17Jeroboamova manželka vstala a išla do Tersy. Keď vkročila na prah domu, bol chlapec mŕtvy. (*) (Presnú polohu mesta Tersy dnes už nevieme určiť. Možno, že je to Tajasar, na ceste zo Sichemu do Betsanu. Hlavným mestom urobil Tersu až kráľ Bása.) 18Pochovali ho a oplakal ho celý Izrael, podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu, proroka Ahiáša.
19Ostatok Jeroboamových dejín, ako bojoval a ako kraľoval, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 20Čas, ktorý Jeroboam kraľoval, je dvadsaťdva rokov; potom sa uložil k svojim otcom a kráľom sa namiesto neho stal jeho syn Nadab.
Júdsky kráľ Roboam. - 21Šalamúnov syn Roboam kraľoval v Júdsku. Roboam mal štyridsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a sedemnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme, v meste, ktoré si vyvolil Pán zo všetkých izraelských kmeňov, aby tam položil svoje meno. Meno jeho matky bolo Náma, Amončanka. 22A Júda robil, čo sa Pánovi nepáči. Hriechmi, ktorých sa dopúšťali, vzbudzovali jeho žiarlivosť väčšmi ako všetkým, čo popáchali ich otcovia. 23Aj oni si postavili výšiny, pomníky a ašery na každom vyššom kopci a pod každým zeleným stromom. (*) (O pomníkoch, masébach pozri pozn. k 1 Sam 7,3-4.) 24Dokonca boli v krajine aj zasvätenci. Robili teda podľa všetkej ohavnosti národov, ktoré Pán vyhnal spred Izraelitov. (*) (Pohania Babylonu a Prednej Ázie uctievali niektoré božstvá (najmä babylonskú Ištaru, kanaánska Aštarta) páchaním najhnusnejšej nečistoty. Tí, čo sa k úcte božstva venovali takejto nečistote - mužovia i ženy -, volali sa "zasvätenci".)
25V piatom roku kráľa Roboama pritiahol do Jeruzalema egyptský kráľ Sesak, (*) (O Sesakovi pozri 11,40. Táto výprava spadá do r. 925-924 pr. Kr. a pamiatku na ňu nám zachoval zoznam Sesakom podmanených miest, ktorý tento kráľ dal vyhotoviť na južnej stene chrámu v Karnaku.) 26zobral poklady Pánovho domu aj poklady kráľovského domu; zobral všetko. Zobral všetky zlaté štíty, ktoré dal zhotoviť Šalamún. (*) (O zlatých štítoch pozri 10,16.) 27Kráľ Roboam dal namiesto nich urobiť štíty kovové a dal ich do ochrany veliteľom bežcov, ktorí strážili vchod do kráľovského domu. (*) (O "bežcoch" pozri 1 Sam 8,11. Do chrámu odprevádzali kráľa títo bežci so štítmi.) 28A kedykoľvek išiel kráľ do Pánovho domu, bežci si ich vzali a potom ich zase dali späť do strážnice bežcov.
29Ostatok Roboamových dejín a všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 30Medzi Roboamom a Jeroboamom bola po všetky dni vojna. 31Potom sa Roboam uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Meno jeho matky bolo Náma, Amončanka.
Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Abiam.
Júdsky kráľ Abiam. - 1V osemnástom roku kráľa Jeroboama, Nabatovho syna, sa Abiam stal kráľom nad Júdom. 2Tri roky kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Maácha, Absalomova dcéra. 3Chodil vo všetkých hriechoch svojho otca, ktoré pred ním páchal; jeho srdce nebolo celkom oddané Pánovi, svojmu Bohu, ako srdce jeho otca Dávida. (*) (Porov. 14,22; 15,26; 16,19.26.) 4Lebo len kvôli Dávidovi mu Pán, jeho Boh, nechal lampu v Jeruzaleme, keď vzbudil po ňom jeho syna a zachoval Jeruzalem. 5Preto, že Dávid robil, čo sa páči Pánovi, a po všetky dni svojho života sa neodklonil od ničoho, čo mu prikázal, okrem prípadu Hetejca Uriáša. 6(Medzi Roboamom a Jeroboamom bola po všetky dni jeho života vojna.) (*) (Verš 6. opakuje 14,30 a dostal sa sem len omylom opisovača.)
7Ostatok Abiamových dejín a všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. Medzi Abiamom a Jeroboamom bola vojna. 8Potom sa Abiam uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste.
Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asa.
Júdsky kráľ Asa. - 9V dvadsiatom roku izraelského kráľa Jeroboama sa Asa stal kráľom nad Júdom. 10Štyridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho (starej) matky bolo Maácha, Absalomova dcéra. (*) (Podľa v. 2 bola Maácha stará matka, a nie matka Asu. Pravdepodobne sa táto menuje tu miesto kráľovej matky preto, lebo si aj za panovania vnuka prisvojovala práva kráľovnej matky, hoci jej tie patrili len počas panovania jej syna Abiama.) 11Asa robil, čo sa páči Pánovi, ako jeho otec Dávid. 12Odstránil z krajiny zasvätencov a odstránil všetky modly, ktoré urobili jeho otcovia. (*) (O zasvätencoch pozri pozn. k 14,24.) 13Odstránil tiež svoju (starú) matku Maáchu z postavenia kňažnej, lebo dala Ašere urobiť necudný pomník. Asa zrútil jej ohavnú modlu a spálil ju v údolí Kedronu. 14Ale výšiny odstránené neboli. Asovo srdce však bolo po všetky jeho dni oddané Pánovi. 15Dal tiež doniesť do Pánovho domu dary, ktoré zasvätil jeho otec, a dary, ktoré zasvätil on sám: striebro, zlato a nádoby.
16Medzi Asom a izraelským kráľom Básom bola vojna po všetky ich dni. 17Izraelský kráľ Bása totiž pritiahol proti Júdsku a opevnil Rámu, aby júdskemu kráľovi Asovi zabránil východ a prístup. (*) (Bása takto odrezal prístup k Jeruzalemu, čo asi bola príprava na obliehanie tohto mesta.) 18Nato vzal Asa všetko striebro a zlato, ktoré ostalo v pokladnici Pánovho domu a v pokladnici kráľovského domu, dal to svojim služobníkom a kráľ Asa ich poslal k Benadadovi, synovi Tabremona, syna Heziona, kráľovi Aramu, ktorý býval v Damasku, s odkazom: 19"Nech je zmluva medzi mnou a tebou, medzi mojím otcom a tvojím otcom! Hľa, posielam ti dar, striebro a zlato. Zruš teda zmluvu, ktorú máš s izraelským kráľom Básom, aby odtiahol odo mňa." 20Benadad súhlasil s kráľom Asom, poslal svojich vojenských veliteľov proti mestám Izraela a porazil Ahion, Dan, Abel-Bet-Maáchu a celý Keneret s celým územím Neftaliho. (*) (Ahion je Ijon (Ijjon), porov. 2 Sam 24,6. - O Abel-Bet-Maáche pozri 2 Sam 20,14. Od mesta Keneret [Kenneret] (Joz 19,35) dostalo neskoršie svoje meno Genezaretské jazero. Podľa 2 Kr 15,29 bolo územie Neftaliho zase územím izraelským. Strata bola teda len prechodná.) 21Keď sa to dopočul Bása, prestal opevňovať Rámu a vrátil sa do Tersy. 22Kráľ Asa zvolal celé Júdsko, nik nebol oslobodený, a rozobrali kameň a drevo, ktorým Bása opevňoval Rámu. Kráľ Asa ním opevnil Benjamínovu Gabau a Masfu.
23Ostatok Asových dejín, všetko jeho hrdinstvo a všetko, čo urobil, ako i mestá, ktoré opevnil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. Vo svojej starobe však trpel na nohy. (*) (Porov. 2 Krn 16,12.) 24Potom sa Asa uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Dávida.
Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jozafat.
Izraelský kráľ Nadab. - 25Jeroboamov syn Nadab sa stal kráľom nad Izraelom v druhom roku júdskeho kráľa Asu a dva roky kraľoval nad Izraelom. 26Robil, čo sa Pánovi nepáči, chodil po ceste svojho otca a v hriechoch, ktorými zviedol na hriech Izrael. 27Sprisahal sa proti nemu Ahiášov syn Bása z Isacharovho domu. A Bása ho zabil pri Gebetone, ktorý patril Filištíncom. Nadab totiž a celý Izrael obliehali Gebeton. (*) (Gebeton (Gebbeton) bol podľa Joz 19,44 a 21,23 na území kmeňa Dan. Bol kdesi blízo dnešnej Lydy.) 28Bása ho zabil v treťom roku júdskeho kráľa Asu a stal sa kráľom namiesto neho. 29Keď sa stal kráľom, pobil celý Jeroboamov dom, nenechal z Jeroboama ani duše, až ho vyhubil podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu Sílana Ahiáša (*) (Porov. 14,5 n.) 30pre Jeroboamov hriech, ktorý spáchal a ku ktorému zviedol Izrael, a pre dráždenie, ktorým popudzoval Pána, Izraelovho Boha.
31Ostatok Nadabových dejín a všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 32Medzi Asom a medzi izraelským kráľom Básom bola vojna po všetky ich dni. (*) (Verš 32 je opakovaním v. 16 a nepatrí do osnovy.)
Izraelský kráľ Bása. - 33V treťom roku júdskeho kráľa Asu sa Ahiášov syn Bása stal kráľom nad celým Izraelom v Terse na dvadsaťštyri rokov. 34Robil, čo sa Pánovi nepáči, kráčal po Jeroboamovej ceste a v hriechu, ktorým zviedol na hriech Izrael.
1Vtedy Pán oslovil Hananiho syna Jehua proti Básovi: 2"Pretože som ťa vyzdvihol z prachu a postavil som ťa za knieža nad svojím izraelským ľudom, a ty si kráčal po Jeroboamovej ceste a zviedol si na hriech môj ľud izraelský, takže ma dráždili svojimi hriechmi, 3preto ja budem vymetať za Básom a za jeho domom a s tvojím domom naložím, ako som naložil s domom Nabatovho syna Jeroboama. 4Kto z Básu zomrie v meste, zožerú ho psy, kto z neho zomrie na poli, zožerie ho nebeské vtáctvo." (*) (Porov. 14,11. I v tomto prípade sa proroctvo týka len Básových potomkov.)
5Ostatok dejín Básu a čo urobil, i jeho udatné činy sú opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 6Potom sa uložil k svojim otcom a pochovali ho v Terse. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ela. 7A Pán prostredníctvom proroka Jehua, Hananiho syna, oslovil Básu a jeho dom pre všetko zlo, ktoré páchal pred Pánovými očami, takže ho popudzoval činmi svojich rúk, aby sa mu stalo ako Jeroboamovmu domu, pretože ho vyvraždil. (*) (Rozumej: Na Básu príde trest aj pre vyvraždenie Jeroboamovho rodu.)
Izraelský kráľ Ela. - 8V dvadsiatom šiestom roku júdskeho kráľa Asu sa stal kráľom nad Izraelom Básov syn Ela v Terse na dva roky. 9Sprisahal sa proti nemu jeho sluha Zambri, veliteľ polovice vozatajstva. Tamten sa opil v Terse v dome Arsu, ktorý bol správcom terského paláca, 10a vtedy prišiel Zambri, udrel ho a zabil v dvadsiatom siedmom roku júdskeho kráľa Asu a stal sa kráľom namiesto neho. 11Keď sa stal kráľom a zaujal jeho trón, pobil celý Básov rod, nenechal z neho nič rodu mužského, ani z jeho príbuzných a priateľov. (*) (Pozri pozn. k 1 Sam 25,22.) 12Zambri teda vyhubil celý Básov dom, podľa Pánovho slova, ktoré povedal Básovi prostredníctvom proroka Jehua, 13pre všetky hriechy Básu a hriechy jeho syna Elu, ktoré popáchali a ktorými zviedli na hriech Izrael, a tak svojimi ničomnosťami dráždili Pána, Izraelovho Boha.
14Ostatok Elových dejín a všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.
Izraelský kráľ Zambri. - 15V dvadsiatom siedmom roku júdskeho kráľa Asu sa stal kráľom Zambri na sedem dní v Terse. Vojsko vtedy obliehalo Gebeton, ktorý patril Filištíncom. 16Keď sa obliehajúce vojsko dozvedelo, že Zambri sa sprisahal a dokonca aj zabil kráľa, v ten deň v tábore ustanovil celý Izrael za kráľa nad Izraelom veliteľa vojska Amriho. 17Nato Amri a s ním celý Izrael tiahol od Gebetonu nahor a obkľúčil Tersu. 18Keď Zambri videl, že mesto je zaujaté, vošiel do hradu kráľovského paláca, podpálil nad sebou kráľovský palác, a tak zomrel 19pre hriechy, ktoré spáchal, lebo robil, čo sa Pánovi nepáči, keď kráčal po Jeroboamovej ceste a v jeho hriechu, ktorého sa dopustil a ktorým zviedol na hriech Izrael.
20Ostatok dejín Zambriho a sprisahanie, ktoré osnoval, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 21Vtedy sa izraelský ľud rozčesol na (dve) polovice. Polovica sa pripojila k Tebnimu, synovi Gineta, a chcela ho ustanoviť za kráľa; a polovica k Amrimu. 22Ale ľud, ktorý išiel za Amrim, prevládol ľud, ktorý nasledoval Ginetovho syna Tebniho, a tak Tebni zomrel a kráľom sa stal Amri.
Izraelský kráľ Amri. - 23V tridsiatom prvom roku júdskeho kráľa Asu sa stal kráľom nad Izraelom Amri na dvanásť rokov. V Terse kraľoval šesť rokov. 24Potom kúpil od Semera za dve hrivny striebra vrch Samáriu, vrch opevnil a mesto, ktoré postavil, nazval podľa pána vrchu Semera Samáriou. (*) (Amri bol z kmeňa Isacharovho. Južné kmene, najmä Efraim a Manasses, boli, tak sa zdá, na strane Tebniho. Aby si ich Amri získal, postavil na ich území celkom nové mesto, Samáriu, a urobil ho svojím hlavným mestom. Hrivna striebra vážila vtedy 43,66 kg.)