8Vtedy ho Pán oslovil: 9"Vstaň a choď do Sarepty, ktorá je pri Sidone, a osaď sa tam, lebo som tam prikázal istej vdove, aby ťa živila!" (*) (Sarepta je dnešná dedinka Sarafand medzi Týrom a Sidonom (dnešnou Saidou). Eliáš mal aj pohanom hlásať pravého Boha.) 10Vstal teda a odišiel do Sarepty. Keď prichádzal k mestskej bráne, bola tam práve akási vdova, ktorá zbierala drevo. I zavolal na ňu: "Prines mi v nádobe trochu vody, aby som sa napil." 11Keď mu ona išla načrieť, zavolal za ňou: "Dones mi, prosím, so sebou aj smidku chleba!" 12Ona na to odpovedala: "Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám nič upečené; mám iba za priehrštie múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zo dve triesky dreva, potom pôjdem a pripravím to sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, môžeme zomrieť." 13Eliáš jej povedal: "Neboj sa! Choď a urob, ako hovoríš, lenže najprv z toho priprav malý pecník pre mňa a dones mi ho! Sebe a svojmu synovi pripravíš potom. 14Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela: »Múky z hrnca neubudne a z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán dá na zem dážď.«" 15Išla a urobila podľa Eliášovho slova. A jedla ona, on i jej dom a od toho dňa 16múky z hrnca neubudlo a z krčaha nechýbal olej podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša.

17Po týchto udalostiach ochorel syn tej ženy, majiteľky domu, a choroba sa mu tak veľmi zhoršila, že už prestal dýchať. 18Vtedy povedala Eliášovi: "Čo ja mám s tebou, muž Boží? Prišiel si mi pripomenúť môj hriech a usmrtiť môjho syna?!" (*) (Poverčivá pohanka sa bojí Eliáša a jeho Boha. Myslí si, že si prísny Boh Izraelitov v prítomnosti svätého muža pripomenul nejaký jej hriech a tresce ju zaň. Zabúda, koľko dobroty jej preukazuje Boh, a to zázračným spôsobom, prostredníctvom Eliáša, a bola by radšej, keby Eliáš nebol u nej.) 19Eliáš jej povedal: "Daj mi svojho syna!" Potom jej ho vzal z lona a vyniesol ho do hornej izby, v ktorej býval, uložil ho na svoje lôžko 20a takto volal k Pánovi: "Pane, môj Bože, chceš aj ženu, u ktorej som hosťom, urobiť nešťastnou, že usmrcuješ jej syna?" 21Potom sa tri razy vystrel nad chlapca, volal k Pánovi a hovoril: "Pane, môj Bože, nech sa, prosím, vráti duša tohto chlapca do jeho tela!" (*) (Porov. 2 Kr 4,34; Sk 20,10.) 22Pán vyslyšal Eliášov hlas, chlapcova duša sa vrátila do jeho tela a ožil. 23Potom Eliáš chlapca vzal, zniesol ho z hornej izby do domu, odovzdal ho jeho matke a povedal jej: "Pozri, tvoj syn žije!" 24Žena vravela Eliášovi: "Teraz už viem, že si Boží muž a že Pánovo slovo, ktoré máš v ústach, je pravdivé."