je Boh – Láska.)