Šalamúnove obchody a stavby. - 10Po dvadsiatich rokoch, čo Šalamún staval dva domy, Pánov dom a kráľovský dom, 11a Hiram, kráľ Týru, dodával Šalamúnovi cédrové a jedľové drevo, zlato a všetko, ako chcel, dal kráľ Šalamún Hiramovi dvadsať miest v galilejskej krajine. 12A Hiram prišiel z Týru pozrieť si mestá, ktoré mu dal Šalamún, ale nepáčili sa mu. 13Preto povedal: "Čo sú to za mestá, ktoré si mi dal, brat môj?" Preto ich volajú až po dnešný deň krajinou Chabul. (*) (Až po dnešný deň - treba rozumieť: až do písania tejto knihy okolo polovice 6. storočia pr. Kr. - "Chabul" znamená ako nič. Hoci dal Šalamún Hiramovi najkrajšiu a najúrodnejšiu časť Galilejska, Hiram to pokladal za nič. Možno však, že Hiram podceňoval ponúkané mestá len z obchodného zvyku, lebo predsa dal na ne pôžičku, a to až 120 hrivien, skoro 50 kg zlata.) 14Potom poslal Hiram Šalamúnovi stodvadsať hrivien zlata.
15Takáto bola suma, ktorú kráľ Šalamún vyzdvihol na stavbu Pánovho domu, svojho domu, Mela, múrov Jeruzalema, Heseru, Mageda a Gazeru (*) (Šalamún staval aj rozličné pevnosti. - Melo (Mello) bolo akési jeruzalemské opevnenie, ktoré podľa 11,27 a 2 Krn 32,5 patrilo k Sionu. Porov. tiež 2 Sam 5,9. Miest zvaných Heser bolo viac a nevieme, o ktorom z nich je tu reč. - Magedo (Mageddo) ležalo na Jezraelskej rovine. - Gazer, dnešné Tell-Džezer, leží na polceste medzi Jeruzalemom a Jafou.) 16- egyptský kráľ, faraón, totiž vytiahol a zaujal Gazer, vypálil ho ohňom, Kanaánčanov, ktorí bývali v meste, vyhubil a dal ho do vena svojej dcére, Šalamúnovej žene. (*) (V. 16 udáva, ako dostal Šalamún Gazer.) 17Preto Šalamún postavil Gazer, potom Dolný Bethoron, (*) (Bethoron pozri 1 Sam 13,18.) 18Bálat, Tamar na púšti v krajine, 19ďalej všetky mestá so skladišťami, ktoré mal Šalamún, mestá s vozatajstvom a mestá s jazdou a všetko, čo chcel Šalamún postaviť v Jeruzaleme, na Libanone a na celom území svojho panstva. 20Všetkých ľudí, ktorí ešte ostali z Amorejčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, ktorí nepatrili k synom Izraela, 21ich potomkov, ktorí po nich ostali v krajine preto, že synovia Izraela nevládali na nich splniť kliatbu, zadelil Šalamún na otrocké roboty až po dnešný deň. (*) (O takejto kliatbe pozri 1 Sam 15,3. - Až po dnešný deň - porov. pozn. 9,13 n.) 22Zo synov Izraela však Šalamún nevrhol nikoho do otroctva. Oni boli jeho bojovníkmi, úradníkmi, vojvodcami a dozorcami, veliteľmi vozov a jazdy. 23Oni boli predstavenými dozorcov, ktorí stáli nad Šalamúnovými robotami; päťstopäťdesiati mali dozor nad ľuďmi zamestnanými pri robotách. 24Len čo prešla faraónova dcéra z Dávidovho mesta do svojho domu, ktorý jej postavil, už staval Melo.
25Tri razy do roka prinášal Šalamún celopaly a pokojné obety na oltári, ktorý postavil Pánovi, a pálil tymian pred Pánom. A chrám dokončil.
26Kráľ Šalamún postavil aj lode v Asiongaberi, ktorý je pri Ailate na brehu Červeného mora v edomskej krajine. (*) (Ailath, dnes Akaba, ležal pri severnom výbežku Elanitskej zátoky. Bližšia poloha Asiongaberu je nám neznáma.) 27Hiram poslal so Šalamúnovými ľuďmi na lode svojich ľudí, námorníkov, ktorí sa vyznali na mori. 28Plavili sa do Ofíru, doviezli odtiaľ štyristodvadsať hrivien zlata a odovzdali ho kráľovi Šalamúnovi. (*) (Nevieme iste, kde ležala krajina Ofír. Niektorí ju hľadajú v Indii, iní v južnej Arábii, zase iní na východnom pobreží Afriky proti ostrovu Madagaskar.)