Pokánie Izraelitov. - 2Veľa dní minulo odo dňa, čo bola archa v Kirjatiarime - dvadsať rokov bolo tomu -, a celý dom Izraela sa s plačom obrátil k Pánovi. (*) (Prekladáme podľa LXX. Pôvodina: "nariekal za Pánom" nedáva dobrý zmysel.) 3Vtedy povedal Samuel celému Izraelovmu domu: "Ak sa chcete celým srdcom obrátiť k Pánovi, odstráňte spomedzi seba cudzích bohov a aštarty a prilipnite srdcom k Pánovi; slúžte jemu samému a vyslobodí vás z ruky Filištíncov." 4Synovia Izraela odstránili teda bálov a aštarty a slúžili samému Pánovi. (*) (Bál bol bohom Kanaánčanov, ktorého často uctievali aj Izraeliti. Jeho družka bola Aštarta, bohyňa lásky a úrodnosti. Zasväcovali jej stromy a koly, zvané ašery (ášery); niekedy sa aj sama bohyňa volala Ašera a koly jej zasvätené volali sa aštarty. Tieto mali Izraeliti odstrániť. – Keď sa hovorí o báloch, rozumejú sa Bálove modly. Pomníky, stĺpy stavané k úcte Bála, volali sa maséby.) 5A Samuel povedal: "Zhromaždite celý Izrael do Masfy, budem sa za vás modliť k Pánovi!" (*) (Masfa, asi dnešné Tel en-Nasbe, bola 13 km severne od Jeruzalema, alebo dnešné Nebi Samuil, 2 hod. od Jeruzalema na sever.) 6A tak sa zhromaždili do Masfy, čerpali a vylievali vodu pred Pánom, postili sa v ten deň a hovorili tam: "Zhrešili sme proti Pánovi." A Samuel súdil v Masfe Izrael. (*) (Vylievali vodu na znak pokánia. Označovali tým, že si podobne vylievajú, odhaľujú pred Bohom srdcia (porov. 2,19; podobný zmysel majú aj naše nábožné "výlevy"). – Samuel nebol len prorokom, ale aj sudcom, posledným sudcom Izraelitov.)

Víťazstvo nad Filištíncami. - 7Keď sa Filištínci dopočuli, že sa synovia Izraela zhromaždili v Masfe, tiahli filištínske kniežatá proti Izraelu. Počuli to Izraeliti a zľakli sa Filištíncov. 8Synovia Izraela hovorili Samuelovi: "Neprestávaj volať za nás k Pánovi, nášmu Bohu, aby nás vyslobodil z ruky Filištíncov!" 9Samuel vzal mladé jahňa a úplne ho obetoval Pánovi ako celopal. A Samuel volal k Pánovi za Izraelitov a Pán ho vypočul. 10Kým totiž Samuel prinášal obetu, Filištínci nastúpili do boja proti Izraelitom. Ale Pán zahrmel v ten deň veľkým dunením nad Filištíncami a podesil ich, takže Izraelitom podľahli. 11Nato izraelskí mužovia vytiahli z Masfy, prenasledovali Filištíncov a porazili ich pod Bet-Karom. (*) (Mesto tohto mena je ináč neznáme. Možno, že to bol Bethoron, ktorý ležal pri ceste do Filištínska. Iní myslia na Ain Karin, poldruhej hodiny juhozápadne od Jeruzalema.) 12Potom vzal Samuel kameň, položil ho medzi Masfou a Senom a dal mu meno "Kameň pomoci" a povedal: "Potiaľto nám pomáhal Pán." (*) (Mesto Sen je neznáme. Azda to bola Jesana, severne od Betela (2 Krn 13,19), hoci je ťažko si myslieť, že by Filištínci boli utekali tým smerom. Preto myslia iní na Asenu (Joz 15,33), ktorá ležala asi na ceste z Masfy do Azotu. – O "Kameni pomoci" (Abenezra) porov. 4,1.)

13Takto boli Filištínci pokorení a neprišli viac na územie Izraelitov: Pánova ruka doliehala na Filištíncov cez celý Samuelov život. 14Mestá, ktoré Filištínci odňali Izraelitom, vrátili sa späť k Izraelu od Akaronu až po Gét; aj ich okolie Izrael oslobodil od Filištíncov. - Zato medzi Izraelom a Amorejcami panoval pokoj. (*) (Amorejčania boli ináč nepriateľmi Izraelitov (Nm 13,30; Joz 5,1; 7,2.7; 10,5; Sdc 1,34; 3,5). Poznámka, že teraz bol medzi nimi a Izraelitmi pokoj, vysvetľuje, ako mohli Izraeliti dosiahnuť také úspechy proti Filištíncom.) 15A Samuel súdil Izrael po všetky dni svojho života. 16Chodil z roka na rok a obišiel Betel, Galgalu a Masfu a súdil Izrael na všetkých týchto miestach. (*) (V Beteli (dnešný Betín) sa Boh dva razy zjavil Jakubovi. Galgala je dnešná Džižilja, juhozápadne od Šíla.) 17Jeho sídlom však bola Ramata, lebo tam mal dom a tam súdil Izrael. Tam postavil aj oltár Pánovi. (*) (Oltár v Ráme postavil Samuel asi na rozkaz Boží, lebo ináč mali Izraeliti oltár len pri svätostánku.)