9Nato kráľ vstal a sadol si do brány. A keď všetkému ľudu oznámili: "Hľa, kráľ sedí v bráne," všetok ľud prišiel pred kráľa.

Dávidov návrat. - Izraeliti však utiekli každý do svojho domu. 10Vtedy sa dohadoval celý národ vo všetkých izraelských kmeňoch a hovorili: "Kráľ nás vyslobodil z ruky našich nepriateľov, on nás vytrhol z ruky Filištíncov a teraz ušiel z krajiny pre Absolóna. 11Absolón, ktorého sme pomazali nad sebou, padol v boji. Nuž dokedy chcete váhať priviesť kráľa naspäť?"

12A kráľ Dávid poslal kňazom Sadokovi a Abiatarovi odkaz: "Povedzte júdskym starším toto: »Prečo ste vy poslední, čo chcú priviesť kráľa naspäť do jeho domu?« (Lebo reči celého Izraela došli ku kráľovi do jeho domu.) 13»Vy ste moji bratia, vy ste moja kosť a moje telo, nuž prečo ste poslední, čo chcú kráľa priviesť naspäť?« 14A Amasovi povedzte: »Nie si ty moja kosť a moje telo? Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak nebudeš u mňa celý čas vojvodcom namiesto Joaba.«"

15Takto si naklonil srdce všetkých Júdovcov ako srdce jedného muža. I poslali po kráľa: "Vráť sa ty i všetci tvoji sluhovia!"

16Kráľ sa vrátil a prišiel až k Jordánu. Júdovci prišli do Galgaly, chceli ísť v ústrety kráľovi, aby kráľa previedli cez Jordán. 17Gérov syn Semei, Benjamínec z Bahurimu, zostupoval chytro s Júdovcami v ústrety kráľovi Dávidovi. (*) (O Semeim pozri 16,5 n.) 18Mal so sebou tisíc mužov z Benjamína. Aj Siba, sluha Šaulovho domu, a s ním jeho pätnásti synovia a dvadsiati sluhovia ponáhľali sa k Jordánu pred kráľa. 19Prešli cez brod, aby previedli kráľovu rodinu a aby sa mu dali k službám. Gérov syn Semei však padol pred kráľom, keď prechádzal cez Jordán, (*) (Začiatok verša nie je celkom istý. – "Aby sa mu dali k službám" zneje doslovne: "aby robili, čo je v jeho očiach dobré".) 20a hovoril kráľovi: "Nech mi môj pán nepripočítava za zločin a nepripomína si, čím sa previnil tvoj sluha v ten deň, keď môj kráľovský pán vychádzal z Jeruzalema! Nech si to kráľ neberie k srdcu! 21Veď ja, tvoj sluha, viem, že som sa prehrešil. Preto som prišiel prvý z celého Jozefovho domu a išiel som v ústrety svojmu kráľovskému pánovi!" (*) (Dom Jozefov označuje tu celý Izrael. Od Jozefa pochádzajúci kmeň Efraimov bol vedúcim kmeňom neskoršej severnej ríše izraelskej. Sám Siba nepochádzal od Jozefa, ale od jeho vlastného brata Benjamína.) 22Nato sa ozval Abisai, syn Sarvie, a spýtal sa: "Nemá Semei zomrieť za to, že preklínal Pánovho pomazaného?!" 23Ale Dávid odpovedal: "Nechajte to, synovia Sarvie! Dnes ste mi na pokušenie! Dnes má niekto zomrieť v Izraeli? Či neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom?" (*) ("Nechajte to!" zneje doslovne: "Čo mne a vám?", t. j. "Čo sa o to staráte?") 24Potom kráľ povedal Semeimu: "Nezomrieš!" A kráľ sa mu zaprisahal.

25Aj Šaulov syn Mifiboset prišiel dolu v ústrety kráľovi. Neošetril si nohy, neupravil si bradu a neopral si šaty odo dňa, čo kráľ odišiel, až do dňa, keď sa vrátil v pokoji. (*) (O Sibovi a Mifibosetovi pozri 9,1 n. a 16,1 n.) 26Keď prišiel kráľovi v ústrety do Jeruzalema, kráľ sa ho spýtal: "Prečo si nešiel so mnou, Mifiboset?" 27Odpovedal: "Môj kráľovský pane, môj sluha ma oklamal. Lebo tvoj sluha povedal: »Osedlaj mi osla, chcem naň vysadnúť a ísť s kráľom.« Veď tvoj sluha je chromý! 28Ale osočoval tvojho sluhu u môjho kráľovského pána. Lenže môj kráľovský pán je ako Boží anjel. Nuž urob, čo uznáš za dobré! 29Veď celý dom môjho otca nemohol čakať od môjho kráľovského pána nič iné, iba smrť. A predsa si zaradil svojho sluhu medzi tých, čo jedia z tvojho stola. Akéže mám ešte právo volať ďalej ku kráľovi?" 30Kráľ mu povedal: "Načo hovoríš toľko rečí? Rozkazujem: Ty a Siba si podelíte pole!" 31Mifiboset povedal kráľovi: "Nech si vezme hoci všetko, len keď sa môj kráľovský pán vrátil domov v pokoji!" (*) (O Berzelaim a Rogelime pozri 17,27.)

32Aj Galaádčan Berzelai prišiel dolu z Rogelimu a išiel s kráľom až po Jordán, chcel ho sprevádzať cez Jordán. 33Berzelai bol veľmi starý, mal osemdesiat rokov. On zaopatroval kráľa, keď sa zdržoval v Mahanaime, bol totiž veľmi zámožný. 34Dávid povedal Berzelaimu: "Poď so mnou, budem ťa opatrovať u seba v Jeruzaleme!" 35Berzelai odpovedal kráľovi: "Koľkože rokov budem ešte žiť, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema? 36Dnes mám osemdesiat rokov. Vari poznám ešte rozdiel medzi dobrým a zlým? Azda chutí ešte tvojmu sluhovi, čo je a pije? Alebo môžem ešte počúvať hlasy spevákov a speváčok? Nuž načo by mal byť tvoj sluha ešte na ťarchu svojmu kráľovskému pánovi? 37Len trocha chce ísť tvoj sluha s kráľom k Jordánu, prečo ma chce kráľ odmieňať za túto službičku? 38Nechže sa tvoj sluha smie vrátiť; chcem zomrieť vo svojom meste, pri hrobe svojho otca a matky. Ale hľa, tvoj sluha Chamám môže ísť s mojím kráľovským pánom, nalož s ním, ako uznáš za dobré!" (*) (Chamám sa inde nespomína. Bol azda synom Berzelaiho, porov. 1 Kr 2,7.) 39Kráľ odpovedal: "Chamám nech ide so mnou a ja naložím s ním, ako ty uznáš za dobré. Urobím ti všetko, čo odo mňa žiadaš." 40Potom všetok ľud prešiel cez Jordán. Prešiel aj kráľ. Kráľ pobozkal Berzelaiho, požehnal ho a on sa vrátil do svojho domova.

41Kráľ potom išiel do Galgaly a Chamám išiel s ním. Kráľa sprevádzal všetok júdsky ľud aj polovica ľudu izraelského. (*) (Galgalu pozri 1 Sam 7,16.) 42Tu prišli ku kráľovi všetci Izraeliti a spýtali sa kráľa: "Prečo si ťa ukradli naši bratia Júdovci a previedli cez Jordán kráľa, jeho rodinu aj celú Dávidovu družinu?" 43Nato Júdovci odpovedali Izraelitom: "Preto, že nám je kráľ príbuzný. Čo sa pre túto vec hneváte? Azda sme niečo zjedli z kráľa? Alebo sme ho azda uniesli?" 44Izraeliti odpovedali Júdovcom: "My máme nárok na desať čiastok z kráľa a aj Dávid patrí väčšmi nám ako vám. Nuž prečo ste nás znevážili? A nehovorili sme my prví o návrate nášho kráľa?" Ale reči Júdovcov boli ešte tvrdšie než Izraelitov.