Nanebovzatie Eliáša. - 1Keď Pán chcel Eliáša vziať vo víchrici do neba, išiel Eliáš a Elizeus z Galgaly. (*) (O Galgale pozri 1 Sam 7,16.) 2Tu Eliáš povedal Elizeovi: "Ostaň tu, lebo ma Pán poslal až do Betelu!" Ale Elizeus odpovedal: "Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!" Išli teda do Betelu. 3Vtedy vyšli prorockí synovia, ktorí boli v Beteli, k Elizeovi a pýtali sa ho: "Či vieš, že Pán vezme dnes tvojho pána ponad tvoju hlavu?" Odpovedal: "Aj ja to viem. Buďte ticho!" (*) (Prorockí synovia boli asi tým, čo boli za čias Samuelových "zástupy prorokov" (pozri pozn. k 1 Sam 10,5; 19,18 a 1 Kr 20,35).)
4Potom mu Eliáš povedal: "Elizeus, ostaň tu, lebo Pán ma poslal až do Jericha!" Odpovedal: "Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!" Išli teda do Jericha. 5I priblížili sa synovia prorokov, ktorí boli v Jerichu, k Elizeovi a pýtali sa ho: "Či vieš, že Pán vezme dnes tvojho pána ponad tvoju hlavu?" Odpovedal: "Aj ja to viem. Buďte ticho!"
6Potom mu Eliáš povedal: "Ostaň tu, lebo Pán ma poslal k Jordánu!" Odpovedal: "Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!" Išli teda obaja. 7Ale išli aj päťdesiati mužovia z prorockých synov. Oni sa postavili obďaleč stranou, tí dvaja však stáli pri Jordáne. 8Vtom vzal Eliáš svoj plášť, zvinul ho, udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu. 9Keď prešli, Eliáš povedal Elizeovi: "Žiadaj si, čo mám pre teba urobiť, prv ako budem od teba vzatý!" Elizeus odpovedal: "Nech je na mne dvojnásobne tvoj duch!" (*) (Elizeus nechcel, aby mal dvakrát taký veľký prorocký dar, ako mal Eliáš, ale dvakrát taký veľký, ako zdedia po Eliášovi iní proroci. Medzi prorockými synmi chcel byť ako prvorodený Eliášov. Prvorodenému synovi patril dvojnásobný podiel z dedičstva (Dt 21,17). Dnes všeobecne prekladajú: "Nech prejdú na mňa dve tretiny tvojho ducha.") 10Odpovedal: "Ťažkú vec si žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, stane sa ti to, ak nie, nestane sa." 11A ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba. (*) (V Starom zákone sa Boh často zjavuje v sprievode ohňa (Ex 3,2; 24,17; 2 Sam 22,9.13 = Ž 18; Ez 1,4). Eliáš má byť Pánovým predchodcom pred posledným súdom (Mal 3,23; Mt 11,13 n.; 17,11 n.; Zjv 11,3).) 12Keď to Elizeus videl, zvolal: "Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!" A viac ho nevidel. Nato si chytil odev a roztrhol si ho na dva kusy. (*) (V časoch Eliáša najobávanejšou zbraňou bol bojový voz. Eliáš bol takouto obávanou zbraňou. Nebol však len nástrojom, ako je voz v rukách kočiša, on sám bol pohonič voza. Aj inokedy sa mužovia Boží vo Svätom písme volajú zbraňou, mečom, kladivom.)
Prvé zázraky Elizeove. - 13Potom zdvihol Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, vrátil sa a zastal pri brehu Jordána. 14Vzal Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, udrel vodu a povedal: "Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?" A keď udrel vodu, rozdelila sa na dve strany a Elizeus prešiel. 15Keď to videli prorockí synovia, ktorí boli oproti Jerichu, hovorili: "Eliášov duch spočinul na Elizeovi." Išli mu v ústrety a uklonili sa mu až po zem. 16A hovorili mu: "Hľa, medzi tvojimi sluhami je päťdesiat mocných mužov; oni pôjdu a pohľadajú tvojho pána. Pánov duch ho mohol uniesť a zloží ho na niektorom vrchu alebo v niektorej doline." On povedal: "Neposielajte!" (*) (Prorockí synovia boli, zdá sa, zvyknutí, že Eliáš častejšie zmizol a zase sa inde zjavil. Porov. tiež 1 Kr 18,12.) 17Keď však až do zunovania naliehali naň, povedal: "Pošlite!" Poslali teda päťdesiat mužov, ktorí ho tri dni hľadali, ale nenašli ho. 18Keď sa vrátili k nemu - býval v Jerichu -, povedal im: "Či som vám nehovoril: Nechoďte!?"
19Obyvatelia mesta vraveli Elizeovi: "V tomto meste sa dobre býva, ako aj náš pán vidí, ale voda je zlá a pôda neúrodná." (*) (Boli to občania Jericha. Koniec verša prekladajú mnohí: "Voda je zlá a zapríčiňuje v krajine potraty".) 20Odpovedal: "Doneste mi novú nádobu a dajte do nej soli!" Doniesli mu to, 21vyšiel k vodnému prameňu, vysypal do neho soľ a povedal: "Toto hovorí Pán: Uzdravil som túto vodu a už z nej nebude vychádzať smrť ani neúrodnosť!" 22Takto voda ozdravela až po dnešný deň podľa Elizeovho slova, ktoré povedal.
23Odtiaľ išiel hore do Betelu. Ako šiel hore cestou, vyšli z mesta malí chlapci a posmievali sa mu: "Hore sa, plešivec, hore sa, plešivec!" (*) ("Plešivec" je azda narážka na zvláštny strih vlasov, aký používali proroci.) 24Nato sa obrátil a keď ich uvidel, preklial ich v Pánovom mene. Vtom vyšli z hory dve medvedice a roztrhali z nich štyridsaťdva chlapcov. 25Odtiaľ išiel na vrch Karmel a stadiaľ sa vrátil do Samárie.
Izraelský kráľ Joram. - 1Achabov syn Joram sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a kraľoval dvanásť rokov. 2Robil, čo sa Pánovi nepáči, ale nie tak ako jeho otec a matka, lebo odstránil Bálove pomníky, ktoré porobil jeho otec. 3Lipol však k hriechu Nabatovho syna Jeroboama, ktorým zviedol na hriech Izrael; od toho sa nevzdialil.
4Moabský kráľ Mesa mal chov dobytka a dodával izraelskému kráľovi stotisíc baránkov a vlnu zo stotisíc baránkov. (*) (Moabského kráľa Mesu poznáme dnes už nielen z Biblie, ale aj z jeho nápisu, ktorý sa nám zachoval na stĺpe nájdenom v r. 1868 v Dibone. Stĺp je dnes v Louvri v Paríži. Mesa sa v nápise chváli víťaznými bojmi proti Izraelitom. – Moabčanov bol podmanil Dávid, ale po rozpadnutí ríše sa oslobodili. Amri ich zas urobil poplatníkmi, ale už za Achaba sa vzbúrili, keď bol tento zaneprázdnený vojnami s Aramejčanmi. Joram sa pomocou júdskeho kráľa Jozafata usiluje si ich zas podrobiť. – Na nápise spomína Mesa aj svoje dobytkárstvo.) 5Ale keď Achab zomrel, odpadol moabský kráľ od izraelského kráľa. 6Preto kráľ Joram vyšiel v ktorýsi deň zo Samárie a zvolal celý Izrael. 7Potom poslal k júdskemu kráľovi Jozafatovi s odkazom: "Moabský kráľ odpadol odo mňa. Pôjdeš so mnou do boja proti Moabsku?" Odpovedal: "Pôjdem! Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone sú ako tvoje kone." (*) (Porov. 1 Kr 22,4.) 8Pýtal sa tiež: "Ktorou cestou pôjdeme?" Odpovedal: "Smerom cez Edomskú púšť." (*) (Spojenie sa s Jozafatom malo práve tú strategickú výhodu, že mohli Moabsko napadnúť od juhu, od Edomských stepí. Izraelský kráľ sám by bol mohol podniknúť útok len od severu, ale tam mal Mesa mocné pevnosti.) 9Izraelský kráľ, júdsky kráľ a edomský kráľ sa teda vybrali. Keď už išli sedem dní okľukou, tábor a dobytok, ktorý išiel za nimi, nemal vody. 10Vtedy povedal izraelský kráľ: "Beda! Lebo Pán vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moabska." 11Ale Jozafat sa spýtal: "Nie je tu Pánov prorok? Jeho prostredníctvom by sme sa dopýtali Pána." Ktorýsi zo sluhov izraelského kráľa povedal: "Je tu Safatov syn Elizeus, ktorý lieval Eliášovi vodu na ruky." (*) ("Lieval Eliášovi vodu na ruky", t. j. bol Eliášovým služobníkom.) 12Nato Jozafat povedal: "U neho je Pánovo slovo!" Izraelský kráľ Jozafat a edomský kráľ zostúpili teda k nemu.
13Ale Elizeus povedal izraelskému kráľovi: "Čo ja mám s tebou? Choď si k prorokom svojho otca a svojej matky!" Izraelský kráľ mu však povedal: "Nie! Vyvolal týchto troch kráľov Pán, aby ich vydal do ruky Moabska?" 14Elizeus odpovedal: "Ako žije Pán zástupov, v službách ktorého stojím, keby som nebral ohľad na júdskeho kráľa Jozafata, ani by som si ťa nevšimol, ani by som na teba nepozrel. 15Teraz mi však priveďte citaristu!" A keď citarista hral, zniesla sa naň Pánova ruka. (*) (Elizeus prichádza do prorockého vytrženia pri zvukoch hudby (porov. 1 Sam 10,5).) 16I povedal: "Toto hovorí Pán: Narobte v tomto údolí veľa jám. 17Lebo toto hovorí Pán: Neuvidíte vietor, ani dážď neuvidíte, a predsa sa toto údolie naplní vodou; budete môcť piť aj vy, aj vaše poťahy a dobytok. 18Ale Pánovi sa to vidí málo: aj Moabčanov vydá do vašej ruky. 19Spustošíte každé opevnené mesto (každé vybranejšie mesto), vytnete každý úrodný strom, zasypete každý vodný prameň a každú úrodnú roľu pokazíte skalami." 20A ráno, keď sa prinášala obeta, smerom od Edomu sa privalila voda; krajina sa zaplnila vodou. (*) (O rannej obete porov. Lv 6,9 nn.)
21Keď sa všetci Moabčania dopočuli, že králi vystupujú proti nim do boja, zvolali každého ako-tak bojaschopného a postavili sa na hranicu. 22Keď ráno vstali, slnko práve vychádzalo nad vodou a Moabčania videli vodu pred sebou červenú ako krv (*) (Pri rannom slnku vyzerala voda zďaleka červenou. Moabčania ani nepomysleli na to, že by to mohla byť voda, veď nebolo obdobie dažďa.) 23a vraveli: "To je krv! Králi bojovali proti sebe a vzájomne sa pobili. Tak teraz, Moab, na korisť!" 24Ale keď prišli k izraelskému táboru, Izraeliti sa zdvihli a tak udreli na Moabčanov, že utiekli pred nimi. Potom šli za nimi a bili Moabčanov. 25Mestá pustošili, na každú úrodnú roľu hodil každý svoj kameň, až bola zahádzaná, všetky vodné pramene zasýpali a každý úrodný strom vyťali, až ostal už iba Kír Charošet, ten však obkolesili prakovníci a dobýjali ho. (*) (Mesto Kír Charošet je asi dnešné El-Kerak pri rieke Sared.) 26Keď moabský kráľ videl, že ho v boji premohli, vzal so sebou sedemsto mužov s vytaseným mečom a chcel sa prebiť k edomskému kráľovi, ale nevládal. 27Preto vzal svojho prvorodeného syna, ktorý mal namiesto neho kraľovať a obetoval ho na múre ako celopal. Vtedy vypukol proti Izraelu veľký hnev, takže odtiahli od neho a vrátili sa do (svojej) krajiny. (*) (Mesov prvorodený syn už musel byť dospelý. Verš možno i tak rozumieť, že sa Izraeliti zhrozili nad ľudskou obetou, ktorá im bola zakázaná, preto odtiahli od mesta. Ale pravdepodobnejšie je, že vo vojsku spojených kráľov vypukla nejaká pohroma, možno mor, a nábožensky nevzdelané a modlárske vojsko Izraelitov to pripisovalo Kamošovi, bohu Moabčanov, ktorý sa takto odmeňuje Moabčanom za ľudskú obetu. Preto odišli od Kír Charošetu a Mesa sa mohol v nápise chváliť, že ho Kamoš zachránil od všetkých kráľov.)
Rozmnoženie oleja. - 1Akási žena z manželiek prorockých synov volala na Elizea: "Tvoj služobník, môj manžel, zomrel. Ty však vieš, že tvoj sluha bol Pánovým ctiteľom. A veriteľ prišiel vziať si mojich dvoch synov za otrokov." (*) (Veriteľ si mohol vziať do otroctva dlžníka alebo jeho rodinných príslušníkov, ak dlžník nevládal zaplatiť dlh (Am 2,6; 8,6; Neh 5,5.8). Toto otroctvo však smelo trvať najviac päťdesiat rokov (Lv 25,39–43).) 2Elizeus jej odpovedal: "Čo mám pre teba urobiť? Povedz mi, čo máš v dome?" Odpovedala mu: "Tvoja služobnica nemá v dome nič, iba za krčah oleja." 3Povedal jej: "Choď, vypýtaj si zvonku od susediek nádoby, nádoby prázdne a nie málo! 4Potom choď, zavri za sebou a za svojimi synmi dvere a nalievaj do tých nádob, plné však odkladaj!" 5Odišla od neho, zavrela za sebou a za svojimi synmi dvere, oni jej podávali a ona nalievala. 6Keď boli nádoby plné, povedala svojmu synovi: "Podaj mi ešte nádobu!" A on odpovedal: "Už niet viac nádob." Vtom olej zastal. 7Potom išla a oznámila to Božiemu mužovi. On jej povedal: "Choď, predaj olej a vyplať svojho veriteľa! Ty však a tvoji synovia žite z ostatku!"
Vzkriesenie chlapca. - 8V istý deň prechádzal Elizeus cez Sunam. Tam bola zámožná žena, ktorá ho zdržala, aby si zajedol. A zakaždým, keď tadiaľ prechádzal, zašiel k nej, aby si zajedol chlieb. (*) (O Suname pozri 1 Sam 28,4.) 9Ona raz povedala svojmu mužovi: "Pozri, viem, že je to svätý Boží muž, čo vždy chodieva popred nás. 10Pripravme mu malú, murovanú hornú izbičku, dajme mu ta posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam mohol utiahnuť, keď k nám príde." 11V ktorýsi deň ta prišiel, utiahol sa do hornej izby a nocoval tam. 12Potom povedal svojmu sluhovi Giezimu: "Zavolaj tú Sunamitku!" Zavolal ju a ona zastala pred ním. 13I rozkázal mu: "Povedz jej: Tak bedlivo si sa o nás starala. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám hovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojenským veliteľom?" Odpovedala: "Bývam medzi svojimi." (*) (Ochrancov potrebovali len cudzinci, "chránenci". Žena býva medzi svojimi, nepotrebuje prorokovej ochrany u kráľa, na to má príbuzných, ktorých povinnosťou je starať sa o veci celého rodu.) 14On sa spýtal: "Čo by sa mohlo pre ňu urobiť?" Giezi odpovedal: "Žiaľ, nemá syna a jej muž je starý." 15Tu povedal: "Zavolaj ju!" Zavolal ju a ona zastala vo dverách. 16On povedal: "Na rok o tomto čase budeš nosiť v živote syna." Ona odpovedala: "Nie, môj pane, Boží muž, nezavádzaj svoju služobnicu!"
17A žena počala a porodila syna o rok v tom čase, ktorý jej povedal Elizeus. 18Keď chlapec dorástol, išiel jedného dňa za svojím otcom k žencom. 19I vravel svojmu otcovi: "Moja hlava! Moja hlava!" On povedal sluhovi: "Zanes ho k jeho matke!" 20Ten ho vzal a zaniesol k matke. Dopoludnia jej sedel na kolenách, a potom zomrel. 21Ona vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za ním dvere a odišla. (*) (Smrť musela ostať v tajnosti, lebo na východe musel byť pohreb hneď v deň umretia. Žena však chcela pred pohrebom zavolať Elizea.) 22Zavolala svojho muža a povedala: "Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a jednu oslicu. Chcem bežať k Božiemu mužovi a hneď sa vrátiť." (*) (Bolo poludnie, žena musela naozaj bežať, ak chcela ešte ten deň urobiť 25 km cesty na Karmel a toľko naspäť.) 23I spýtal sa jej: "Prečo ideš k nemu dnes? Nie je novmesiac a nie je sobota!" Ale odpovedala: "Zbohom!" (*) (Žena nedáva mužovi vysvetlenie, len sa pri odchode pozdraví. Pozdrav znie doslovne: "Pokoj!") 24Osedlala osla a povedala svojmu sluhovi: "Žeň vpred! V jazde nezastavuj, iba ak ti poviem!" 25Išla teda a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zďaleka videl, povedal svojmu sluhovi Giezimu: "Pozri, tá Sunamitka! 26Bež jej v ústrety a spýtaj sa jej: Vodí sa ti dobre? A tvojmu mužovi? A tvojmu synovi?" Odpovedala: "Dobre." 27Keď však došla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Nato Giezi pristúpil a chcel ju odsotiť. Ale Boží muž povedal: "Nechaj ju, lebo má roztrpčenú dušu a Pán to predo mnou skryl, neoznámil mi to." 28Ona však vravela: "Azda som si žiadala syna od svojho pána?! Či som nevravela: Nezavádzaj ma!?" 29Vtedy povedal Giezimu: "Prepáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho, a ak ťa niekto pozdraví, neodpovedz mu! Potom polož moju palicu na tvár chlapca!" 30Ale chlapcova matka povedala: "Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!" Nato vstal a išiel za ňou. 31Giezi šiel vopred a položil palicu na chlapcovu tvár. Ale nebolo hlasu ani precitnutia. Vrátil sa mu teda naproti a oznámil mu: "Chlapec sa neprebudil!" 32Keď Elizeus vošiel do domu, hľa, chlapec ležal mŕtvy na jeho posteli! 33Vošiel teda, zavrel za nimi dvoma dvere a modlil sa k Pánovi. 34Potom vyšiel hore, ľahol si na chlapca, ústa si položil na jeho ústa, oči na jeho oči, ruky na jeho ruky. Keď sa tak naň sklonil, chlapcovo telo sa rozohrialo. 35Vrátil sa, prešiel sa raz sem i tam po dome, išiel hore a vystrel sa nad neho. Nato chlapec sedem ráz kýchol a otvoril oči. 36Vtedy zavolal Gieziho a povedal: "Zavolaj tú Sunamitku!" I zavolal ju. Keď vošla k nemu, povedal jej: "Vezmi si svojho syna!" 37Ona pristúpila a padla mu k nohám, uklonila sa až po zem, vzala si syna a vyšla von.
Jedovaté jedlo. - 38Elizeus prišiel opäť do Galgaly. V krajine však bol hlad. Keď prorockí synovia sedeli pred ním, povedal svojmu sluhovi: "Postav veľký hrniec a uvar prorockým synom jedlo!" 39I vyšiel ktorýsi na pole nazbierať zeliny. Našiel divú burinu a nazbieral z nej plný plášť divých uhoriek. Potom išiel a pokrájal to do hrnca na pokrm, lebo to nepoznali. (*) (Bol to buď akýsi druh divých uhoriek (Ecballium elaterium) alebo kolokvinta (Citrullus colocynthis), ktorej zelený, pomaranču podobný plod sa volá aj sodomským jablkom.) 40Naberali to ľuďom na jedenie, ale keď začali pokrm jesť, zvolali: "Smrť je v hrnci, Boží muž!" a nemohli jesť. 41On rozkázal: "Doneste múku!" Vysypal ju do hrnca a povedal: "Naberte ľuďom, nech jedia!" A v hrnci nebolo nič škodlivé.
Rozmnoženie chleba. - 42Z Bál-Salisy prišiel akýsi človek a doniesol Božiemu mužovi chlieb z prvotín: dvadsať jačmenných chlebíkov a drvené zrno vo svojej kapse. I povedal: "Daj to ľuďom jesť!" (*) (Bál-Salisa, dnešná Sirsia, bola východne od Galgaly. – "Chlieb z prvotín" rozumej chlieb z prvého, novourodeného zrna. – Z drveného zrna varili akési polente podobné jedlo.) 43Jeho sluha však vravel: "Ako mám toto predložiť sto chlapom?" Ale on povedal: "Daj to ľuďom jesť, lebo toto hovorí Pán: Budú jesť a (ešte) zvýši." (*) (Nesmieme si predstavovať naše veľké chleby; boli to len malé a tenké osúchy.) 44I predložil im to a oni jedli a (ešte aj) zvýšilo, podľa Pánovho slova.
Uzdravenie Námana. - 1Vojenský veliteľ aramejského kráľa Náman bol muž, ktorého si jeho pán vážil a cenil, lebo jeho pričinením dal Pán Aramejčanom víťazstvo. Ale tento zámožný muž bol malomocný. (*) (Je tu asi reč o Hazaelovom predchodcovi Benadadovi II. a jeho víťazstvách nad asýrskym Salmanassarom II. v r. 854, 849 a 846 pr. Kr. – Námanovo malomocenstvo nebolo pravé nákazlivé malomocenstvo (lepra), ale len nejaká kožná choroba, lišaje alebo niečo podobné. Keby bol mal nákazlivú lepru, nebol by sa mohol zdržovať v spoločnosti ľudí, tým menej v okolí kráľa.) 2Z Aramejska raz vytiahli koristníci a zajali z Izraela malé dievča, ktoré sa dostalo do služby k Námanovej žene. 3Ono povedalo svojej panej: "Keby bol môj pán u proroka v Samárii, isto by ho oslobodil od malomocenstva!" 4On (Náman) išiel a oznámil svojmu pánovi: "Toto a toto hovorilo dievča z izraelskej krajiny." 5Aramejský kráľ na to povedal: "Zober sa a choď, pošlem izraelskému kráľovi list." On išiel, vzal so sebou desať hrivien striebra, šesťtisíc zlatých a desatoro preoblečení šiat 6a odovzdal izraelskému kráľovi list tohoto znenia: "Teraz, súčasne s týmto listom ti posielam svojho služobníka Námana. Osloboď ho od malomocenstva!" 7Keď izraelský kráľ prečítal list, roztrhol si rúcho a vravel: "Som ja Boh, aby som mohol dávať smrť a život, že tento posiela ku mne, aby som človeka oslobodil od malomocenstva? Vidíte jasne, že hľadá proti mne zámienku."
8Keď Boží muž Elizeus počul, že si kráľ Izraela roztrhol rúcho, poslal ku kráľovi s odkazom: "Prečo si si roztrhol rúcho?! Nech príde ku mne a dozvie sa, že v Izraeli je prorok." 9Náman teda išiel so svojimi koňmi a vozmi a zastal predo dvermi Elizeovho domu. 10Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: "Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a budeš zasa čistý!" 11Náman sa rozhneval a odišiel so slovami: "Nazdával som sa, že naisto vyjde ku mne a bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne miesta a odstráni malomocenstvo. (*) (Rieka Abana je dnešná Nahr Barada, pri ktorej je postavený Damask. Farfar je Nahr el-Awadž; tečie južne od Damasku.) 12Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie ako všetky rieky Izraela?! Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť sa?" Obrátil sa a rozhnevaný odchádzal. 13Ale jeho sluhovia pristúpili k nemu, prehovárali ho a vraveli: "Keby prorok žiadal od teba veľkú vec, neurobil by si to? O čo skôr, keď ti povedal: Okúp sa a budeš čistý!" 14Preto zostúpil a sedem ráz sa ponoril do Jordána podľa slova Božieho muža a jeho telo bolo zasa také čisté ako telo malého chlapca.
15Nato sa s celým sprievodom vrátil k Božiemu mužovi. Keď prišiel a zastal pred ním, vravel: "Teraz viem, že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli. A teraz prijmi dar od svojho sluhu!" 16Ale odpovedal: "Ako žije Pán, pred ktorým stojím, neprijmem!" A hoci naň naliehal, aby prijal, odmietol. 17Vtedy Náman povedal: "Dovolíš, prosím, aby dali tvojmu sluhovi zeme, koľko unesú dve mulice? Lebo tvoj sluha už neprinesie celopal ani inakšiu obetu iným bohom, iba Pánovi. 18No a v tejto jednej veci upros Pána za svojho sluhu: Keď pôjde môj pán do domu Remona klaňať sa tam a bude sa opierať o moju ruku, musím sa skloniť v dome Remona, keď sa bude on klaňať v dome Remona. Túto vec, prosím, nech odpustí Pán tvojmu sluhovi!" (*) (Remon (Remmon = hrmiaci) bol bohom Aramejčanov. Volal sa aj Hadad. Bol bohom búrky, hrmenia, bleskov a dažďa.) 19Odpovedal mu: "Choď v pokoji!"
Keď už odišiel od neho kus cesty, (*) (Elizeus nedáva Námanovi výslovné povolenie, aby predstieral modlárstvo, ale nechce mu zapríčiniť výčitky svedomia, pretože si Náman nevie ináč pomôcť.) 20povedal si Giezi, sluha Božieho muža Elizea: "Veru môj pán šetril toho Aramejčana a neprijal od neho, čo mu dával. Ako žije Pán, pobežím za ním a vezmem niečo od neho." 21A Giezi sa ponáhľal za Námanom. Keď Náman videl, že niekto za ním beží, zišiel mu z voza v ústrety a spýtal sa: "Je všetko v poriadku?" 22Odpovedal: "V poriadku! Môj pán ma poslal s odkazom: Práve teraz prišli ku mne dvaja mladíci z Efraimského pohoria, spomedzi prorockých synov. Daj, prosím, pre nich hrivnu striebra a dvoje oblečenie šiat." 23Náman povedal: "Prosím, vezmi dve hrivny!" I nútil ho a dal dve hrivny striebra zviazať do dvoch mešcov (a dvoje oblečenie šiat) a dal to dvom sluhom, ktorí to niesli pred ním. 24Keď však prišli na kopec, vzal to od nich a schoval v dome. Tých ľudí prepustil a oni odišli. 25On však išiel a postavil sa pred svojho pána. Elizeus sa ho spýtal: "Odkiaľ, Giezi?" Odpovedal: "Nebol tvoj sluha nikde!" 26I povedal mu: "Čo som nebol v duchu tam, kde sa ktosi vykláňal z voza tebe v ústrety?! Teraz teda, keď si prijal peniaze, môžeš si kúpiť šaty, olivové záhrady, vinice, ovce, statok, sluhov a slúžky. 27Ale Námanovo malomocenstvo sa bude držať i teba, i tvojho potomstva naveky." I odišiel od neho malomocný ako sneh.
Plávajúca sekera. - 1Prorockí synovia hovorili Elizeovi: "Pozri, miesto, kde bývame s tebou, je tesné. 2Pôjdeme až k Jordánu, vezmeme odtiaľ každý jedno brvno a urobíme si tam miesto na bývanie." Odpovedal: "Choďte!" 3Ktorýsi vravel: "Poď aj ty so svojimi služobníkmi!" Odpovedal: "Pôjdem." 4Išiel teda s nimi a keď došli k Jordánu, vytínali stromy. 5Ako ktorýsi z nich vytínal kmeň, padlo mu železo do vody a vykríkol: "Beda, môj pane, a to bolo vypožičané!" 6Boží muž sa opýtal: "Kde padlo?" A keď mu ukázal miesto, odťal kus dreva, hodil ho ta a železo vyplávalo. 7I povedal: "Vezmi si ho!" On vystrel ruku a vzal si ho.
Pomýlenie Aramejčanov. - 8Aramejský kráľ viedol s Izraelom vojnu. I radil sa so svojimi poddanými a povedal: "Na tom a tom mieste budete so mnou táboriť." 9Vtedy Boží muž poslal izraelskému kráľovi odkaz: "Daj si pozor a nechoď na to miesto, lebo tam táboria Aramejčania!" 10Izraelský kráľ poslal na miesto, ktoré mu označil Boží muž a pred ktorým ho varoval, a dal ho pozorovať, a nielen raz alebo dva razy. 11Táto vec rozčuľovala srdce aramejského kráľa. Zvolal svojich sluhov a spýtal sa ich: "Neviete mi povedať, kto nás prezradil izraelskému kráľovi?" (*) (Výraz: "Kto nás prezradil?" je v pôvodine neistý. Prekladáme ho na základe LXX a Vulgáty.) 12Ktorýsi z jeho sluhov mu povedal: "Nie, môj kráľovský pane, ale prorok Elizeus, ktorý je v Izraeli, oznámi izraelskému kráľovi aj slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni." 13Nato povedal: "Choďte a pozrite sa, kde je; pošlem a dám ho chytiť." Oznámili mu: "Je v Dotane." (*) (Dotan, aj Dotain (Gn 37,17), je dnešný Tell-Dotán, asi 20 km severne od Samárie. Mesto ležalo na kopci (porov. v. 17).) 14Poslal ta kone, vozy a mocný oddiel. Došli v noci a obkľúčili mesto.
15Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zazrel, že mesto obkľučuje mocný oddiel, kone a vozy. Sluha mu povedal: "Beda, môj pane! Čo budeme robiť?" 16Odpovedal: "Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi!" 17A Elizeus sa modlil: "Pane, otvor mu oči, nech vidí!" Vtom Pán otvoril sluhove oči a videl, že vrch okolo Elizea je plný ohnivých koní a vozov. 18A keď (nepriatelia) zišli k nemu, modlil sa Elizeus k Pánovi: "Pobi, prosím, tento národ slepotou!" I pobil ich slepotou podľa Elizeových slov. (*) (Bola to len duševná slepota, že nepoznali Elizea a slepo išli za ním.) 19A Elizeus im povedal: "Toto nie je tá cesta a toto nie je to mesto. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte!" A išiel s nimi do Samárie. 20Keď došli do Samárie, Elizeus povedal: "Pane, otvor oči týmto, nech vidia!" Pán im otvoril oči a zrazu videli, že sú uprostred Samárie. 21Keď ich uvidel izraelský kráľ, pýtal sa Elizea: "Mám ich postínať, otče?" 22Odpovedal: "Nestínaj! Chceš postínať takých, ktorých si nezajal svojím mečom ani svojou kušou?! Predlož im chlieb a vodu, nech si zajedia a nech sa napijú a vrátia sa k svojmu pánovi." 23Pripravil im teda veľkú hostinu a keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Aramejskí koristníci potom viac neprišli do izraelskej krajiny.
Hlad v Samárii. - 24Po tomto zhromaždil aramejský kráľ Benadad celé svoje vojsko, pritiahol a obliehal Samáriu. 25V Samárii vypukol veľký hlad. Obliehal ju tak dlho, až bola oslia hlava po osemdesiat strieborných a štvrť kabu holubieho trusu po päť strieborných. (*) ("Holubí trus" bola vraj akási jedlá zelenina. Ale dnes všeobecne prekladajú miesto "oslia hlava": "chomer muštu" a miesto "holubí trus": "biela múka". – Kab sú 2 litre, štvrtina kabu je teda pol litra. V meste bola neslýchaná drahota.) 26Keď raz izraelský kráľ prechádzal po múre, akási žena naň volala: "Pomôž mi, môj kráľovský pane!" Odpovedal: "Nepomáha ti Pán, ako ti môžem pomôcť ja? 27Z humna? Alebo z lisu?" 28Potom sa jej kráľ spýtal: "Čo ti je?" Odpovedala: "Táto žena mi vravela: »Daj svojho syna, zjeme ho dnes, môjho syna však zjeme zajtra!« 29Uvarili sme teda môjho syna a zjedli sme ho. Na druhý deň som jej povedala: »Daj svojho syna, zjeme ho!« Ale ona svojho syna schovala." 30Keď kráľ počul slová ženy, roztrhol si rúcho. Chodil práve po múre, takže ľud videl, že má na holom tele vrecovinu. 31I povedal: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak dnes hlava Safatovho syna Elizea ostane na ňom!" (*) (Nevieme, prečo obviňuje kráľ Elizea. Možno, že prorok povzbudzoval obrancov mesta, aby vydržali, lebo príde pomoc od Pána.)
32Elizeus sedel vo svojom dome a starší sedeli s ním. Kráľ však poslal vopred akéhosi muža. Ale skôr, než k nemu prišiel posol, hovoril on starším: "Viete, že tento vrahov syn posiela zoťať mi hlavu? Dávajte pozor! Keď príde posol, zaprite dvere a držte ho za dvermi! Lebo za ním ide aj dupot nôh jeho pána!" 33Ešte s nimi hovoril a už zostupoval k nemu kráľ a hovoril: "Hľa, takéto nešťastie prišlo od Pána; ako mám ešte dôverovať v Pána?" (*) (Kráľ zrejme rozpovedal prípad dvoch žien ako nešťastie, ktoré dopustil Pán.)
1Elizeus však hovoril: "Počujte slovo Pánovo! Toto hovorí Pán: Zajtra o takomto čase bude v bráne Samárie sea jemnej múky za šekel a dve sey jačmeňa za šekel." (*) (Miera zvaná sea (séa) obsahovala 12 litrov.) 2Pobočník, o ruku ktorého sa kráľ opieral, odpovedal Božiemu mužovi: "Pán síce urobil na nebi otvory, ako sa však môže toto stať?!" No on mu odvetil: "Uvidíš do rána na vlastné oči, ale jesť z toho nebudeš!"
3Pri vchode do brány sa zdržovali štyria malomocní. Oni si hovorili: "Čo tu máme sedieť, kým zomrieme?! 4Ak si povieme: Pôjdeme do mesta, v meste je hlad, zomrieme tam; ak ostaneme tu, zomrieme. Nože poďme, prejdime do tábora Aramejčanov. Ak nás nechajú nažive, budeme žiť, ak nás zabijú, nuž umrieme." 5A za prítmia sa vybrali, chceli ísť do tábora Aramejčanov. Ale keď prišli k okraju aramejského tábora, zbadali, že tam niet nikoho. 6Pán totiž spôsobil, že tábor Aramejčanov počul hrkot vozov, dupot koní a hučanie veľkého vojska a hovorili si: "Izraelský kráľ dozaista najal proti nám hetejských kráľov a egyptských kráľov a chce nás napadnúť." 7Zobrali sa teda a ušli za prítmia. Zanechali svoje stany, kone, osly, slovom tábor, ako bol, a ušli s holým životom. 8Tí malomocní prišli teda na kraj tábora a vošli do prvého stanu, jedli, pili, zobrali odtiaľ zlato, striebro, šatstvo a išli ho schovať. Nato sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu, nabrali odtiaľ a išli si schovať. 9Potom si hovorili: "Robíme, čo sa nesvedčí! Dnešný deň je deň radostnej zvesti. Ak budeme čušať a budeme čakať do jasného rána, previníme sa. Preto sa vyberme, poďme to oznámiť v kráľovskom paláci." 10Keď došli, zavolali strážcov mestskej brány a oznámili im: "Išli sme do tábora Aramejčanov a nikoho tam nebolo, ani ľudského hlasu, len priviazané kone, priviazané osly a postavené stany." 11Strážcovia brány to vyvolali a hlásenie išlo dnu do kráľovského paláca. 12Kráľ vstal za noci a povedal svojim sluhom: "Poviem vám, čo nám urobili Aramejčania. Vedia, že sme vyhladovaní, preto vyšli z tábora schovať sa na pole a vravia: Nech len vyjdú z mesta, pochytáme ich živých a vnikneme do mesta." 13Ktorýsi zo sluhov však odpovedal a vravel: "Treba vziať tých päť koní, čo tu ešte ostali - i tak bude s nimi to, čo s množstvom, ktoré zahynuli -, treba ich poslať a vec preskúmať." (*) (V hebrejskej osnove sa časť verša opakuje, čo zavinili opisovači. Opakovanú vetu prekladáme, pravda, len raz.) 14Vzali teda dva vozy s koňmi a kráľ ich poslal do tábora Aramejčanov a povedal: "Choďte a pozrite!" 15Išli za nimi až po Jordán a cesta bola plná šiat a výzbroje, ktorú Aramejčania pozahadzovali na úteku. Posli sa potom vrátili a podali kráľovi správu. 16Nato národ vyšiel a vyrabovali aramejský tábor, takže sea jemnej múky bola za jeden šekel a dve sey jačmeňa za šekel, podľa Pánovho slova. 17Kráľ postavil pobočníka, o ruku ktorého sa opieral, do brány a ľud ho v bráne pošliapal, takže zomrel, ako povedal Boží muž, keď k nemu prišiel kráľ. 18Stalo sa teda podľa slov Božieho muža, ktoré povedal kráľovi: "Zajtra o takomto čase budú v bráne Samárie dve sey jačmeňa za šekel a sea jemnej múky za šekel." 19Vtedy povedal pobočník Božiemu mužovi: "Pán síce urobil na nebi otvory, ako sa však môže toto stať?!" On mu odvetil: "Uvidíš to na vlastné oči, ale jesť z toho nebudeš." 20A stalo sa mu tak: ľud ho v bráne pošliapal a zomrel.
Elizeus a Sunamitka. - 1Elizeus povedal žene, ktorej vzkriesil syna: "Zober sa, choď ty aj tvoja rodina a bývaj v cudzine, kde to bude možné, lebo Pán zavolal hlad, ktorý postihne krajinu na sedem rokov." 2Žena sa vybrala a urobila podľa slova Božieho muža. Odišla ona aj jej rodina a na sedem rokov sa usadila v krajine Filištíncov. 3Po uplynutí siedmich rokov sa žena vrátila z krajiny Filištíncov a dovolávala sa u kráľa svojho domu a svojho poľa. (*) (Kým bola Sunamitka preč, ktosi sa zmocnil jej domu a poľa, že sa musela u kráľa dožadovať svojho práva.) 4Kráľ práve hovoril Giezimu, sluhovi Božieho muža: "Porozprávaj mi všetky veľké veci, ktoré urobil Elizeus!" 5A keď rozprával kráľovi, ako vzkriesil mŕtveho, vkročila žena, ktorej syna vzkriesil, dovolávať sa u kráľa svojho domu a svojho poľa. A Giezi povedal kráľovi: "Môj kráľovský pane, toto je tá žena a toto je jej syn, ktorého Elizeus vzkriesil." 6Kráľ sa opýtal ženy a ona mu to porozprávala. Potom jej kráľ dal komorníka a povedal: "Vráť jej všetko, čo je jej, aj úžitok z poľa odo dňa, čo opustila krajinu, až doteraz."
Elizeus a Hazael. - 7Elizeus prišiel do Damasku, kde bol aramejský kráľ Benadad chorý. Oznámili mu: "Boží muž prišiel sem." 8Kráľ povedal Hazaelovi: "Vezmi so sebou dar, choď v ústrety Božiemu mužovi a jeho prostredníctvom sa spýtaj Pána, či sa uzdravím z tejto choroby!" (*) (Hazael nebol zákonitý následník trónu, ale akýsi vysoký hodnostár.) 9Hazael mu išiel v ústrety a vzal sebou dary, rozličné vzácnosti Damasku, bremeno na štyridsať tiav. Keď došiel k nemu, pristúpil a vravel: "Tvoj syn, aramejský kráľ Benadad ma poslal k tebe s odkazom: Uzdravím sa z tejto choroby?" 10Elizeus mu odpovedal: "Choď, povedz mu: Áno, uzdravíš sa! Ale Pán mi zjavil, že naisto zomrie." (*) (Elizeovo uistenie, že sa uzdraví, mohla diktovať túžba nenastrašiť chorého, alebo zodpovedalo pravde, lebo Benadad nezomrel na chorobu, lež Hazael ho udusil.) 11Potom mu stŕpla tvár, bol krajne rozrušený, a Boží muž plakal. 12Hazael sa spýtal: "Prečo plače môj pán?" Odpovedal: "Preto, že viem, koľko zla narobíš synom Izraela. Ich pevnosti vypáliš, ich junákov pobiješ mečom, ich nemluvňatá roztrieskaš a ich ťarchavé ženy rozpáraš." 13Hazael však odpovedal: "Je azda tvoj sluha taký pes, žeby urobil takúto hroznú vec?" Ale Elizeus povedal: "Pán mi ťa ukázal ako aramejského kráľa." 14Odišiel od Elizea a keď prišiel k svojmu pánovi, on sa ho pýtal: "Čo ti povedal Elizeus?" Odvetil: "Vravel mi, že sa uzdravíš." 15Na druhý deň vzal prikrývku, namočil ju do vody a rozprestrel mu ju na tvár, a tak zomrel. Kráľom sa namiesto neho stal Hazael.
Júdsky kráľ Joram. - 16V piatom roku izraelského kráľa, Achabovho syna Jorama, za júdskeho kráľa Jozafata, stal sa júdskym kráľom Joram, syn kráľa Jozafata. 17Mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme. 18Kráčal po ceste izraelských kráľov, ako robil Achabov rod, lebo mal za manželku Achabovu dcéru; robil teda, čo sa Pánovi nepáči. 19Ale Pán nechcel zničiť Júdsko pre svojho sluhu Dávida, ako mu prisľúbil, že dá jemu a jeho synom po všetky dni lampu. (*) (Porov. 1 Kr 11,36.) 20Za jeho dní sa Edomsko vymanilo spod nadvlády Júdska; ustanovili si vlastného kráľa. 21Joram prešiel do Seiry a všetky vozy s ním. V noci vstal a zaútočil na Edomčanov, ktorí obkolesovali jeho i veliteľov vozov, lenže ľud ušiel do svojich stanov. (*) (Seira je es-Zuwéra, juhozápadne od Mŕtveho mora.) 22Tak sa Edom vymanil spod nadvlády Júdska až po dnešný deň. Vtedy, v tom istom čase, odpadla aj Lobna. (*) (Poloha Lobny podnes nie je určená. Ležala blízo Lachisu, dnešného Tell-el-Hasi (Joz 10,31; 2 Kr 19,8 = Iz 37,8). – Až po dnešný deň – rozumie sa: do čias písania tejto knihy.)
23Ostatok Joramových dejín, všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 24Potom sa Joram uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš.
Júdsky kráľ Ochoziáš. - 25V dvanástom roku izraelského kráľa, Achabovho syna Jorama, sa stal kráľom Ochoziáš, syn júdskeho kráľa Jorama. 26Ochoziáš mal dvadsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a jeden rok kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Atalia, dcéra izraelského kráľa Amriho. (*) (Atalia bola vnučka Amriho, porov. v. 18. Oba príbuzenské pomery – "dcéra" i "vnučka"– označuje hebrejčina tým istým slovom.) 27Chodil po ceste Achabovho rodu a robil, čo sa Pánovi nepáči, ako Achabov dom, veď bol zaťom Achabovho domu. 28S Achabovým synom Joramom išiel do vojny proti aramejskému kráľovi Hazaelovi k Ramotu v Galaáde, ale Aramejci Jorama porazili. 29Kráľ Joram sa vrátil do Jezraelu, aby sa vyliečil z rán, ktoré mu zasadili Aramejčania v Ramote, keď bojoval proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. A júdsky kráľ, Joramov syn Ochoziáš, išiel dolu do Jezraela navštíviť Achabovho syna Jorama, lebo bol chorý.
Izraelský kráľ Jehu. - 1Prorok Elizeus zavolal jedného z prorockých synov a povedal mu: "Prepáš si bedrá, vezmi so sebou túto nádobu s olejom a choď do Ramotu v Galaáde. 2Keď ta prídeš, pozri sa za Jehuom, synom Namsiho syna Jozafata. Choď ta, vyvolaj ho spomedzi jeho bratov a zaveď ho do najvnútornejšej izby. 3Potom vezmi nádobu s olejom, vylej mu ho na hlavu a povedz: »Toto hovorí Pán: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.« Nato otvor dvere a bez meškania bež." 4A chlapec, prorokov sluha, šiel do Ramotu v Galaáde. 5Keď ta došiel, práve zasadali velitelia vojsk. I povedal: "Mám ti niečo povedať, veliteľ!" Jehu sa opýtal: "Komu z nás všetkých?" Odpovedal: "Tebe, veliteľ!" 6Nato vstal a išiel do domu. I vylial mu olej na hlavu a povedal: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Pomazal som ťa za kráľa nad Pánovým ľudom, nad Izraelom. 7Porazíš dom svojho pána Achaba; tak pomstím na Jezabel krv svojich sluhov, prorokov, a krv všetkých Pánových služobníkov. 8Zahynie celý Achabov dom a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského, otroka i slobodného. (*) (K výrazom pozri 1 Sam 25,22 a 1 Kr 21,21.) 9A s Achabovým domom naložím, ako som naložil s domom Nabatovho syna Jeroboama a s domom Ahiášovho syna Básu. 10Jezabel budú žrať psy na jezraelskom poli a nebude toho, kto by ju pochoval." Potom otvoril dvere a utiekol.
11Jehu potom vyšiel k sluhom svojho pána, ktorí sa ho pýtali: "Je všetko v poriadku? Prečo prišiel za tebou ten šialenec?" Odpovedal im: "Poznáte chlapa i jeho zmýšľanie." (*) (Vojaci, ani nie zlomyseľne, volajú proroka šialencom. Narážajú tým na prorocké vytrženie. Jehu chce sprvoti vyhnúť odpovedi, ale potom povie, čo prorok chcel. Na vojakov môže počítať, vie, že je u nich obľúbený.) 12Oni vraveli: "Výhovorka! Len nám povedz!" Vtedy povedal: "To a to mi hovoril. Vraj: »Toto hovorí Pán: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.«" 13Nato každý vzal svoj plášť, položili mu ich pod nohy na holé schody, zatrúbili na trúbe a volali: "Jehu je kráľom!" 14Tak sa sprisahal Jehu, syn Namsiho syna Jozafata, proti Joramovi. Joram však a celý Izrael bránil Ramot v Galaáde proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. (*) (Porov. 8,28 n.)
15A kráľ Joram sa vrátil liečiť sa v Jezraeli z rán, ktoré mu zasadili Aramejčania, keď bojoval proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. Vtedy Jehu povedal: "Ak súhlasíte, nech nevyjde nijaký ubehlík z mesta, aby nezaniesol správu do Jezraelu!" 16A Jehu sadol na voz, išiel do Jezraelu, lebo Joram tam ležal a júdsky kráľ Ochoziáš prišiel navštíviť Jorama. 17V Jezraeli na veži stál pozorovateľ. Keď uvidel prichádzať Jehuov zástup, vravel: "Vidím zástup!" Joram povedal: "Vezmi jazdca a pošli im ho v ústrety; nech sa opýta: »Je všetko v poriadku?«" 18Jazdec mu išiel v ústrety a vravel: "Kráľ sa pýta, či je všetko v poriadku?" Jehu odpovedal: "Čo teba do poriadku?! Obráť sa a pripoj sa ku mne!" Pozorovateľ hlásil: "Jazdec došiel až k nim, ale sa nevracia." 19Nato poslal iného jazdca. Keď došiel k nim, povedal: "Kráľ sa pýta, či je všetko v poriadku?" Jehu odpovedal: "Čo teba do poriadkov?! Obráť sa a pripoj sa ku mne!" 20Pozorovateľ hlásil: "Došiel k nim, ale sa nevracia! A ženú, ako hnával Namsiho syn Jehu, lebo uháňajú šialene."
21Nato Joram rozkázal: "Priahaj!" Zapriahli mu do jeho voza a izraelský kráľ Joram aj júdsky kráľ Ochoziáš vyšli von, každý na svojom voze. Išli v ústrety Jehuovi a stretli ho na poli jezraelského Nabota. 22Keď Joram uvidel Jehuu, pýtal sa: "Je všetko v poriadku, Jehu?" On odpovedal: "Aký poriadok? Ešte trvajú smilstvá tvojej matky Jezabel a jej mnohé čarodejstvá." 23Nato sa Joram obrátil na útek a zavolal Ochoziášovi: "Zrada, Ochoziáš!" 24Ale Jehu vzal do ruky kušu a strelil Joramovi medzi plecia. Šíp mu vyšiel von srdcom a on sa zrútil vo voze. 25I povedal svojmu pobočníkovi Badakerovi: "Vezmi ho a hoď ho na ostredok jezraelského Nabota! Lebo ja sa pamätám, že ja a ty sme spolu jazdili za jeho otcom Achabom, keď Pán vypovedal proti nemu tento výrok: (*) (Porov. 21,19.) 26»Veru, včera som videl krv Nabota a jeho synov« - hovorí Pán. »Odplatím ti ju na tomto ostredku« - hovorí Pán! Nuž chyť ho a hoď na ostredok podľa slova Pánovho!"
27Keď to júdsky kráľ Ochoziáš videl, ušiel smerom na Bethagan. Jehu ho prenasledoval a vravel: "Aj toho!" Poranili ho na voze na svahu Gur, ktorý je pri Jeblaáme. Utekal ďalej do Mageda a tam zomrel. (*) (Bethagan (Vulgáta prekladá toto meno: "Dom záhrady"), u Joz 18,21; 21,29. Enganim (Engannim) je pravdepodobne dnešný Dženin, asi 10 km od Jezraelu. – Jeblaám je Bír-Balame, 6 hodín severne od Nablusu (Sichemu). – Svah Gur (Vulg: Gaver) je akási výšina medzi Jeblaámom a Magedom.) 28Jeho sluhovia ho zaviezli do Jeruzalema a pochovali ho v jeho pohrebišti s jeho otcami v Dávidovom meste. 29V jedenástom roku Achabovho syna Jorama sa stal Ochoziáš kráľom nad Júdskom.
30Jehu prišiel do Jezraelu. Keď to počula Jezabel, namaľovala si oči, ozdobila si hlavu a vyzerala von oknom. (*) (Jezabel nechcela zapôsobiť, veď mala už zo 60 rokov. Ale ozdobila sa celou kráľovskou nádherou, chcela zomrieť ako kráľovná.) 31Keď Jehu vystupoval do brány, povedala: "Mal sa dobre Zambri, ktorý zavraždil svojho pána?" (*) (Jezabelina posmešná poznámka pripomína Jehuovi, že si získal trón kráľovraždou ako kedysi Zambri, ktorý potom panoval len sedem dní.) 32Zdvihol tvár k oknu a opýtal sa: "Kto je so mnou, kto?" Vtom sa k nemu vyklonili dvaja či traja komorníci 33a rozkázal: "Zhoďte ju!" Zhodili ju a jej krv postriekala múr i kone a ony ju pošliapali. 34Potom išiel dnu a keď si zajedol a zapil, rozkázal: "Obzrite sa za tou prekliatou a pochovajte ju, je to kráľova dcéra!" 35Keď ju však išli pochovať, našli z nej iba lebku, nohy a konce rúk. 36Vrátili sa a oznámili mu to. On však povedal: "To je Pánovo slovo, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu Tesbana Eliáša: »Psy budú žrať telo Jezabel na jezraelskom poli 37a mŕtvola Jezabel bude ako hnoj na povrchu role na jezraelskom poli, takže nebude možno povedať: Toto je Jezabel!«"
1Achab mal v Samárii sedemdesiat synov. Jehu napísal list a poslal ho do Samárie predstaveným mesta, starším a Achabovým pestúnom: (*) (Pod synmi treba rozumieť všetko Achabovo potomstvo mužského rodu. – Pestúni vychovávali Achabových synov a vnukov.) 2"Teraz, keď k vám dôjde tento list - máte synov svojho pána, vozy, kone, opevnené mesto a výzbroj -, 3vyhliadnite si najlepšieho a najudatnejšieho zo synov svojho pána, posaďte ho na trón jeho otca a bojujte za dom svojho pána!" 4Náramne sa naľakali a hovorili: "Dvaja králi neobstáli pred ním, akože obstojíme my?" 5Preto správcovia domu, predstavení mesta a pestúni poslali Jehuovi odkaz: "Sme tvojimi sluhami, urobíme všetko, čo nám rozkážeš. Neustanovíme nikoho za kráľa! Urob, čo uznáš za dobré!"
6Nato im napísal druhý list: "Ak ste moji a poslúchate môj hlas, vezmite hlavy mužov z rodu svojho pána a príďte zajtra o takomto čase ku mne do Jezraelu!" - Kráľových synov však bolo sedemdesiat mužov a vychovávali ich najpoprednejší z mesta. - (*) (Jehu píše náročky dvojzmyselne? Výrazu: "Vezmite hlavy mužov…" možno rozumieť i tak: "odtnite hlavy mužov…", ale i tak: "vezmite sebou hlavy, t. j. predstavených Achabovho rodu, a spolu s nimi príďte ku mne". Potom predstavoval ľudu vec tak, akoby nemal viny na vyvraždení Achabovho rodu (verš 9). Tvrdí, že sa všetkým tým len splnili Božie výroky.) 7Keď k nim list došiel, vzali kráľových synov a pozabíjali sedemdesiat mužov. Ich hlavy pokládli do košov a poslali k nemu do Jezraelu. 8Keď prišiel posol a hlásil mu, že doniesli hlavy kráľovských synov, povedal: "Uložte ich do rána na dve hŕby do brány!" 9Ráno vyšiel von, zastal a povedal celému národu: "Vy ste nevinní! Áno, ja som sa sprisahal proti svojmu pánovi a zabil som ho, ale kto zabil všetkých týchto? 10Presvedčte sa teda, že nič nepadlo na zem z Pánových slov, ktoré hovoril Pán proti Achabovmu domu. Pán splnil všetko, čo povedal prostredníctvom svojho sluhu Eliáša." 11Potom Jehu pobil všetkých, čo ešte ostali z Achabovho domu v Jezraeli, jeho veľmožov, dôverníkov i kňazov, takže neostal po ňom nik.
12Potom sa zobral a šiel do Samárie. Keď na ceste došiel k Bet-Ekedu pastierov, (*) (Bet-Eked, dnes Bet-Kad, ležal kdesi východne od Dženini (porov. 9,27). Bola to asi pastierska dedina.) 13stretol Jehu bratov júdskeho kráľa Ochoziáša a spýtal sa: "Kto ste vy?" Odpovedali: "Sme Ochoziášovi bratia a ideme dolu pozdraviť synov kráľa a synov veliteľky." (*) ("Veliteľka" je matka kráľova, porov. 1 Kr 15,13. Ochoziášovi príbuzní ešte nevedeli, čo sa stalo v Jezraeli a Samárii.) 14Nato rozkázal: "Pochytajte ich živých!" I pochytali ich živých a pozabíjali ich pri cisterne Bet-Ekedu, štyridsiatich dvoch mužov; neostal z nich ani jeden.
15Keď odtiaľ odišiel, stretol Rechabovho syna Jonadaba, ktorý mu šiel v ústrety. Pozdravil ho a spýtal sa ho: "Je tvoje srdce také priame ako moje k tebe?" Jonadab odpovedal: "Je!" - "Ak je, podaj mi ruku!" A keď mu podal ruku, posadil ho k sebe na voz (*) (Rechabovci boli kmeň, ktorý pochádzal od Kaleba (Sdc 1,13; 1 Krn 4,15), ale boli tiež príbuzní s Kenézejcami (1 Krn 2,55). Boli to beduíni a mali veľmi jednoduchú životosprávu. Veľmi prísne sa držali jednobožstva. Jonadaba si ctili ako otca, lebo zaviedol u nich náboženskú obnovu. Viac sa o nich píše v Jer hl. 35.) 16a vravel: "Poď so mnou a pozri si moju horlivosť za Pána!" A viezol ho na svojom voze. 17Prišiel do Samárie a pobil všetkých, ktorí ostali v Samárii po Achabovi, až ho vyhubil podľa Pánovho slova, ktoré povedal Eliášovi.
18Jehu zhromaždil všetok ľud a povedal mu: "Achab slúžil Bálovi trošku, Jehu mu bude slúžiť viac. 19Preto zvolajte ku mne všetkých Bálových prorokov, všetkých jeho ctiteľov a všetkých jeho kňazov; nech nik nechýba, lebo budem prinášať Bálovi veľkú obetu! Kto bude chýbať, neostane nažive." Ale Jehu to urobil z lesti, aby mohol vyhubiť Bálových ctiteľov. 20Potom Jehu rozkázal: "Usporiadajte náboženské zhromaždenie na počesť Bála!" A vyhlásili ho. 21Jehu rozposlal po celom Izraeli a prišli všetci Bálovi ctitelia, nebolo ani jedného, ktorý by nebol prišiel. Vošli do Bálovho chrámu a Bálov chrám bol od jedného konca po druhý plný. 22Potom povedal správcovi šatne: "Vydaj všetkým Bálovým ctiteľom rúcho!" A on im vydal rúcho. 23Nato vošiel Jehu a Rechabov syn Jonadab do Bálovho chrámu a povedal Bálovým ctiteľom: "Poobzerajte sa a postarajte sa, aby tu nebol s vami nik z Pánových ctiteľov, ale iba sami ctitelia Bálovi." 24A tak vošli prinášať obety a celopaly. Jehu si však vonku postavil osemdesiat mužov a povedal: "Ak niekto nechá ujsť niekoho z ľudí, ktorých vám ja vydám do rúk, ručí zaň vlastným životom." 25A keď skončilo podávanie obety, rozkázal Jehu vojakom a pobočníkom: "Vojdite a pobite ich! Nech nik neujde!" I pobili ich ostrím meča. Vojaci a pobočníci vyhodili Ašeru a vnikli až do svätyne Bálovho chrámu, (*) (Koniec verša je porušený, podávame len pravdepodobný zmysel.) 26povyhadzovali pomníky Bálovho chrámu a spálili ich. (*) (O pomníkoch (masébach) pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.) 27Zborili Bálov pomník, zborili Bálov chrám a urobili z neho záchod až po dnešný deň. (*) (Až po dnešný deň – do čias písania tejto knihy.)
28Takto Jehu vyhubil Bála z Izraela. 29Lenže od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorými zviedol na hriech Izrael, od tých Jehu neodstúpil, totiž od zlatých teliec, ktoré boli v Beteli a Dane. 30A Pán povedal Jehuovi: "Pretože si dobre vykonal, čo sa mi páči, že si urobil Achabovmu domu všetko, čo som mal na mysli, tvoji synovia budú až do štvrtého pokolenia sedieť na tróne Izraela." 31Ale Jehu nedával pozor na to, aby celým svojím srdcom kráčal podľa zákona Pána, Boha Izraela, neodstúpil od hriechov Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.
32V tých dňoch sa Pán začal hnevať na Izraelitov a Hazael ich bil po celom území Izraela 33východne od Jordánu, celé územie Galaádu: Gada, Rubena a Manassesa od Aroeru, ktorý je pri rieke Arnon, až po Galaád a Bášan. (*) (O Aroeri pozri pozn. k 2 Sam 24,5.)
34Ostatok Jehuových dejín, všetko, čo urobil, všetko jeho hrdinstvo je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 35Potom sa Jehu uložil k svojim otcom a pochovali ho v Samárii. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joachaz. 36Čas, ktorý Jehu kraľoval nad Izraelom v Samárii, je dvadsaťosem rokov.
Atalia v Júdsku. Nastolenie Joasa. - 1Keď Ochoziášova matka Atalia videla, že jej syn zomrel, vzala sa a vyvraždila celý kráľovský rod. 2Ale Josaba, dcéra kráľa Jorama, Ochoziášova sestra, vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho spolu s jeho dojkou zo spálne spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byť pobití, a schovala ho pred Ataliou, takže nezomrel. 3Bol s ňou schovaný v chráme šesť rokov, kým Atalia panovala nad krajinou.
4Na siedmy rok dal Jojada zavolať veliteľov stotín, Karov a štítonošov, vzal ich k sebe do Pánovho chrámu, uzavrel s nimi dohodu, dal im prisahať na Pánov chrám a ukázal im kráľovho syna. (*) (Karovia boli žoldnieri, pochádzajúci z juhozápadnej časti Malej Ázie. Spomína ich aj Herodot (2,154). – O štítonošoch (dosl. "bežcoch") pozri 1 Sam 8,11; porov. 1 Kr 14,27.) 5Potom im rozkázal: "Budete robiť toto: Tretina z vás, ktorí prichádzate v sobotu a držíte stráž, bude pri kráľovskom paláci, (*) (Celá stráž mala tri oddiely. V stred týždni konal jeden oddiel službu pri chráme a dva pri kráľovskom paláci. V sobotu naopak. Jojada plánoval nastolenie Joasa na sobotu. Vtedy aj tretí oddiel mal ísť ku chrámu a chrániť malého kráľa. Tak ostala Atalia bez stráže a Joas mal okolo seba na ochranu celú stráž. O dome nevieme nič bližšieho. Bránami a týmto domom bolo určené presné stanovisko jednotlivých oddielov.) 6tretina bude v bráne Súr a tretina v bráne za štítonošmi a budete sa striedať na stráži pri dome. 7Dva oddiely z vás, všetci, ktorí v sobotu odchádzate, budú držať stráž v Pánovom chráme pri kráľovi. 8Zomknite sa okolo kráľa, každý so zbraňou v ruke, a keby niekto vnikol do vašich radov, treba ho zabiť! A buďte s kráľom, kdekoľvek pôjde." 9Velitelia stotín urobili všetko tak, ako im nariadil kňaz Jojada. Každý vzal svojich mužov i tých, čo v sobotu prichádzali, i tých, čo v sobotu odchádzali, išli ku kňazovi Jojadovi 10a kňaz dal veliteľom stotín kopije a štíty kráľa Dávida, ktoré boli v Pánovom chráme. 11A keď sa štítonoši, každý so zbraňou v ruke, postavili od pravej strany chrámu až po jeho ľavú stranu medzi oltár a chrám okolo kráľa, (*) (Stráž stála "okolo kráľa", hoci ho ešte nevidela, lebo bol schovaný v chráme.) 12vyviedol kráľovho syna, položil naň korunu a odznak, ustanovili ho za kráľa a pomazali ho. Pritom tlieskali rukami a volali: "Nech žije kráľ!" (*) (Odznak bol asi kráľovský náramok (porov. 2 Sam 1,10). V hebrejskom texte sa miesto "odznaku" spomína "svedectvo", čo by mohla byť len kniha zákona. Ale nevieme, že by táto kniha bola hrala nejakú úlohu pri korunovaní kráľov.)
13Keď Atalia počula volanie ľudu, išla k ľudu do Pánovho domu 14a videla, že kráľ stojí pri stĺpe, ako je obyčaj, velitelia a trubači sú pri kráľovi a všetok vidiecky ľud sa teší a trúbi na trúbach. Nato si Atalia roztrhla rúcho a volala: "Zrada! Zrada!" (*) (Kráľ stál pri jednom zo stĺpov, o ktorých je reč v 1 Kr 7,15–22.) 15Ale Jojada rozkázal veliteľom stotín, ktorí stáli na čele vojska: "Vyveďte ju von z nádvorí a kto pôjde za ňou, treba ho zabiť mečom!" Kňaz totiž povedal: "Nech ju nezabijú v Pánovom dome!" 16Položili na ňu ruky a keď prešla cez Konskú bránu kráľovského paláca, tam ju usmrtili.
17Potom Jojada uzavrel zmluvu medzi Pánom a medzi kráľom a ľudom, aby bol Pánovým ľudom, a tiež medzi kráľom a ľudom. 18Nato všetok vidiecky ľud vošiel do Bálovho chrámu a zboril ho. Jeho oltáre a sochy úplne dolámali a Bálovho kňaza Matana zabili pred oltárom. Potom kňaz postavil stráž k Pánovmu chrámu, 19pojal veliteľov stotín, Karov a štítonošov a všetok vidiecky ľud a odprevadili kráľa z Pánovho chrámu. Išli cez Bránu štítonošov do kráľovského paláca a tam si sadol na kráľovský trón. 20Všetok vidiecky ľud sa tešil a mesto ostalo ticho. - Ataliu usmrtili mečom v kráľovskom paláci. Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať.
Júdsky kráľ Joas. - 1Joas začal kraľovať v siedmom roku Jehua a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Sebia z Bersaby. 2Joas robil po všetky dni, čo ho viedol kňaz Jojada, čo sa páči Pánovi. 3Ale výšiny neodstránili, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách. (*) (Po smrti Jojadovej sa Joas zvrhol, dal dokonca ukameňovať aj Jojadovho syna, kňaza Zachariáša; porov. 2 Krn 24,17 n.)
4Joas povedal kňazom: "Všetky peniaze svätyne, peniaze, ktoré sa platia do Pánovho chrámu ako výkupné za ľudí, a všetky peniaze, ktoré sa niekto sám rozhodne dať do Pánovho chrámu, 5nech si vezmú kňazi, každý od svojich známych ale oni musia opravovať poruchy chrámu všade, kde sa poruchy zistia." 6Lenže v dvadsiatom treťom roku kráľa Joasa kňazi ešte neopravovali poruchy na chráme. 7Preto kráľ Joas zavolal kňaza Jojadu a kňazov a povedal im: "Prečo neopravujete poruchy na chráme? Odteraz už neberte peniaze od svojich známych, ale ich obráťte na opravu porúchaných miest na chráme!" 8Kňazi súhlasili s tým, že nebudú od ľudí vyberať peniaze a že budú opravovať poruchy na chráme. 9Kňaz Jojada vzal debnu, do vrchnáka jej vydlabal dieru a postavil ju k oltáru po pravej ruke toho, kto prichádza do Pánovho chrámu. Ta dávali kňazi, ktorí strážili prah, všetky peniaze, ktoré donášali do Pánovho chrámu. 10A keď videli, že je v debne veľa peňazí, prišiel hore kráľov pisár a veľkňaz a pozaväzovali a spočítali peniaze, ktoré sa našli v Pánovom chráme. (*) (Peniaze (t. j. striebro) dávali do vrecúšok, a to do každého v rovnakej váhe. Vrecká pozaväzovali a spočítali.) 11Odvážené peniaze dali potom do rúk dielovedúcim, ktorí mali dozor v Pánovom chráme, a oni ich dávali tesárom a staviteľom, ktorí robili na Pánovom dome, 12murárom a kamenárom na nákup dreva a tesaného kameňa na opravu porúch Pánovho chrámu a na všetko, čo bolo potrebné pri oprave Pánovho chrámu. 13A z peňazí, ktoré došli do Pánovho chrámu, nedali robiť pre Pánov chrám čaše, nože, kropáče a trúby ani nijaké nádoby zlaté ani strieborné, 14ale dávali ich dielovedúcim, ktorí za ne opravovali Pánov chrám. 15A s ľuďmi, ktorým dávali peniaze do rúk, aby ich vyplácali robotníkom, sa neúčtovalo, lebo to robili poctivo. 16Peniaze z obetí za vinu a za hriech sa nedávali do Pánovho chrámu, patrili kňazom.
17Vtedy pritiahol aramejský kráľ Hazael, bojoval proti Gétu a zaujal ho. Potom sa strojil ísť hore proti Jeruzalemu. 18Ale júdsky kráľ Joas vzal všetky posvätné dary, ktoré venovali jeho otcovia, júdski králi Jozafat, Joram a Ochoziáš, tiež svoje vlastné dary ako aj všetko zlato, ktoré sa nachádzalo v pokladniciach Pánovho chrámu a kráľovského paláca, poslal to aramejskému kráľovi Hazaelovi a on odtiahol od Jeruzalema.
19Ostatok Joasových dejín, všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 20Jeho sluhovia povstali, sprisahali sa a Joasa zabili, keď išiel do domu Melo. (*) (O Mele pozri 1 Kr 9,15.) 21Jeho sluhovia, Semátov syn Jozachar a Somerov syn Jozabad, ho tak udreli, že zomrel. Pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste.
Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amasiáš.
Izraelský kráľ Joachaz. - 1V dvadsiatom treťom roku Joasa, syna júdskeho kráľa Ochoziáša, sa v Samárii stal na sedemnásť rokov kráľom nad Izraelom Jehuov syn Joachaz. 2Robil, čo sa Pánovi nepáči, išiel za hriechmi Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael, a neodstúpil od toho. 3Preto sa vznietil Pánov hnev proti Izraelu a vydal ho po všetky dni do ruky aramejského kráľa Hazaela a do ruky Hazaelovho syna Benadada. 4Ale keď Joachaz udobroval Pána, Pán ho vypočul, lebo videl ubitosť Izraela, keď ho aramejský kráľ utláčal. 5Pán poslal Izraelu záchrancu a vyslobodili sa z područia Aramejcov, takže synovia Izraela bývali vo svojich stanoch ako predtým. (*) (Nevieme, kto bol tu spomínaný záchranca. Podľa niektorých to bol asýrsky kráľ Adadnirari III. (805–782), ktorý v tom čase podnikol výpravu proti západu a ktorý sa sám chváli, že v Damasku obkľúčil tamojšieho kráľa a oslobodil jeho poplatníkov. To "vyslobodenie", pravda, znamenalo, že sa teraz "vyslobodení" stali poplatníkmi Asýrčanov. Iní sa domnievajú, že záchrancom bol Joachazov vnuk, neskorší izraelský kráľ Jeroboam II.) 6Ale neodstúpili od hriechov Jeroboamovho rodu, ktorý zviedol na hriech Izrael. Chodili v nich a v Samárii stála dokonca aj Ašera. 7Joachazovi (Pán) nenechal vojsko, len päťdesiat jazdcov, desať vozov a desaťtisíc pešiakov, lebo aramejský kráľ ich zničil, urobil ich podobnými zmlátenému prachu. (*) (Verš 7 musel pôvodne nasledovať hneď po verši 3.)
8Ostatok Joachazových dejín, všetko, čo urobil, a jeho chrabrosť je opísaná v Knihe letopisov izraelských kráľov. 9Potom sa Joachaz uložil k svojim otcom a pochovali ho v Samárii. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joas.
Izraelský kráľ Joas. - 10V tridsiatom siedmom roku júdskeho kráľa Joasa sa v Samárii stal na šestnásť rokov kráľom nad Izraelom Joachazov syn Joas. 11Robil, čo sa Pánovi nepáči, neodstúpil od rôznych hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael; chodil v nich.
12Ostatok Joasových dejín, všetko, čo urobil, jeho chrabrosť, ako bojoval s júdskym kráľom Amasiášom, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. (*) (Porov. 14,15 n.) 13Potom sa Joas uložil k svojim otcom a na jeho trón si sadol Jeroboam. Joasa však pochovali v Samárii s izraelskými kráľmi.
Elizeova smrť. - 14Keď Elizeus ležal chorý na chorobu, na ktorú aj zomrel, zišiel k nemu izraelský kráľ Joas, plakal nad ním a vravel: "Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!" (*) (Joas oslovuje Elizea, ako kedysi Elizeus oslovoval Eliáša; pozri 2,12.) 15Elizeus mu povedal: "Dones luk a šípy!" A keď mu priniesol luk a šípy, 16povedal kráľovi Izraela: "Polož ruku na luk!" Keď položil ruku, Elizeus položil svoje ruky na kráľove ruky 17a povedal: "Otvor okno na východ!" On otvoril a Elizeus mu povedal: "Vystreľ!" Vystrelil a ten vravel: "Šíp víťazstva od Pána, šíp víťazstva proti Aramejsku. V Afeku úplne porazíš Aramejsko." 18Potom povedal: "Vezmi šípy!" A vzal. A povedal kráľovi Izraela: "Udieraj o zem!" On udrel tri razy a potom prestal. 19Boží muž sa naň nahneval a povedal: "Keby si bol udrel päť alebo šesť ráz, bol by si Aramejčanov porazil až do vyhubenia, takto však porazíš Aramejčanov tri razy." 20Potom Elizeus zomrel a pochovali ho. V tom roku však prichádzali do krajiny moabskí lupiči. 21Keď raz pochovávali akéhosi muža, zazreli lupičskú bandu a hodili toho muža do Elizeovho hrobu. Len čo sa ten muž dotkol Elizeových kostí, ožil a stal si na nohy.
Joasove víťazstvá nad Benadadom III. - 22Aramejský kráľ Hazael utláčal Izraelitov po všetky dni Joachaza. 23Ale Pán sa zmiloval nad nimi, bolo mu ich ľúto, a obrátil sa k nim pre svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom. Nechcel ich zničiť a až dosiaľ ich neodvrhol spred svojej tváre. 24Aramejský kráľ Hazael zomrel a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Benadad. (*) (Tento Benadad bol už tretí sýrsky kráľ tohto mena.) 25Vtedy Joachazov syn Joas opäť zaujal z ruky Hazaelovho syna Benadada mestá, ktoré odňal vo vojne jeho otcovi Joachazovi. Joas ho tri razy porazil a zase získal mestá Izraela.