Múdry rozsudok. - 16V tom čase prišli ku kráľovi dve neviestky a predstúpili pred neho. 17Jedna zo žien povedala: "S dovolením, pane, ja a táto žena bývame v tom istom dome. I porodila som pri nej v dome. 18Na tretí deň po mojom zľahnutí porodila aj táto žena. Boli sme spolu a v dome nebol s nami nik cudzí; iba my dve sme boli v dome. 19V noci zomrel synček tejto ženy, lebo ho priľahla. 20Vprostred noci vstala, vzala spovedľa mňa môjho syna, keď tvoja služobnica spala, a položila si ho na prsia, svojho mŕtveho syna však položila na moje prsia. 21Keď som ráno vstala a chcela som nadojčiť svojho syna, bol mŕtvy. Ale keď som sa naň dobre pozrela za vidna, nebol to môj syn, ktorého som porodila." 22Ale druhá žena povedala: "Nie, naopak, živý je môj syn a mŕtvy je tvoj syn." A tá zasa vravela: "Nie, ale mŕtvy je tvoj syn a živý je môj syn." A dohovárali sa pred kráľom. 23Nato kráľ povedal: "Táto vraví: »Tento živý je môj syn a mŕtvy je tvoj syn.« A tá hovorí: »Nie, ale mŕtvy je tvoj syn a živý je môj syn.«" 24Tu rozkázal kráľ: "Doneste mi meč!" Doniesli meč pred kráľa 25a kráľ povedal: "Pretnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej!" 26Nato žena, ktorej syn bol živý, povedala kráľovi, lebo sa pohla jej láska k vlastnému dieťaťu: "S dovolením, pane! Dajte jej živé dieťa, a nezabíjajte ho!" Druhá však vravela: "Nech nie je ani moje, ani tvoje! Pretnite!" 27Nato sa ozval kráľ a povedal: "Dajte tamtej živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matkou." 28Celý Izrael sa dopočul o rozsudku, ktorý vyniesol kráľ, a báli sa kráľa, lebo vedeli, že je v ňom Božia múdrosť, keď vynáša rozsudok.