19Prešli cez brod, aby previedli kráľovu rodinu a aby sa mu dali k službám. Gérov syn Semei však padol pred kráľom, keď prechádzal cez Jordán, (*) (Začiatok verša nie je celkom istý. – "Aby sa mu dali k službám" zneje doslovne: "aby robili, čo je v jeho očiach dobré".) 20a hovoril kráľovi: "Nech mi môj pán nepripočítava za zločin a nepripomína si, čím sa previnil tvoj sluha v ten deň, keď môj kráľovský pán vychádzal z Jeruzalema! Nech si to kráľ neberie k srdcu! 21Veď ja, tvoj sluha, viem, že som sa prehrešil. Preto som prišiel prvý z celého Jozefovho domu a išiel som v ústrety svojmu kráľovskému pánovi!" (*) (Dom Jozefov označuje tu celý Izrael. Od Jozefa pochádzajúci kmeň Efraimov bol vedúcim kmeňom neskoršej severnej ríše izraelskej. Sám Siba nepochádzal od Jozefa, ale od jeho vlastného brata Benjamína.) 22Nato sa ozval Abisai, syn Sarvie, a spýtal sa: "Nemá Semei zomrieť za to, že preklínal Pánovho pomazaného?!" 23Ale Dávid odpovedal: "Nechajte to, synovia Sarvie! Dnes ste mi na pokušenie! Dnes má niekto zomrieť v Izraeli? Či neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom?" (*) ("Nechajte to!" zneje doslovne: "Čo mne a vám?", t. j. "Čo sa o to staráte?") 24Potom kráľ povedal Semeimu: "Nezomrieš!" A kráľ sa mu zaprisahal.