28Nato sa ozval kráľ Dávid a povedal: "Zavolajte mi Betsabe!" Ona vošla ku kráľovi a ostala stáť pred kráľom. 29Vtedy sa kráľ zaprisahal: "Ako žije Pán, ktorý vyslobodil môj život z každej úzkosti, 30ako som sa ti na Pána, Izraelovho Boha zaprisahal, že tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť namiesto mňa na mojom tróne, tak to dnes aj urobím." 31Nato sa Betsabe uklonila tvárou až po zem, vrhla sa pred kráľa a povedala: "Nech žije môj kráľovský pán Dávid naveky!"

32Potom kráľ Dávid rozkázal: "Zavolajte mi kňaza Sadoka, proroka Nátana a Jojadovho syna Banaiáša!" Keď prišli pred kráľa, 33kráľ im povedal: "Vezmite so sebou sluhov svojho pána, môjho syna Šalamúna posaďte na moju vlastnú mulicu a veďte ho dolu ku Gihonu! (*) (Gihon (porov. 2 Krn 32,30) je dnešný mariánsky prameň v údolí Kedron v Jeruzaleme.) 34Tam nech ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom trúbte na trúbe a volajte: Nech žije kráľ Šalamún! 35Potom s ním príďte hore a keď vojde, nech sa posadí na môj trón, lebo on bude kraľovať namiesto mňa, jeho som určil, aby bol kniežaťom nad celým Izraelom a Júdom." 36Nato Jojadov syn Banaiáš odpovedal kráľovi: "Tak je. Tak nech to splní Pán, Boh môjho kráľovského pána! (*) (Verš prekladáme podľa LXX. Dnešný hebr. text je porušený.) 37Ako bol Pán s mojím kráľovským pánom, tak nech je so Šalamúnom a nech väčšmi vyvýši jeho trón ako trón môjho kráľovského pána Dávida!"