2Kr22,14-20

14Kňaz Helkiáš, Achikam, Achobor, Safan a Asaiáš išli k prorokyni Holde, manželke Seluma, syna Tekuu, syna Araása, strážcu šiat. Bývala v Jeruzaleme v druhom okrese. Keď s ňou hovorili, 15odpovedala im: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: 16Toto hovorí Pán: Veru ja privediem nešťastie na toto miesto a na jeho obyvateľov; všetko to, čo stojí v knihe, ktorú čítal kráľ Júdu. 17Pretože opustili mňa a pálili tymian iným bohom, aby ma popudzovali každým činom svojich rúk, vzbĺkne môj hnev proti tomuto miestu a nevyhasne. 18Kráľovi Júdska, ktorý vás poslal dopytovať sa u Pána, povedzte: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: 19Pretože zmäklo tvoje srdce, keď si počul tie slová, a pokoril si sa pred Pánom; keď si počul, čo som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, že bude pusté a prekliate; že si si roztrhol rúcho a plakal si predo mnou, aj ja som (ťa) vyslyšal, hovorí Pán. 20Preto ťa ja vezmem k tvojim otcom, v pokoji sa dostaneš do svojho hrobu a tvoje oči neuvidia všetko to nešťastie, ktoré ja privediem na toto miesto." A zopakovali to kráľovi.

(*) ("Kniha zákona", nazývaná aj "Knihou zmluvy" (23,2.21), je Kniha Deuteronómium (Piata kniha Mojžišova), a to najmenej jej legislatívna časť, ktorej zákony a nariadenia určia následnú náboženskú reformu kráľa Joziáša. Ide o starý dokument o zmluve s Jahvem, ktorý bol zredigovaný v nadväznosti na Ezechiášovu náboženskú reformu (18,4) a neskôr za vlády bezbožného Manassesa, ktorý krajinu zaviedol do modlárstva, bol ukrytý, stratil sa alebo sa naň zabudlo. – Bližšie o najstarších dokumentoch – prameňoch kníh Starého zákona pozri v úvode k týmto knihám.)
Kontext   Dozadu (2Kr 21)   Dopredu (2Kr 23)

Obsah