Jozafat obnovuje vnútornú správu. - 4Jozafat ostal teda v Jeruzaleme. Potom však opäť vyšiel medzi ľud od Bersabe až po Efraimské pohorie a obrátil ho k Pánovi, Bohu svojich otcov. 5V krajine ustanovil sudcov, vo všetkých opevnených mestách Júdu, mesto za mestom. 6A sudcom povedal: "Hľaďte na to, čo robíte, lebo nie za človeka súdite, ale za Pána, ktorý je s vami pri vynášaní rozsudku. 7Nech vás preniká bázeň pred Pánom! Postupujte opatrne, lebo u Pána, nášho Boha, niet nespravodlivosti ani uprednostňovania, ani úplatkárstva."

8Jozafat ustanovil aj v Jeruzaleme niektorých z levitov, kňazov a pohlavárov izraelských rodov pre Pánov súd a pre spory tých, čo bývali v Jeruzaleme. 9A prikázal im: "Tak robte v bázni pred Pánom, spravodlivo a s úprimným srdcom. 10Pri každom spore, ktorý k vám dôjde od vašich bratov, čo bývajú vo svojich mestách, (či je to spor) medzi krvou a krvou alebo o zákony, príkazy, predpisy a nariadenia, napomeňte ich, aby sa neprehrešovali proti Pánovi a aby nedoľahol na vás a na vašich bratov hnev. Takto robte a nepreviníte sa! 11Veľkňaz Amariáš je vaším predstaveným vo všetkých Pánových veciach a Izmaelov syn Zabadiáš, knieža v Júdovom dome, vo všetkých veciach kráľa. Ako pisári sú vám k službám leviti. Konajte mužne a Pán nech je s dobrom!" (*) ("Pánov súd" rokoval o náboženských žalobách. Sídlom tohto súdu bol Jeruzalem. Niektorí však prekladajú koniec 8. verša: "a pre spory jeho obyvateľov". Jeruzalemský súd bol vyšší súd, sem dochádzali aj spory z iných miest (porov. v. 10). Sem sa obracali o rozhodnutie, keď nebolo isté, či v danom prípade bola spáchaná vražda a či len zabitie človeka ("spor medzi krvou a krvou"; porov. Dt 17,8 n.) a u tohto súdu žiadali výklad zákonov a nariadení. Sudcovia mali stránky poučiť o zákonoch, aby sa ľudia pre neznalosť zákona nedopustili viny, lebo to by bola chyba.)