Buď príkladom veriacim. - 12Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote. 13Kým neprídem, venuj sa čítaniu, povzbudzovaniu a vyučovaniu. (*) (Ide o verejné čítanie Svätého písma, ako sa praktizovalo pri zhromaždeniach v synagógach (porov. Lk 4, 16–21; Sk 13, 14–16).) 14Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal skrze proroctvo, vkladaním rúk starších. (*) ("Dar" (gr. chárisma) je dar milosti udelený sviatostnou vysviackou, ktorá sa vykonávala vkladaním rúk. Pri Timotejovej vysviacke vkladal ruky predovšetkým sám apoštol (porov. 2 Tim 1, 6), spolu s ním však aj ostatní prítomní kňazi (starší). O výraze "proroctvo" pozri poznámku k 1, 18.) 15Toto si vezmi k srdcu a tomuto ži, aby tvoj pokrok bol všetkým zrejmý. 16Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.
Úpravy o vdovách. - 1Staršieho nekarhaj, ale ho napomínaj ako otca, mladých ako bratov, 2staršie ženy ako matky, mladšie ako sestry vo všetkej čistote. 3Maj v úcte vdovy, ktoré sú naozaj vdovami. (*) (Prvotná Cirkev venovala osobitnú pozornosť a starostlivosť vdovám. Pravá vdova je tá, ktorá spĺňa podmienky uvedené vo v. 4–5 a nevedie rozkošnícky život (v. 6).) 4Ale ak má niektorá vdova deti alebo vnúčatá, nech sa predovšetkým ony učia mať úctu voči svojej rodine a odplácať rodičom svoj dlh, lebo to je milé pred Bohom. 5Tá, ktorá je naozaj vdovou a je osamelá, dúfa v Boha a dňom i nocou vytrvalo prosí a modlí sa. 6Ale tá, čo žije v rozkošiach, je za živa mŕtva. 7A toto prikazuj: aby boli bezúhonné. 8Veď kto sa nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.
9Za vdovu nech sa zapíše len tá, ktorá má najmenej šesťdesiat rokov, bola manželkou jedného muža (*) (Ide o zoznam vdov, o ktoré sa mala Cirkev starať; zverovali sa im tiež isté služby v Cirkvi.) 10a má svedectvo dobrých skutkov: ak vychovala deti, bola pohostinná, umývala nohy svätým, pomáhala sužovaným a vždy sa usilovala o všetko dobré. (*) (Umývanie nôh patrilo k obradu prijímania hostí v biblickom prostredí (porov. Lk 7, 44), ale konalo sa aj podľa príkladu samého Ježiša (porov. Jn 13, 4–15).) 11Mladšie vdovy však odmietaj; lebo keď ich zmyselnosť odvráti od Krista, chcú sa vydať; 12a sú odsúdené, lebo porušili prvotnú vernosť. 13Bývajú aj záhaľčivé a zvykajú si chodiť po domoch. A nie sú len záhaľčivé, ale aj klebetné a všetečné a navravia, čo sa nepatrí. 14Preto chcem, aby sa mladšie vydali, rodili deti, viedli domácnosť a nedávali protivníkovi príležitosť na potupovanie. (*) (Protivník je tu alebo diabol, alebo pravdepodobnejšie nepriatelia kresťanov (porov. 5, 15; 5, 8).) 15Veď niektoré sa už obrátili späť za satanom.
16Ak niektorá veriaca má vdovy, nech sa o ne stará a nech sa nezaťažuje cirkev, aby stačilo pre tie, čo sú naozaj vdovami.
Úpravy o kňazoch. - 17Starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä tí, čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní. (*) (Dvojnásobná úcta znamená úctu, ktorá im patrí, a hmotnú podporu.) 18Veď Písmo hovorí: "Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu" a "Robotník si zaslúži svoju mzdu." (*) (Prvý citát je zo Starého zákona (Dt 25, 4), druhý uvádza Ježišove slová (Lk 10, 7; porov. Mt 10, 10).) 19Proti staršiemu neprijímaj žalobu, iba ak by ju potvrdili dvaja alebo traja svedkovia. (*) (Ide o biblickú zásadu (porov. Dt 19, 15; Mt 18, 16; Jn 8, 17).) 20Tých, čo hrešia, karhaj pred všetkými, aby sa báli aj ostatní. 21Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom a pred vyvolenými anjelmi, aby si toto zachovával bez predpojatosti a nerobil nič, čím by si sa prikláňal k niektorej strane. 22Na nikoho prenáhlene nevkladaj ruky a nemaj účasť na cudzích hriechoch. Zachovaj sa čistý! (*) (Nikoho nemá vkladaním rúk prenáhlene vysviacať.)
23Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína.
24Hriechy niektorých ľudí sú zjavné ešte pred súdom; niektorých iba nasledujú. (*) (Tento verš súvisí s upozornením vo v. 22. Na nikoho netreba prenáhlene vkladať ruky, súdiac iba podľa vonkajška. Žiada sa vážne preskúmanie vlastností kandidáta na úrad.) 25Podobne zjavné sú aj dobré skutky; a tie, čo nie sú také, nemôžu zostať skryté.
Úpravy o otrokoch. - 1Všetci, čo sú pod jarmom, otroci, nech pokladajú svojich pánov za hodných všetkej úcty, aby Božie meno a učenie neboli vystavené rúhaniu. 2A tí, čo majú pánov veriacich, nech ich neznevažujú preto, že sú bratmi, ale nech im slúžia tým ochotnejšie, že sú veriaci a milovaní a majú účasť na dobrodeniach. Takto uč a povzbudzuj! (*) (Pavol tu nerieši sociálny problém otroctva, ale hovorí o povinnostiach kresťanských otrokov v rámci ich sociálneho postavenia. Pavol sa často zaoberal problémom otrokov (1 Kor 7, 21–24; Gal 3, 28; Ef 6, 5–9; Kol 3, 22–25; Tít 2, 9–10; Flm 10–17; porov. 1 Pt 2, 18–20). Kresťanstvo neprinieslo násilné a náhle odstránenie otroctva, ale hlásaním prikázania lásky znútra vytváralo takého ducha, ktorý postupne umožňoval zrušiť ho.)