Stretnutie Samuela a Šaula. - 1Bol istý bohatý Benjamínec menom Kis, syn Abiela, syna Serora, syna Bechorata, syna Afiu, syna ktoréhosi Benjamínca. 2Ten mal syna menom Šaul, mladého a pekného, od neho krajšieho nebolo medzi synmi Izraela; od pleca nahor prevyšoval všetok ľud.

3Šaulovmu otcovi Kisovi sa raz stratili oslice a Kis povedal svojmu synovi Šaulovi: "Nože vezmi si jedného zo sluhov, vyber sa a choď hľadať oslice!" 4Prešiel Efraimské pohorie, prešiel krajinu Salisa, a nenašli. Potom prešli kraj Salim, a nič; prešli kraj Jemini, a nenašli. (*) (Efraimské pohorie sa rozprestiera od Betela na sever až po rovinu Esdrelon (Jezrahel) v dĺžke asi 100 km a od roviny Sáron na východ až po údolie Jordána v šírke asi 50 km. – Kraje Salisa a Salim sú nám neznáme. O kraji Jemini si mnohí myslia, že je to územie Benjamíncov, ale je to nie isté. Mužov, ktorí sa volali Jemini, bolo viac (Gn 46,10; Nm 26,12; 1 Krn 2,27; Neh 8,7).) 5Keď prišli do krajiny Súf, povedal Šaul svojmu sluhovi, ktorý bol s ním: "Poď, vráťme sa, lebo môj otec bude mať namiesto oslíc starosť o nás." (*) (V krajine Súf bolo Samuelovo rodisko Ráma, ktorá sa azda preto volala Ramataim Sofim. Krajina mohla mať meno po Elkánovom pradedovi, ktorý sa volal Súf (1,1).) 6On mu povedal: "Hľa, v tomto meste je Boží muž. Je to muž vážený, všetko, čo povie, určite sa splní. Nože poďme ta, azda nám povie cestu, ktorou máme ísť." (*) (Mesto, v ktorom sú, je Ráma a muž Boží je Samuel.) 7Šaul odvetil svojmu sluhovi: "Ak pôjdeme, čože vezmeme tomu mužovi? Chlieb sa nám minul z kapsí a nemáme dar, ktorý by sme dali Božiemu mužovi. Čo máme pri sebe?" (*) (Na východe pokladali a na mnohých miestach podnes pokladajú za nezdvorilosť prísť na návštevu, a hlavne prísť s prosbou, bez daru.) 8Sluha opäť odpovedal Šaulovi: "Hľa, mám po ruke strieborný polšekel, dám ho Božiemu mužovi, povie nám našu cestu." (*) (Celý strieborný šekel vážil 14,55 gr.) 9(Kto sa predtým šiel v Izraeli dopytovať Boha, hovoril: "Poďme k vidcovi!" Lebo kto sa dnes volá prorok, volal sa predtým videc.) 10Tu povedal Šaul svojmu sluhovi: "Dobre hovoríš, poďme teda!" A išli do mesta, v ktorom bol Boží muž. 11Keď vystupovali na výšinu mesta, stretli dievčatá, ktoré zostupovali po vodu, a opýtali sa ich: "Je tu videc?" 12Ony im odpovedali: "Áno, je tu pred tebou, ale sa ponáhľaj, lebo dnes prišiel do mesta, pretože dnes bude na výšine obeta pre ľud. (*) ("Výšiny" boli kopce, na ktorých sa konala ináč zakázaná bohoslužba a niekedy aj modlárstvo. Samuel však koná z rozkazu Božieho.) 13Keď prídete do mesta, práve ho nájdete, skôr ako vystúpi na výšinu jesť. Lebo ľud nezačne jesť, kým on nepríde; on požehná obetu, a potom začnú jesť pozvaní. Len choďte, lebo teraz ho nájdete!" 14Išli teda do mesta. A keď vošli do mesta, práve oproti nim vychádzal Samuel, zberal sa na výšinu.

15Deň pred Šaulovým príchodom dal však pán Samuelovi toto videnie: 16"Zajtra o tomto čase pošlem k tebe muža z Benjamínovej krajiny; jeho pomažeš za knieža nad mojím ľudom, Izraelom; on vyslobodí môj ľud z ruky Filištíncov, lebo som zhliadol na svoj ľud, veď ku mne preniklo ich volanie." 17Keď Samuel uvidel Šaula, Pán mu oznámil: "Hľa, toto je muž, o ktorom som ti hovoril, on bude panovať nad mojím ľudom!"

18Šaul pristúpil uprostred brány k Samuelovi a spýtal sa ho: "Povedz mi, prosím, kde je dom vidca?" 19Samuel odpovedal Šaulovi: "Ja som videc; poď predo mnou hore na výšinu, dnes budete jesť so mnou. Ráno ťa odprevadím a oznámim ti všetko, čo máš na srdci. 20A pre oslice, ktoré sa ti pred troma dňami stratili, sa netráp, lebo sa našli. Veď komuže patrí všetko, čo je v Izraeli cenné? Či nie tebe a celému domu tvojho otca?" 21Šaul odpovedal Samuelovi: "Či som ja nie z Benjamína, z najmenšieho izraelského kmeňa? A môj rod nie je najmenší z rodov Benjamínovho kmeňa? Nuž prečo si hovoril ku mne takto?" (*) (Kmeň Benjamínov bol len nedávno skoro vyhubený (Sdc 20 n.), preto je najmenší.) 22Vtedy Samuel pojal Šaula a jeho sluhu, zaviedol ich do siene a dal im miesto v čele pozvaných. Bolo ich zo tridsať mužov. 23Tu Samuel povedal kuchárovi: "Daj tú čiastku, ktorú som ti dal a o ktorej som ti povedal: Odlož ju u seba!" 24Kuchár vzal stehno, doniesol ho a položil pred Šaula. A (Samuel) povedal: "Hľa, toto ostalo, polož si to pred seba a jedz, lebo je to odložené pre teba na túto chvíľu, keď som povolal ľud." A tak Šaul v ten deň jedol so Samuelom. (*) (Zo zdvorilosti hovorí Samuel, že mu dáva len zvyšok, hoci mu predkladá najlepší kus.)

25Potom zostúpil z výšiny do mesta a rozprával sa so Šaulom na streche. Samuel postlal Šaulovi na streche a tam spal. (*) (Strechy domov v Palestíne boli ploché, dalo sa na nich prechádzať. LXX a Vulg dokladá k tomuto veršu: "postlal Šaulovi na streche a tam spal".)

Samuel pomaže Šaula za kráľa. - 26Vstali, keď vychádzala ranná zora. Samuel zavolal Šaulovi na strechu: "Vstávaj, odprevadím ťa!" Šaul vstal a obaja, on i Samuel, vyšli von. 27A keď zišli na kraj mesta, povedal Samuel Šaulovi: "Povedz sluhovi, aby išiel napred, ty sa trochu zastav, chcem ti oznámiť Božie slovo."