Siba a Semei. - 1Keď Dávid zašiel trocha za kopec, išiel mu naproti Mifibosetov sluha Siba s párom osedlaných oslov, na ktorých bolo dvesto chlebov, sto hrozienkových koláčov, sto fíg a mech vína. (*) (O Sibovi pozri hl. 9.) 2Kráľ sa opýtal Sibu: "Čo s týmto chceš?" Siba odpovedal: "Osly sú pre kráľovskú rodinu na jazdenie, chlieb a figy sú jedlo pre služobníkov a víno bude nápoj pre tých, čo ustanú na púšti." 3Kráľ sa spýtal: "Kde je syn tvojho pána?" Siba odpovedal Dávidovi: "Sedí v Jeruzaleme, lebo hovorí: »Dnes mi Izraelov dom vráti kráľovstvo môjho otca.«" 4A kráľ povedal Sibovi: "Všetko, čo mal Mifiboset, je tvoje." Siba odpovedal: "Klaniam sa! Našiel som milosť v očiach svojho kráľovského pána."

5Keď kráľ došiel až k Bahurim, práve vychádzal odtiaľ muž z príbuzenstva Šaulovho domu, Gérov syn menom Semei. Kadiaľ išiel, tadiaľ preklínal (*) (Bahurim pozri 3,16.) 6a hádzal kamene do Dávida a do sluhov kráľa Dávida, hoci mu všetok ľud a všetci hrdinovia išli po pravej i ľavej strane.

7Semei hovoril takto, keď preklínal: "Von, von, krvavý muž, muž beliálov! 8Pán vrátil na teba všetku krv Šaulovho domu, miesto ktorého kraľuješ, a kráľovstvo dal do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz si v nešťastí, lebo si krvavý muž." 9Nato Abisai, syn Sarvie, vravel kráľovi: "Čo má tento zdochnutý pes preklínať môjho kráľovského pána?! Prejdem a zrazím mu hlavu!" 10Ale Dávid povedal: "Nestarajte sa do toho, synovia Sarvie! Nech preklína! Lebo ak mu Pán povedal: »Preklínaj Dávida!«, kto mu povie: »Prečo to robíš?!«" 11Potom povedal Dávid Abisaiovi a všetkým svojim sluhom: "Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život, nuž o čo skôr to môže tento Benjamínec! Nechajte ho preklínať, lebo mu to Pán prikázal! 12Azda zhliadne na moju biedu a odplatí mi dobrým za dnešné preklínanie." 13Potom išiel kráľ a jeho sluhovia po ceste, Semei však išiel vedľa neho po úbočí vrchu, neprestajne preklínal, hádzal doň kamene a metal prach. 14Kráľ a všetok ľud, ktorý bol s ním, došiel unavený (k Jordánu), a tam sa občerstvil. (*) (Slovo "k Jordánu" dokladajú niektoré osnovy LXX (Lukiánov text).)