11poslal Šaul poslov do Dávidovho domu, aby naň striehli a ráno ho zabili. Dávidovi to oznámila jeho žena Michol. Vravela: "Ak si ešte tejto noci nezachrániš život, zajtra ťa zabijú!" 12Potom Michol spustila Dávida cez okno a odišiel; utiekol a zachránil sa. 13Nato Michol vzala sochu, položila ju na lôžko, na hlavu jej dala sieť z kozej srsti a zakryla ju plášťom. (*) (Socha zvaná terafim zobrazovala falošné božstvo alebo aj pravého Boha. Bola ľudskej podoby a asi životnej veľkosti, keď ju bolo možno pomýliť s Dávidom. Izraeliti mali prísne zakázané zobrazovať si Boha, no neuvedomelý ľud rád schovával a uctieval takéto sochy (porov. Gn 31,19.34; Sdc 17,5; Oz 3,4; Zach 10,2). Na hlavu sochy Michol natiahla hustú sieť, akú si na noc zakladali proti muchám a komárom. Pre túto sieť nebolo možno rozoznať tvár postavy, ktorá ležala na lôžku.)

14Keď Šaul poslal poslov, aby zajali Dávida, ona povedala: "Je chorý!" 15Šaul opäť poslal poslov, aby pozreli Dávida, a povedal: "Doneste ho ku mne s posteľou, chcem ho zabiť!" 16Poslovia prišli a na posteli bola socha; na hlave mala sieť z kozej srsti. 17Tu povedal Šaul Michol: "Prečo si ma takto podviedla? Vypustila si môjho nepriateľa a zachránil sa." Michol odpovedala Šaulovi: "On mi vravel: Vypusť ma, lebo ťa zabijem!"

18Dávid ušiel a zachránil sa. Išiel k Samuelovi do Rámy a rozpovedal mu všetko, čo proti nemu podnikol Šaul. Potom išiel so Samuelom a bývali v Najote. (*) (Najot nebolo meno mesta, ale ako z nasledujúcich veršov vidieť meno domu, v ktorom mal zástup prorokov spoločné bydlisko.)