Atalia v Júdsku. Nastolenie Joasa. - 1Keď Ochoziášova matka Atalia videla, že jej syn zomrel, vzala sa a vyvraždila celý kráľovský rod. 2Ale Josaba, dcéra kráľa Jorama, Ochoziášova sestra, vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho spolu s jeho dojkou zo spálne spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byť pobití, a schovala ho pred Ataliou, takže nezomrel. 3Bol s ňou schovaný v chráme šesť rokov, kým Atalia panovala nad krajinou.
4Na siedmy rok dal Jojada zavolať veliteľov stotín, Karov a štítonošov, vzal ich k sebe do Pánovho chrámu, uzavrel s nimi dohodu, dal im prisahať na Pánov chrám a ukázal im kráľovho syna. (*) (Karovia boli žoldnieri, pochádzajúci z juhozápadnej časti Malej Ázie. Spomína ich aj Herodot (2,154). – O štítonošoch (dosl. "bežcoch") pozri 1 Sam 8,11; porov. 1 Kr 14,27.) 5Potom im rozkázal: "Budete robiť toto: Tretina z vás, ktorí prichádzate v sobotu a držíte stráž, bude pri kráľovskom paláci, (*) (Celá stráž mala tri oddiely. V stred týždni konal jeden oddiel službu pri chráme a dva pri kráľovskom paláci. V sobotu naopak. Jojada plánoval nastolenie Joasa na sobotu. Vtedy aj tretí oddiel mal ísť ku chrámu a chrániť malého kráľa. Tak ostala Atalia bez stráže a Joas mal okolo seba na ochranu celú stráž. O dome nevieme nič bližšieho. Bránami a týmto domom bolo určené presné stanovisko jednotlivých oddielov.) 6tretina bude v bráne Súr a tretina v bráne za štítonošmi a budete sa striedať na stráži pri dome. 7Dva oddiely z vás, všetci, ktorí v sobotu odchádzate, budú držať stráž v Pánovom chráme pri kráľovi. 8Zomknite sa okolo kráľa, každý so zbraňou v ruke, a keby niekto vnikol do vašich radov, treba ho zabiť! A buďte s kráľom, kdekoľvek pôjde." 9Velitelia stotín urobili všetko tak, ako im nariadil kňaz Jojada. Každý vzal svojich mužov i tých, čo v sobotu prichádzali, i tých, čo v sobotu odchádzali, išli ku kňazovi Jojadovi 10a kňaz dal veliteľom stotín kopije a štíty kráľa Dávida, ktoré boli v Pánovom chráme. 11A keď sa štítonoši, každý so zbraňou v ruke, postavili od pravej strany chrámu až po jeho ľavú stranu medzi oltár a chrám okolo kráľa, (*) (Stráž stála "okolo kráľa", hoci ho ešte nevidela, lebo bol schovaný v chráme.) 12vyviedol kráľovho syna, položil naň korunu a odznak, ustanovili ho za kráľa a pomazali ho. Pritom tlieskali rukami a volali: "Nech žije kráľ!" (*) (Odznak bol asi kráľovský náramok (porov. 2 Sam 1,10). V hebrejskom texte sa miesto "odznaku" spomína "svedectvo", čo by mohla byť len kniha zákona. Ale nevieme, že by táto kniha bola hrala nejakú úlohu pri korunovaní kráľov.)
13Keď Atalia počula volanie ľudu, išla k ľudu do Pánovho domu 14a videla, že kráľ stojí pri stĺpe, ako je obyčaj, velitelia a trubači sú pri kráľovi a všetok vidiecky ľud sa teší a trúbi na trúbach. Nato si Atalia roztrhla rúcho a volala: "Zrada! Zrada!" (*) (Kráľ stál pri jednom zo stĺpov, o ktorých je reč v 1 Kr 7,15–22.) 15Ale Jojada rozkázal veliteľom stotín, ktorí stáli na čele vojska: "Vyveďte ju von z nádvorí a kto pôjde za ňou, treba ho zabiť mečom!" Kňaz totiž povedal: "Nech ju nezabijú v Pánovom dome!" 16Položili na ňu ruky a keď prešla cez Konskú bránu kráľovského paláca, tam ju usmrtili.
17Potom Jojada uzavrel zmluvu medzi Pánom a medzi kráľom a ľudom, aby bol Pánovým ľudom, a tiež medzi kráľom a ľudom. 18Nato všetok vidiecky ľud vošiel do Bálovho chrámu a zboril ho. Jeho oltáre a sochy úplne dolámali a Bálovho kňaza Matana zabili pred oltárom. Potom kňaz postavil stráž k Pánovmu chrámu, 19pojal veliteľov stotín, Karov a štítonošov a všetok vidiecky ľud a odprevadili kráľa z Pánovho chrámu. Išli cez Bránu štítonošov do kráľovského paláca a tam si sadol na kráľovský trón. 20Všetok vidiecky ľud sa tešil a mesto ostalo ticho. - Ataliu usmrtili mečom v kráľovskom paláci. Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať.