1Potom zomrel kráľ Amončanov Naás a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn. 2Dávid si povedal: "Preukážem Naásovmu synovi Hanonovi milosrdenstvo, lebo jeho otec preukázal milosrdenstvo mne." Dávid teda poslal poslov, aby mu vyslovili sústrasť v žiali za jeho otcom. Dávidovi sluhovia prišli do krajiny Amončanov vysloviť Hanonovi sústrasť, 3ale amonské kniežatá vraveli Hanonovi: "Nazdávaš sa, že si Dávid chce uctiť tvojho otca, keď ti poslal tešiteľov? A neprišli Dávidovi sluhovia k tebe preto, aby preskúmali, rozvrátili a prezvedeli krajinu?" 4Nato Hanon chytil Dávidových sluhov, oholil ich, šaty im do polovice, až po rozkrok odstrihol a poslal ich preč. 5Oni odišli. Dávid však dostal o týchto mužoch správu a poslal im naproti, lebo mužovia boli veľmi potupení. Kráľ im odkázal: "Ostaňte v Jerichu, kým vám nenarastie brada, potom sa vrátite!"
6Keď Amončania videli, že sa Dávidovi zošklivili, poslal Hanon a Amončania tisíc hrivien striebra, aby si z Mezopotámie, z aramejskej Maáchy a zo Soby najali vozy a jazdcov. (*) (Mezopotámia, hebrejsky Aram naharaim = Aramejsko dvoch riek, je územie medzi Eufratom a Tigrisom. – O Maáche a Sobe pozri 2 Sam 10,6.) 7Najali si tridsaťdvatisíc vozov a kráľa Maáchy s jeho ľudom. Oni prišli a utáborili sa pred Medabou. Aj Amončania sa zhromaždili zo svojich miest a došli do boja. (*) (Podľa 2 Sam 10,6 najali si 32 000 pešiakov, nie vozov. – Medaba ležala východne od severného brehu Mŕtveho mora.) 8Keď sa to Dávid dopočul, poslal Joaba a celé vojsko bojovníkov. 9Vtedy Amončania vyrazili a usporiadali sa do boja pri vchode mesta. Králi, ktorí prišli, boli osobitne na poli. 10Keď Joab videl, že boj je obrátený proti nemu aj spredu, aj odzadu, vybral si z Izraelitov najvyberanejších a postavil ich proti Aramejčanom. 11Ostatok vojska odovzdal do ruky svojho brata Abisaja a postavili sa proti Amončanom. 12A povedal: "Ak budú Aramejčania mocnejší ako ja, prídeš mi na pomoc; a ak budú Amončania mocnejší ako ty, vypomôžem ti ja. 13Buď udatný! Veď bojujeme za svoj ľud a za mestá svojho Boha! Pán však urobí, čo sa jemu páči." 14Keď sa Joab a mužstvo, ktoré bolo s ním, pustilo do boja proti Aramejčanom, utiekli pred ním. 15Amončania videli, že Aramejčania utiekli, preto ušli aj oni pred jeho bratom Abisajom a vtiahli do mesta. Joab potom išiel do Jeruzalema.
16Keď Aramejčania videli, že ich Izraeliti porazili, poslali poslov a dali nastúpiť Aramejčanom, ktorí boli za riekou, pod vedením veliteľa Adarezerovho vojska Sofacha. 17Keď to oznámili Dávidovi, zhromaždil celý Izrael, prešiel cez Jordán, prišiel k nim, zriadil proti Aramejčanom šík a pustil sa s ním do boja. 18A Aramejčania utiekli pred Izraelitmi. Dávid zničil Aramejčanom sedemtisíc vozov a štyridsaťtisíc pešiakov a zabil aj veliteľa vojska Sofacha. (*) (Podľa 2 Sam 10,18 zničil Dávid 40 000 jazdcov.) 19Adarezerovi poddaní videli, že ich Izraeliti porazili, preto uzavreli s Dávidom mier a boli mu poddaní. A Aramejsko už viac nechcelo ísť Amončanom na pomoc.
1Po roku, v tom čase, keď králi vychádzajú do boja, vyviedol Joab vojenskú moc a spustošil krajinu Amončanov. Potom prišiel k Rábe a obliehal ju. Dávid však ostal v Jeruzaleme. Joab porazil a zboril Rábu. 2Dávid vzal korunu ich kráľa z jeho hlavy a zistil, že váži hrivnu zlata. Bol na nej drahokam, ktorý sa dostal na Dávidovu hlavu. Z mesta odniesol množstvo koristi. (*) (LXX a Vulg číta ináč. Pozri k tomu pozn. k 2 Sam 12,30.) 3A ľud, ktorý v ňom bol, vyviedol a roztrhal pílami a železnými sekerami. Podobne naložil Dávid so všetkými mestami Amončanov. Potom sa Dávid a celé vojsko vrátilo do Jeruzalema. (*) (Porov. 2 Sam 12,30 n. O období, keď sa vychádzalo do boja, pozri 2 Sam 11,1.)