1Tu prišiel z Júdska na Pánov pokyn Boží muž do Betelu, práve keď Jeroboam stál pri oltári a chcel páliť tymian. 2A na Pánov pokyn volal proti oltáru: "Oltár! Oltár! Toto hovorí Pán: Hľa, Dávidovmu domu sa narodí syn menom Joziáš. On bude na tebe zabíjať kňazov výšin, ktorí na tebe pália tymian; aj ľudské kosti budú páliť na tebe." (*) (Ľudské kosti poškvrnia oltár. Splnenie proroctva pozri 2 Kr 23,16.) 3V ten istý deň ohlásil aj znamenie: "Toto bude znamenie, že Pán hovoril: Hľa, oltár sa roztrhne a popol, ktorý je na ňom, sa rozsype!" 4Keď kráľ počul reč Božieho muža, ktorú volal k oltáru, odtiahol Jeroboam ruku od oltára a volal: "Chyťte ho!" Vtom mu ruka, ktorú mal proti nemu vystretú, uschla a už ju nemohol pritiahnuť k sebe. 5Oltár sa roztrhol a popol z oltára sa rozsypal na znamenie, ktoré ohlásil Boží muž na Pánov pokyn. 6Nato kráľ povedal Božiemu mužovi: "Udobri Pána, svojho Boha, a pros za mňa, aby som mohol ruku zasa k sebe pritiahnuť!" Boží muž udobril Pána a kráľ zasa ruku pritiahol k sebe; bola mu ako predtým. 7Vtedy kráľ hovoril Božiemu mužovi: "Poď so mnou domov, občerstvi sa a dám ti dary." 8Ale Boží muž povedal kráľovi: "Ani keby si mi dal polovicu svojho domu, nepôjdem s tebou a nebudem nič jesť ani piť na tomto mieste. 9Lebo Pánovo slovo mi prikázalo: »Nesmieš jesť chlieb ani piť vodu, ani sa nesmieš vrátiť cestou, ktorou si prišiel!«" 10Potom odišiel inou cestou a nevrátil sa cestou, ktorou prišiel do Betelu.

11V Beteli býval istý starý prorok. Prišli k nemu jeho synovia a rozpovedali mu všetko, čo v ten deň urobil Boží muž v Beteli, i slová, ktoré hovoril kráľovi. Keď to rozpovedali svojmu otcovi, 12otec sa ich opýtal: "Ktorou cestou odišiel?" Synovia mu ukázali cestu, ktorou odišiel Boží muž, čo prišiel z Júdska. 13Nato rozkázal svojim synom: "Osedlajte mi oslicu!" Keď mu osedlali osla, vysadol naň 14a išiel za Božím mužom. Našiel ho sedieť pod terebintou. I spýtal sa ho: "Ty si ten Boží muž, čo prišiel z Júdska?" On odpovedal: "Ja." 15Nato mu vravel: "Poď so mnou domov zajesť si!" 16Odpovedal mu: "Nesmiem sa s tebou vrátiť ani ísť s tebou a nebudem nič jesť, ani nebudem s tebou nič piť na tomto mieste, 17lebo Pán mi vo svojom slove nariadil: »Nesmieš tam jesť chlieb ani piť vodu, ani sa nesmieš vrátiť cestou, ktorou si prišiel!«" 18Ale ten mu povedal: "Aj ja som prorok ako ty a anjel mi povedal z Pánovho pokynu: »Priveď ho so sebou späť do svojho domu, nech si zaje a nech sa napije vody!«" Oklamal ho. (*) (Prorok nehovoril pravdu. Aj medzi prorokmi sa mohli nájsť ľudia s chybami. Boh si vyvolil za nástroj niekedy aj ľudí s mravnými nedostatkami (Jonáš). Balám bol dokonca pohan a Boh ho predsa použil na oznámenie budúcnosti, Nm 24,17.) 19Vrátil sa teda s ním, zajedol si v jeho dome a napil sa vody.

20Ako sedeli za stolom, Pán oslovil proroka, ktorý ho priviedol späť, 21a zvolal na Božieho muža, čo prišiel z Júdska: "Toto hovorí Pán: Pretože si sa sprotivil Pánovmu slovu a nezachoval si príkaz, ktorý ti dal Pán, tvoj Boh, 22ale vrátil si sa a jedol si a pil na mieste, o ktorom som ti povedal: Nesmieš (tam) jesť chlieb ani piť vodu: tvoja mŕtvola sa nedostane do hrobu tvojich otcov." (*) (Pospolití ľudia aj dnes si žiadajú, aby ich mŕtve telo odpočívalo v blízkosti zomrelých pokrvných; u starých východniarov bola táto túžba oveľa väčšia, porov. Gn 47,30; 50,25.) 23A keď si zajedol a napil sa, osedlali mu osla proroka, ktorý ho priviedol naspäť, 24a odišiel. Na ceste ho napadol lev a usmrtil; jeho mŕtvola ležala na ceste a osol stál vedľa nej, aj lev stál vedľa mŕtvoly. 25Keď išli tadiaľ ľudia a zazreli mŕtvolu a leva stáť vedľa mŕtvoly, išli a hovorili to v meste, v ktorom býval ten starý prorok.

26Keď to počul prorok, ktorý ho priviedol naspäť z cesty, povedal: "To je Boží muž, ktorý sa sprotivil Pánovmu slovu, a Pán ho vydal levovi; on ho dolámal a usmrtil podľa slova, ktoré mu povedal Pán." 27Nato povedal svojim synom: "Osedlajte mi osla!" Keď mu ho osedlali, 28išiel a našiel mŕtvolu ležať na ceste, osol a lev však stáli vedľa mŕtvoly. Lev nezožral mŕtvolu, ani nedolámal osla. 29Prorok zdvihol mŕtvolu Božieho muža, vyložil ju na osla a priviezol ju späť do mesta (starého proroka), aby ho oplakal a pochoval. (*) (Slová v zátvorkách nepatria do pôvodnej osnovy.) 30Mŕtvolu uložil do vlastného hrobu a nariekali nad ňou: "Ach, brat môj!" 31Keď ho pochovali, povedal svojim synom: "Až zomriem, pochovajte ma do hrobu, v ktorom je pochovaný Boží muž, nech moje kosti ležia vedľa jeho kostí, 32lebo isto iste sa splní slovo, ktoré z Božieho pokynu volal proti oltáru v Beteli a proti všetkým svätyniam na výšinách, ktoré sú v samarijských mestách." 33Po tejto udalosti sa Jeroboam neodvrátil od svojej zlej cesty, ale zasa ustanovoval kňazov výšin zo spodiny ľudu. Kto len chcel, každému naplnil ruku, a stal sa kňazom výšin. (*) (Pri posviacke za kňaza dávali vysväteným do rúk časť obetných darov, to volali "naplnenie rúk". Preto výraz "naplniť ruku" znamená: vysvätiť, ustanoviť za kňaza (Ex 28,4; 29,9.22).) 34Toto viedlo dom Jeroboama k hriechu i k tomu, že bol zničený a vyhubený z povrchu zeme.