Eliáš na vrchu Horeb. - 1Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš, aj to, ako pobil mečom všetkých prorokov. 2Nato poslala Jezabel k Eliášovi posla s odkazom: "Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!" 3On sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do Bersaby, ktorá patrí Júdsku, nechal svojho sluhu tam 4a sám išiel na deň cesty na púšť. Keď došiel, sadol si pod borievku, žiadal si zomrieť a hovoril: "Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia!" 5Ľahol si a usnul (pod borievkou). Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: "Vezmi a jedz!" 6Pozrel sa a hľa, pri hlave mal užiarený podpopolný pecník a krčah vody! Jedol teda, napil sa a opäť zaspal. 7Tu prišiel Pánov anjel druhý raz, dotkol sa ho a povedal: "Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!" 8Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.

9Tam vošiel do jaskyne a prenocoval v nej. Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: "Čo tu robíš, Eliáš?" 10On odpovedal: "Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal, za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať." (*) (Pán prichádza ticho. Tým sa prorokovi aj názorne naznačuje, že Boh nie je len prísny Pán, ktorý tresce hriech modlárstva (búrka, zemetrasenie, oheň), ale aj Boh dobrotivý a láskavý (lahodný šum).) 11On mu povedal: "Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!" Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. 12Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. 13Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: "Čo tu robíš, Eliáš?"