1Za jeho čias pritiahol babylonský kráľ Nabuchodonozor a Joakim mu bol tri roky poddaný, potom sa zas proti nemu vzbúril. (*) (Veľkoasýrska ríša dosiahla vrchol svojej moci za Asurbanipala (688–627). Potom ríša rýchlo upadala a babylonský kráľ Nabopalasar pomocou médskeho kráľa Kyaxara zboril aj hlavné mesto ríše Ninive (v r. 612). Jeho syn Nabuchodonozor, ešte ako otcov vojvodca, porazil v r. 605 aj egyptského faraóna Nechaa pri Karkemisi (v severnej Sýrii pri rieke Eufrat). Keď sa dozvedel, že otec zomrel, ponáhľal sa domov zabezpečiť si trón. Vtedy vzal so sebou z Jeruzalema čiastku chrámových pokladov a tiež aj mnohých vznešených Židov odviedol do zajatia, medzi nimi Daniela (Dan 1,1; 2 Krn 36,5 nn.). Nabuchodonozor panoval v roku 605–562 pr. Kr. Dejiny týchto čias pozri v úvode ku knihe Jeremiášovej.) 2Vtedy Pán poslal proti nemu chaldejských koristníkov, aramejských koristníkov, moabských koristníkov a amonských koristníkov. Poslal ich proti Júdsku, aby ho zničili podľa Pánovho slova, ktoré ohlásil prostredníctvom svojich sluhov, prorokov. 3To sa stalo s Júdskom na Pánov rozkaz, lebo ho chcel odstrániť spred seba pre všetky hriechy Manassesa, ktoré popáchal, 4aj pre nevinnú krv, ktorú vylieval, a Jeruzalem naplnil nevinnou krvou, takže sa Pán už nechcel zľutovať.

5Ostatok Joakimových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 6Potom sa Joakim uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joachin. (*) (Porov. Jer 22,24; 36,30.)

7Egyptský kráľ už viac nevytiahol zo svojej krajiny, lebo od Egyptského potoka až po rieku Eufrat zaujal babylonský kráľ všetko, čo patrilo egyptskému kráľovi. (*) (O Egyptskom potoku pozri 1 Kr 8,65.)

8Joachin mal osemnásť rokov, keď začal kraľovať, a tri mesiace kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Nohesta, dcéra Elnatana z Jeruzalema. 9Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom ako robil jeho otec. 10V tom čase pritiahli sluhovia babylonského kráľa Nabuchodonozora proti Jeruzalemu a mesto sa dostalo do obkľúčenia. (*) (To bolo koncom roku 598 alebo začiatkom roku 597.) 11Aj babylonský kráľ Nabuchodonozor prišiel proti mestu, ktoré obliehali jeho sluhovia. 12Vtedy júdsky kráľ Joachin vyšiel k babylonskému kráľovi, on, jeho matka, jeho sluhovia, jeho kniežatá aj jeho komorníci, a babylonský kráľ ho zajal v ôsmom roku svojho kraľovania. 13Odniesol odtiaľ všetky poklady Pánovho chrámu a poklady kráľovského paláca a rozbil všetky zlaté nádoby, ktoré dal v Pánovom chráme zhotoviť izraelský kráľ Šalamún, ako rozkázal Pán. 14Odviedol do zajatia celý Jeruzalem, všetky kniežatá a všetkých bojovníkov, desaťtisíc mužov, zajatcov, aj všetkých kováčov a zámočníkov. Neostal nik, iba chudobný vidiecky ľud. (*) (Medzi týmito zajatcami bol aj prorok Ezechiel.) 15Aj Joachina odviedol do Babylonu, aj kráľovu matku, kráľove ženy a jeho komorníkov, aj šľachtu krajiny odviedol do zajatia z Jeruzalema do Babylonu. 16Všetkých udatných mužov - sedemtisíc, kováčov a zámočníkov - tisíc, samých mocných, bojaschopných ľudí odviedol babylonský kráľ do zajatia do Babylonu. (*) (Verš 16. udáva, z ktorej vrstvy koľko bolo zajatcov. Tých sedemtisíc a tisíc je zahrnuté v spomenutých desiatich tisícoch.) 17A namiesto neho ustanovil babylonský kráľ za kráľa jeho strýca Mataniáša a zmenil mu meno na Sedekiáš. (*) (Porov. 23,34.)

Kráľ Sedekiáš a pád Jeruzalema. - 18Sedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcéra Jeremiáša z Lobny. 19Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako robil Joakim. 20S Jeruzalemom a Júdskom sa toto dialo pre Pánov hnev, kým ich konečne neodvrhol od seba. - Sedekiáš sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.

1V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu a postavil okolo neho násyp. 2Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša. 3Na deviaty deň mesiaca (štvrtého) sa v meste tak rozmohol hlad, že vidiecky ľud nemal chleba. (*) (Osnova neudáva, koľký mesiac to bolo. Doplnili sme podľa Jer 52,6. Stať 24,18 – 25,30 nájdeme skoro doslovne aj na konci Jeremiášovej knihy (Jer 52). Pozri pozn. k tomuto miestu Jeremiášovej knihy.) 4Mesto dostalo trhlinu a všetci bojovníci ušli; v noci vytiahli z mesta cestou cez bránu, ktorá bola pri kráľovskej záhrade - hoci Chaldejci obkľučovali mesto -, a dali sa smerom k Arabe. (*) (Araba je jordánska kotlina i jej pokračovanie južne od Mŕtveho mora až po Elamský záliv. Porov. Jer 39,4.) 5Chaldejské oddiely prenasledovali kráľa a dochytili ho na Jerišskej rovine. Všetky jeho oddiely sa však rozpŕchli od neho. (*) (Z tohto verša vidieť, že ušiel i kráľ.) 6I zajali kráľa a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Rebly a on vyniesol nad ním rozsudok. (*) (O Reble pozri 23,33.)

7Sedekiášových synov zabili pred jeho očami a Sedekiášovi oslepil oči, spútal ho okovami a odviedol ho do Babylonu.

8V piatom mesiaci, na siedmy deň mesiaca - v devätnástom roku kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa - prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, sluha babylonského kráľa. (*) (Jer 52,12 udáva desiaty deň piateho mesiaca.) 9I podpálil Pánov chrám aj kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy. Všetky veľké domy spálil. 10Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo múry okolo Jeruzalema 11a zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, tiež i prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, ako aj zvyšok zástupu odviedol veliteľ telesnej stráže Nabuzardan do zajatia. 12Z chudobných krajiny však nechal veliteľ telesnej stráže niektorých za vinohradníkov a roľníkov.

13Kovové stĺpy, ktoré boli v Pánovom chráme, podstavce a kovové more, ktoré bolo v Pánovom chráme, Chaldejci polámali a kov z nich odniesli do Babylonu. 14Vzali aj hrnce, lopatky, nože a misky a všetky kovové nádoby, ktorými sa vykonávala služba: 15uhoľníky a kropáče, či boli zo zlata alebo zo striebra, zobral veliteľ telesnej stráže. 16Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktoré dal spraviť Šalamún v Pánovom chráme. Kov týchto predmetov nebolo možno odvážiť. 17Výška každého stĺpa bola osemnásť lakťov. Na ňom bola kovová hlavica. Výška hlavice bola päť lakťov. Mriežkovanie a granátové jablká na hlavici dookola bolo všetko z kovu. Taký bol aj druhý stĺp s mriežkovaním. (*) (Osnova Kníh kráľovských mylne udáva výšku hlavice na 3 lakte. Opravili sme podľa Jer 52,22; porov. 1 Kr 7,16.)

18Veliteľ telesnej stráže zajal aj veľkňaza Saraiáša a druhého kňaza Sofoniáša a troch strážcov prahu. 19Z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom bojovníkov, päť mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí boli v meste, vojvodcovho pisára, ktorý odvádzal ľud krajiny, a šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorí boli v meste. (*) ("Odvádzal", rozumej: bral do vojenskej služby.) 20Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan ich zajal a zaviedol k babylonskému kráľovi do Rebly. 21A babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Reble v ematskej krajine. Júdu však odviedol z jeho pôdy do zajatia.

22A čo sa týka ľudu, ktorý zostal v júdskej krajine, ktorý babylonský kráľ Nabuchodonozor ponechal, nad ním ustanovil Godoliáša, syna Achikama, syna Safana. (*) (O Achikamovi pozri 22,12. – Porov. Jer 40,7 nn.) 23Keď všetci velitelia so svojím mužstvom počuli, že babylonský kráľ ustanovil Godoliáša, prišli ku Godoliášovi do Masfy. A to: Nataniášov syn Izmael, Kareho syn Johanan, Saraiáš, syn Netofanitu Tanehumeta, a Máchatanov syn Jesoniáš, oni aj ich mužstvá. (*) (Spomínaní velitelia oddielov boli tí, ktorým sa podarilo ujsť z Jeruzalema a zachrániť sa. Sídlom Godoliáša bola Masfa (pozri 1 Sam 7,5).) 24Godoliáš sa zaprisahal im aj ich mužstvu a vravel im: "Nebojte sa podrobiť sa Chaldejcom! Ostaňte v krajine, buďte poddaní babylonskému kráľovi a bude vám dobre!" 25Ale v siedmom mesiaci prišiel Izmael, syn Nataniáša, syna Elisamovho z kráľovského rodu a s ním desať mužov a zabil Godoliáša a podobne aj Júdovcov a Chaldejcov, ktorí boli s ním v Masfe. 26Nato sa zobral všetok ľud, malí i veľkí, aj velitelia oddielov a išli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov.

Omilostenie Joachina. - 27V tridsiatom siedmom roku zajatia júdskeho kráľa Joachina, v dvanástom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia omilostil júdskeho kráľa Joachina (a vyviedol ho) zo žalára. (*) (Aby koniec Knihy nebol beznádejný, uvádza pisateľ povýšenie Joachina, ktoré bolo predzvesťou oslobodenia celého národa zo zajatia. Evil Merodach bol syn a nástupca Nabuchodonozora. Panoval 562–560.) 28Hovoril s ním láskavo a jeho trón postavil nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. (*) (Medzi ostatnými zajatými kráľmi dostal Joachin najčestnejšie miesto.) 29Zamenil mu zajatecký odev a jedol s ním stále, po všetky dni svojho života. 30Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvalé, dostával každodenne od kráľa po všetky dni svojho života.