Dozvuky vzbury. - 1Náhodou tam bol naničhodný človek, Bochriho syn, Benjamínec menom Seba. Ten zatrúbil na trúbe a volal:
"Nemáme podielu na Dávidovi
a nemáme čiastku na synovi Izaiho.
Každý do svojho stanu, Izrael!"
2Nato všetci Izraeliti odstúpili od Dávida k Sebovi, synovi Bochriho. Júdovci sa však pridŕžali svojho kráľa od Jordánu až po Jeruzalem. 3Keď kráľ Dávid došiel domov do Jeruzalema, vzal desať vedľajších žien, ktoré zanechal strážiť dom, a dal ich do väzenia. Zaopatrenie im dal, ale sa k nim nepriblížil. Boli zatvorené až do dňa svojej smrti ako vdovy zaživa. (*) (Nežil s nimi manželsky, lebo ich zneuctil jeho syn Absolón (16,22).)
4Potom kráľ povedal Amasovi: "Zvolaj mi Júdovcov! Tri dni a buď tu!" (*) (Amasa bol vojvodcom, porov. 19,14.) 5Amasa išiel zvolať Júdu, ale prekročil lehotu, ktorú mal určenú. (*) (Keď sa Amasovi nepodarilo za tri dni mobilizovať Júdovcov, poveruje Dávid Abisaiho, aby prenasledoval Sebu. Ako z nasledujúcich veršov vidieť, túto príležitosť chce využiť Joab, ktorý pre smrť Absolóna padol do nemilosti, a znovu chce na seba strhnúť moc.) 6Vtedy povedal Dávid Abisaimu: "Teraz nám Bochriho syn Seba spôsobí väčšie nešťastie ako Absolón. Preto si vezmi sluhov svojho pána a prenasleduj ho, ináč si nájde opevnené mestá a unikne našim očiam." 7I vyrazili za ním Joabovi mužovia, Kereťania a Feleťania a všetci hrdinovia. Vytiahli z Jeruzalema prenasledovať Bochriho syna Sebu. (*) (T. j. za Abisaim.) 8Keď boli pri veľkej skale, ktorá je v Gabaone, išiel Amasa pred nimi. Joab bol oblečený do priliehavých šiat a pod nimi mal opásaný meč, ktorý mu na páse visel v pošve, ale ľahko sa vyťahoval. (*) (O Gabaone pozri 2,12.) 9Vtedy Joab povedal Amasovi: "Vedie sa ti dobre, brat?" Pritom Joab pravou rukou chytil Amasovu bradu, aby ho pobozkal. 10Ale Amasa si nevšimol meč, ktorý mal Joab v ruke, a vrazil mu ho do brucha, takže mu vylial vnútornosti na zem a ten zomrel. Ani mu úder nezopakoval a zomrel. Potom Joab a jeho brat Abisai prenasledovali Bochriho syna Sebu. 11Jeden z Joabových mužov ostal pri ňom stáť a volal: "Kto má rád Joaba a kto patrí Dávidovi: Za Joabom!" (*) (Určenie "pri ňom", t. j. pri Amasovi.) 12Amasa však ležal zakrvavený prostred cesty. Keď ten muž videl, že sa celé vojsko zastavuje, odvliekol Amasu z cesty na pole a prehodil cez neho plášť, lebo každý, kto ho zazrel, keď k nemu došiel, zastal.
13Keď bol odstránený z cesty, išlo celé mužstvo za Joabom prenasledovať Bochriho syna Sebu. 14On prešiel cez všetky izraelské kmene do Abel-Bet-Maáchy a všetci Bochriti sa zhromaždili a išli za ním. (*) (Abel-Bet-Maácha je asi dnešný Abil, sever ne od Meromského jazera na severnom pohraničí izraelského územia. – Druhá polovica verša je veľmi porušená a nejasná. Podávame jej najpravdepodobnejší zmysel.) 15I prišli a obliehali ho v Abel-Bet-Maáche; zdvihli proti mestu násyp. Stál až pri múre. A všetko vojsko, ktoré bolo s Joabom, sa pokúšalo múr zboriť. (*) ("I prišli", totiž Joabovi ľudia.) 16Vtedy akási múdra žena volala z mesta: "Čujte, čujte! Povedzte Joabovi: »Pristúp sem, chcem sa s tebou zhovárať!«" 17I priblížil sa k nej a žena sa spýtala: "Ty si Joab?" Odpovedal: "Ja." I povedala mu: "Počuj slová svojej služobnice!" Odpovedal: "Počúvam." 18A vravela toto: "Kedysi hovorievali: »Kto sa dopytuje, dopytuje sa v Abele a dosiahne úspech.« (*) (Porekadlo, ktoré povedala žena, dnes už nevieme preložiť, lebo osnova je porušená. Podávame znenie Vulgáty. – Žena chce povedať, že Abel-Bet-Maácha bola vychýrená o svojej múdrosti, sem sa chodili ľudia radiť. Zazlieva Joabovi, že práve toto mesto chce zničiť. – Mestá boli matkami okolitých dedín.) 19Či nie ja dávam pravdivú odpoveď v Izraeli? Ty chceš zabiť mesto a matku v Izraeli! Prečo chceš znivočiť Pánovo dedičstvo?" 20Joab odpovedal: "Ani zďaleka! Nijako nechcem zničiť, nechcem zahubiť. 21Vec sa nemá tak, ale akýsi muž z Efraimského pohoria, menom Seba, syn Bochriho, zdvihol ruku proti kráľovi Dávidovi. Vydajte jeho samého, tak odídem od mesta!" A žena povedala Joabovi: "Hľa, jeho hlavu ti vyhodia cez múr!" 22Žena potom išla vo svojej múdrosti za všetkým ľudom, Bochriho synovi Sebovi sťali hlavu a hodili ju Joabovi. On zatrúbil na trúbu a roztratili sa od mesta, každý do svojho stanu. Joab sa však vrátil do Jeruzalema ku kráľovi.
23Joab bol nad celým izraelským vojskom. Jojadov syn Banaiáš bol nad Kereťanmi a Feleťanmi. (*) (O Banaiášovi, Kereťanoch a Feleťanoch pozri 8,18. – Na konci knihy sa pripomínajú hlavní hodnostári Dávidovi. Nasledujúce hlavy 21–24 sú dodatky, ktoré časove nepatria na koniec Dávidovho panovania.) 24Aduram bol nad robotami, Ahiludov syn Jozafat bol kancelárom, 25Siva bol pisárom, Sadok a Abiatar boli kňazmi. 26Aj Jairovec Ira bol kňazom pri Dávidovi.