Elizeova smrť. - 14Keď Elizeus ležal chorý na chorobu, na ktorú aj zomrel, zišiel k nemu izraelský kráľ Joas, plakal nad ním a vravel: "Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!" (*) (Joas oslovuje Elizea, ako kedysi Elizeus oslovoval Eliáša; pozri 2,12.) 15Elizeus mu povedal: "Dones luk a šípy!" A keď mu priniesol luk a šípy, 16povedal kráľovi Izraela: "Polož ruku na luk!" Keď položil ruku, Elizeus položil svoje ruky na kráľove ruky 17a povedal: "Otvor okno na východ!" On otvoril a Elizeus mu povedal: "Vystreľ!" Vystrelil a ten vravel: "Šíp víťazstva od Pána, šíp víťazstva proti Aramejsku. V Afeku úplne porazíš Aramejsko." 18Potom povedal: "Vezmi šípy!" A vzal. A povedal kráľovi Izraela: "Udieraj o zem!" On udrel tri razy a potom prestal. 19Boží muž sa naň nahneval a povedal: "Keby si bol udrel päť alebo šesť ráz, bol by si Aramejčanov porazil až do vyhubenia, takto však porazíš Aramejčanov tri razy." 20Potom Elizeus zomrel a pochovali ho. V tom roku však prichádzali do krajiny moabskí lupiči. 21Keď raz pochovávali akéhosi muža, zazreli lupičskú bandu a hodili toho muža do Elizeovho hrobu. Len čo sa ten muž dotkol Elizeových kostí, ožil a stal si na nohy.