Liturgická modlitba. - 1Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, 2za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote. 3Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, 4ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. 5Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš, 6ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase. (*) (Táto formula, ako sa zdá, obsahuje vyznanie viery, používané v prvotných kresťanských spoločenstvách. Kristova smrť je svedectvom o Otcovej láske (Jn 3, 16) i o jeho vlastnej láske (1 Jn 3, 16).) 7A ja som ustanovený za jeho hlásateľa a apoštola - hovorím pravdu, neklamem -, za učiteľa pohanov vo viere a pravde.

Muži a ženy v liturgickom zhromaždení. - 8Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok. (*) (Prví kresťania sa modlili s rozpätými a pozdvihnutými rukami.) 9Podobne aj ženy nech sú v odeve ozdobenom cudnosťou a nech sa krášlia skromnosťou; nie pozapletanými vlasmi, zlatom a perlami alebo drahými šatami; 10ale, ako pristane ženám, ktoré vyznávajú nábožnosť, dobrými skutkami.

11Žena nech sa učí v tichosti a v úplnej podriadenosti. 12Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je tichá. (*) (V tejto časti treba brať do úvahy to, čo sa odvodzuje zo sociálneho zamerania listu. Bolo by anachronizmom hľadať tu riešenie aktuálnych problémov služby žien pri bohoslužbách. Tvrdením, že žena bude spasená rodením detí (v. 15) stavia sa Pavol pravdepodobne proti bludárom, čo zavrhovali manželstvo (1 Tim 4,3). Odporúčaním, aby sa ženy učili v tichosti, sa Pavol stavia najmä proti tým, čo sú "klebetné a všetečné a navravia, čo sa nepatrí" (1 Tim 5, 13).)