1Kor15,1-58

III. Vzkriesenie mŕtvych, 15,1-58

Kristus bol vzkriesený. - 1Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom 2a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili. 3Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; 4že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, (*) (Vidieť tu náznaky predpavlovskej formuly vyznania viery.) 5že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. (*) (Zjavenie Kéfasovi čiže Petrovi sa spomína iba v Lk 24, 34.) 6Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli. (*) (Evanjeliá nereferujú o tomto veľkolepom zjavení.) 7Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom 8a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne. (*) ("Ako nedochôdčaťu" – narážka na anomálny ráz jeho zrodenia sa ku kresťanskému životu, respektíve jeho povolania za apoštola.) 9Veď ja som najmenší z apoštolov. Ba nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu Cirkev. 10Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som pracoval viac ako oni všetci, vlastne ani nie ja, ale Božia milosť so mnou. 11Teda či už ja alebo oni takto hlásame a vy ste tak uverili.

Dôležitosť Kristovho vzkriesenia. - 12Ak sa hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet? 13Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. 14Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. (*) (Kristovo zmŕtvychvstanie, ako fakt aj ako tajomstvo, je základom kresťanskej viery i hlásania evanjelia.) 15A potom sa zistí, že sme falošnými Božími svedkami, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú. 16Lebo ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus. 17A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. 18Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení. 19Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.

Kristus, prvotina zosnulých. - 20Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. (*) ("Prvotina" – ako prvý.) 21Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: 22Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. 23Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. 24A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu. (*) ("Každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu", t. j. všetky démonské a ľudské moci, nepriateľské Božiemu kráľovstvu (porov. 1 Kor 2, 6; Kol 2, 15).) 25Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. (*) (Porov. Ž 110, 1.) 26Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, 27lebo mu všetko položil pod nohy. Ale keď hovorí: "Všetko je podrobené", je jasné, že okrem toho, ktorý mu všetko podrobil. (*) (Porov. Ž 8, 7.) 28A keď mu bude všetko podrobené, vtedy sa aj sám Syn podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh všetko vo všetkom.

29Ale čo potom robia tí, čo sa dávajú krstiť za mŕtvych? Ak mŕtvi vôbec nevstávajú, načo sa dávajú krstiť za nich? (*) (Úplne neznáma prax korintských kresťanov. Pavol o nej nevyslovuje nijaký úsudok, iba konštatuje, že je absurdná, ak niet zmŕtvychvstania.) 30A prečo sa aj my vystavujeme nebezpečenstvu v každú hodinu? 31Každý deň zomieram, tak ako ste mojou slávou, bratia, ktorú mám v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. 32Čo mi to osoží, ak som sa v Efeze iba ako človek boril so šelmami? Ak mŕtvi nevstávajú, tak jedzme a pime, lebo zajtra umrieme. (*) (Šelmy označujú zúrivých Pavlových nepriateľov. Citácia uvedená v ďalšej vete je z Iz 22, 13.) 33Nedajte sa zviesť: "Zlé reči kazia dobré mravy." (*) (Pavol odrádza kresťanov od dôverného styku s pohanmi. Uvádza slová (spamäti) básnika Menandra zo slávnej komédie Tais (3. storočie pred Kr.).) 34Vytriezvite, ako sa patrí, a nehrešte! Veď niektorí nepoznajú Boha. Na vaše zahanbenie to hovorím.

Vlastnosti vzkrieseného tela. - 35Ale niekto povie: "Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu?" 36Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie. 37A čo seješ, neseješ budúce telo, ale holé zrno, či už pšeničné alebo nejaké iné. 38No Boh mu dáva telo, aké chce, a každému semenu jeho vlastné telo. 39Nie každé telo je to isté telo, ale iné je ľudské, iné zvieracie telo, iné vtáčie telo a iné rybie. 40A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iná je sláva nebeských a iná pozemských. 41Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný jas hviezd; veď hviezda sa od hviezdy líši jasom. 42Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné; 43seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné; 44seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné.

Ak jestvuje živočíšne telo, jestvuje aj duchovné. 45Tak je aj napísané: "Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou;" posledný Adam oživujúcim Duchom. (*) (Citát z Gn 22, 7. Paralelu Adam – Kristus pozri aj v Rim 5, 12 n. Prvý Adam je pôvodcom telesného potomstva. Posledný Adam, čiže Kristus, Boh a človek (v. 47), je pôvodcom duchovného potomstva, pretože ľuďom dáva Boží život.) 46Ale nie je prv duchovné, lež živočíšne, až potom duchovné. 47Prvý človek zo zeme je pozemský, druhý človek je z neba. 48Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. 49A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského. 50Hovorím však, bratia, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nebude dedičom neporušiteľnosti.

Víťazstvo nad smrťou. - 51Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: 52razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. (*) (Porov. 1 Sol 4,15–17. "Všetci sa premeníme": telo tých, čo vtedy budú živí, sa stane osláveným, podobne ako aj telo tých, čo budú vzkriesení.) 53Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. 54A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané:

"Smrť pohltilo víťazstvo.

(*) (Voľný citát z Iz 25, 8.)
55

Smrť, kde je tvoje víťazstvo?
Smrť, kdeže je tvoj osteň?"

(*) (Oz 13, 14.)

56Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. 57Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. 58A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, neochvejní, čoraz horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi.

Kontext   Úvod   Dozadu (1Kor 14)   Dopredu (1Kor 16)

Obsah