1Dávid vstal a odišiel a Jonatán išiel do mesta.

Dávid v Nobe. - 2Dávid prišiel do Nobu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech šiel zarazený Dávidovi v ústrety a vravel mu: "Prečo si sám a nik nie je s tebou?!" (*) (Nob bol severne od Jeruzalema (Iz 10,32). Ale boli aj iné mestá tohto alebo podobného mena. Nevieme s istotou, o ktorom z nich je tu reč. Po zborení Šíla sem priniesli svätostánok. Achimelech je asi ten kňaz, ktorý sa v 14,3 volá Achiáš. Kňaz sa diví, že kráľov zať a vojvodca prichádza tak nečakane a bez sprievodu.) 3Dávid odpovedal kňazovi Achimelechovi: "Kráľ ma čímsi poveril a povedal mi: Nech nik nevie o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorou ťa poverujem! Sluhov som si však objednal na to a to miesto. (*) (Dávidovu lož, ktorú použil z núdze, Sväté písmo len naznačuje, ale neschvaľuje.) 4A teraz, čo máš poruke? Daj mi päť chlebov alebo niečo, čo nájdeš!" 5Kňaz odpovedal Dávidovi: "Nemám poruke obyčajný chlieb, iba svätý chlieb. Zdržovali sa chlapi od žien?" (*) (Sväté chleby boli predkladné chleby zo svätostánku. Porov. Lv 24,8; 7,12–14; 8,26. Kňazi ich zamenili každú sobotu a smeli ich jesť len oni. Achimelech dáva Dávidovi a jeho sluhom úľavu (porov. Mt 12,3; Mk 2,25; Lk 6,3), aby v núdzi mohli tieto chleby jesť. Ale rituálna čistota, ktorú porušil aj manželský styk, je nevyhnutnou podmienkou, preto sa Achimelech spytuje, či sa zdržiavali od žien.) 6Dávid odvetil kňazovi: "Ženy nám boli zakázané, ako aj predtým, keď som odchádzal do boja, preto sú nádoby mužov sväté. Toto je síce podujatie obyčajné, ale aj dnes sú telá sväté." (*) (Obrannú vojnu pokladali za vec svedomia. Preto museli ísť do boja čistí a museli sa zdržovať manželského styku. Hoci podujatie, ktoré Dávid predstiera, nie je podujatie vojenské, jednako sú telá (doslovne: nádoby) Dávidových sprievodcov čisté.) 7Kňaz mu dal teda sväté (chleby), lebo tam nebolo chleba, len chlieb predkladný, ktorý vzali spred Pána, a v ten deň, keď ho vzali, položili chlieb čerstvý. (*) (Chlieb, ktorý Achimelech dáva Dávidovi, bol už odnesený zo svätostánku. Tam boli už chleby čerstvé (doslovne: teplé).)

8(Bol tam však v ten deň ktosi zo Šaulových sluhov - bol držaný pred Pánom -, Edomčan menom Doeg, dozorca Šaulových pastierov.) (*) (Doeg bol pôvodom pohan, Edomčan, ale prijal náboženstvo Izraelitov, ináč by nebol mal prístup ku svätostánku.)

9Potom sa Dávid pýtal Achimelecha: "Nemáš tu po ruke kopiju alebo meč? Lebo som si nevzal sebou ani svoj meč, ani svoj výstroj, pretože ma kráľov príkaz súril." 10Kňaz odpovedal: "Meč Goliáša, ktorého si porazil v Terebintovom údolí, ten je tu, hľa, za efódom zahalený do šaty. Ak si ten vezmeš, vezmi si ho, lebo okrem neho tu iného niet." Dávid povedal: "Niet mu podobného, daj mi ho!" (*) (Veľkňazské rúcho efód bolo uložené kdesi pri svätostánku a za ním bol schovaný aj Goliášov meč. Bolo zvykom, že víťazi ukladali ukoristené zbrane pri svätyniach.)

Dávid sa skrýva. - 11Nato Dávid vstal a v ten deň unikol Šaulovi. Prišiel k Achisovi, kráľovi Gétu. 12Achisovi sluhovia hovorili o ňom: "Či to nie je Dávid (kráľ krajiny)? Či nie jeho oslavovali tancom a slovami:

13Tieto slová si vzal Dávid k srdcu a veľmi sa bál kráľa Gétu Achisa. 14Preto predstieral pred ním choromyseľnosť a zúril im v rukách, trepal na krídla brány a na bradu si púšťal sliny. (*) (Dávid počítal s poverčivou domnienkou pohanov, že sú choromyseľní posadnutí nejakým božstvom, a preto sú svätí a nedotknuteľní.) 15Achis povedal svojim sluhom: "Vidíte, že je to šialený človek, načo ho vediete ku mne? 16Mám málo šialencov, že mi vediete tohoto, aby zúril predo mnou? Tento má vkročiť do môjho domu?"

1Dávid odišiel odtiaľ a utiekol do jaskyne Odolam. Keď sa to dopočuli jeho bratia a celá rodina, zostúpili ta za ním (*) (Jaskyňa Odolam bola kdesi v Júdskom pohorí. Niektorí ju stotožňujú so zboreniskom Idel mije, juhozápadne od Suweke, asi 3 hodiny od Betlehema.) 2a zhromaždili sa k nemu všetci utláčaní, všetci, čo mali veriteľa aj všetci zatrpknutí a on sa im stal veliteľom. Bolo s ním asi štyristo mužov. 3Odtiaľto Dávid odišiel do moabskej Masfy a povedal moabskému kráľovi: "Nech ostane, prosím, môj otec a moja matka u vás, kým sa nedozviem, ako so mnou naloží Boh." 4I nechal ich u moabského kráľa. Bývali u neho celý čas, čo bol Dávid v pevnosti. (*) (Pevnosťou sa tu volá jaskyňa Odolam, v ktorej sa Dávid mohol aj brániť proti prenasledovateľom.) 5Vtedy prorok Gad povedal Dávidovi: "Neostávaj v pevnosti, ale zober sa a choď do júdskej krajiny!" A tak Dávid odišiel a prišiel do hory Háret. (*) (Hora Háret sa spomína len tu. Bola kdesi v Júdskom pohorí.)