Skaza Šaulovho domu. - 1V Dávidových dňoch bol raz hlad tri roky, rok za rokom. Preto Dávid vyhľadal Pánovu tvár a Pán povedal: "Pre Šaula a pre jeho krvavý dom (je to), preto, že usmrtil Gabaončanov." (*) (Kedy ich Šaul prenasledoval a zabíjal, nevieme.) 2Nato Dávid zavolal Gabaončanov a spýtal sa ich - Gabaončania nepatrili k Izraelitom, ale k zvyškom Amorejčanov. Izraeliti sa im zaprisahali, no Šaul sa usiloval vyhubiť ich vo svojej horlivosti o synov Izraela a Júdu. 3Dávid sa teda spýtal Gabaončanov: "Čo vám mám urobiť a čím môžem získať zmierenie, aby ste žehnali Pánovmu dedičstvu?" 4Gabaončania mu odpovedali: "Voči Šaulovi a jeho domu nám nejde o striebro a zlato, ani nechceme nikoho z Izraela zabiť." Povedal: "Urobím pre vás, čo poviete." 5Odpovedali kráľovi: "Zo synov toho muža, ktorý nás nivočil a ktorý nás zamýšľal tak vyhubiť, že sme nemohli obstáť na celom území Izraela, 6musíme dostať sedem mužov, aby sme ich usmrtili pred Pánom v Gabae Šaula, (kedysi) vyvoleného Pánovho." Kráľ povedal: "Ja (ich) vydám." (*) (Slovo "kedysi" dokladáme z Vulg.) 7Ale kráľ ušetril Mifiboseta, syna Šaulovho syna Jonatána, pre Pánovu prísahu, ktorá bola medzi nimi, medzi Dávidom a medzi Šaulovým synom Jonatánom. 8Kráľ Dávid vzal teda dvoch synov Ajovej dcéry Resfy, Armoniho a Mifiboseta, ktorých porodila Šaulovi, a piatich synov Šaulovej dcéry Meroby, ktorých porodila Hadrielovi, Berzelaiho synovi z Mecholy, (*) (V dnešnej osnove sa omylom spomína Šaulova dcéra Michol. Adrielova žena bola Merob (1 Sam 18,19).) 9a vydal ich do ruky Gabaončanov. Oni ich obesili na vrchu pred Pánom. Títo siedmi zahynuli naraz. Podstúpili smrť v prvých dňoch žatvy, keď sa začínala žatva jačmeňa.
10Ajova dcéra Resfa vzala vrece, prestrela si ho na skalu od začiatku žatvy, až kým na nich nepadali rosy z neba; a nedopustila, aby vo dne na nich prišlo nebeské vtáctvo a v noci poľná zver. (*) (Mŕtvoly popravených ostali nepochované, kým neprestal trest suchoty.) 11Dávidovi oznámili, čo urobila Ajova dcéra Resfa, vedľajšia Šaulova žena. 12Nato Dávid išiel a zobral Šaulove kosti a kosti jeho syna Jonatána od občanov Jábesu v Galaáde, ktorí ich uniesli z ulice Betsanu, kde ich Filištínci obesili, keď Filištínci porazili Šaula na Gelboe. (*) (Pozri 1 Sam 31,12.) 13Šaulove kosti a kosti jeho syna Jonatána odtiaľ doniesol, pripojili k nim kosti usmrtených 14a kosti Šaula a jeho syna Jonatána pochovali v Benjamínovej krajine v Sele do hrobu jeho otca Kisa. Tak vykonali všetko, čo kráľ prikázal. Potom sa Boh zľutoval nad krajinou. (*) (Sela je ináč neznáma (porov. Joz 18,28).)
Porážka Filištínskych obrov. - 15Opäť došlo k vojne Filištíncov s Izraelitmi. Dávid išiel dolu a jeho sluhovia s ním a bojovali proti Filištíncom. Pritom Dávid ustal. 16A (bol tam) Jesbi z Nobu, ktorý bol z Rafovho potomstva. Váha jeho kopije bola tristo šeklov kovu. Mal opásaný nový (meč) a povedal, že zabije Dávida. (*) (Začiatok verša je porušený. Vulg volá obra: Jesbibenob. Rafaimci boli zvyšky obrovských obyvateľov Kanaánu: Gn 14,5; 15,20.) 17Ale prišiel mu na pomoc Abisai, syn Sarvie, Filištínca porazil a zabil ho. Vtedy mužovia zaprisahali Dávida: "Viac nesmieš ísť s nami do boja, aby si nevyhasil lampu Izraela!"
18Po tomto zase došlo k vojne s Filištíncami pri Gobe. Tam porazil Chušaťan Sobochai Safa z Rafovho rodu. (*) (Gob bol niekde pri Gezeri. Podľa 1 Krn 20,4 bojište bolo pri Gezeri. Aj meno filištínskeho obra Safa sa tým píše Sofai. Chušaťanci pochádzali z Betlehema (1 Krn 4,4).) 19Opäť sa strhla vojna s Filištíncami pri Gobe. Vtedy Elchanan, Járiho syn z Betlehema, zabil brata Gétejca Goliáša Lachmiho. Drevo na jeho kopiji bolo ako návoj. (*) (Dnešný hebrejský text a Vulg píše, že Elchanan (Vulg: Adeodatus=Bohdan) zabil Goliáša. Ale text je bezpochyby porušený, veď Goliáša zabil Dávid (1 Sam 17). Preto opravujeme text podľa 1 Krn 20,5.)
20Znovu vypukla vojna pri Géte. Tam bol ohromný muž, ktorý mal na rukách i na nohách po šesť, spolu dvadsaťštyri prstov. Aj on bol z Rafovho potomstva. 21Keď sa rúhal Izraelitom, zabil ho Jonatán, syn Dávidovho brata Samu. 22Títo štyria boli z potomstva Gétejca Rafu. Padli rukou Dávida a rukou jeho sluhov.
Dávidova ďakovná a víťazná pieseň. - 1Majstrovi chóru. Dávid povedal slová tejto piesne Pánovi v deň, keď ho Pán vyslobodil z rúk všetkých jeho nepriateľov a zo Šaulových rúk. Povedal:
"(Milujem ťa, Pane, moja sila;)
(*) (Poznámky k tejto piesni pozri v Knihe žalmov, kde sa pieseň, i keď s odchýlkami, opakuje ako Ž 18 (17).Pane, skala moja, tvŕdza moja, osloboditeľ môj.
3Bože môj, moje bralo, kam sa utiekam,
môj štít, sila mojej spásy,
moja záštita a útočište moje!
Záchranca môj, čo ma od násilia zachránil.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála,
a budem zachránený pred nepriateľmi.
Lebo ma obkľúčilo smrtiace vlnobitie
a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia,
zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána
a volal som ku svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas
a moje volanie preniklo k jeho sluchu.
Zem sa pohýbala a zachvela;
nebesia sa otriasli a pohli v základoch,
lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier
a spaľujúci oheň z jeho úst,
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil:
čierne mračno pod jeho nohami.
Zasadol na cheruba a vzlietol,
vznášal sa na krídlach vetrov.
Stánok si urobil vôkol seba
z čierňavy vôd a hustých oblakov.
Pred žiarou jeho tváre
sa do žerava rozpálilo uhlie.
Pán z neba zahrmel
a zaznel hlas Najvyššieho.
Vyslal šípy a rozprášil ich,
vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa morské hlbočiny
a základy zeme sa odkryli.
Pred Pánovou hrozbou,
pred víchricou jeho hnevu.
Z výsosti čiahol rukou a chytil ma
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vyslobodil ma z rúk môjho premocného nepriateľa,
z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný,
ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné,
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil,
odmenil ma za to, že moje ruky boli čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy
a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony
a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil,
lebo videl, že som čistý.
Voči svätému si svätý,
voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný,
voči zvrhlému si neúprosný.
Ubiedený ľud chrániš pred zánikom
a ponižuješ oči pyšných,
lebo ty, Pane, si moja pochodeň
a môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou;
s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
Božia cesta je nepoškvrnená,
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo.
On je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
Veď kto je Boh okrem Pána?
Kto je skala okrem nášho Boha?
To Boh ma silou opásal
a moju cestu urobil bezúhonnou.
Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa
a postavil ma na výšinu.
Ruky mi na boj vycvičil
a moje ramená napínajú luk kovový.
Dal si mi svoj štít záchranný
(pravicou si ma podporil)
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
Mojim krokom si cestu uvoľnil
a moje nohy nepociťujú únavu.
Naháňal som svojich nepriateľov a porazil som ich,
nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
Tak som ich ničil a drvil, že ani vstať nemohli,
popadali mi pod nohy.
Opásal si ma udatnosťou v boji
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
Kričali, nemal im kto pomôcť,
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
Rozprášil som ich ako prach zeme,
šliapal som po nich ako po blate uličnom.
Vyslobodil si ma zo vzbury ľudu
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal,
o moju priazeň sa uchádzajú cudzinci
a poslúchajú ma na jediné slovo.
Cudzinci blednú od strachu
a trasú sa vo svojich hradoch.
Nech žije Pán a nech je zvelebená moja skala,
nech je vyvýšený Boh, skala mojej spásy.
Bože, ty si ma poveril odplatou
a podmanil si mi národy;
ty si ma zbavil mojich nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov
a vyslobodil si ma z rúk násilníka.
Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi
a ospevovať tvoje meno žalmami.
Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá,
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému,
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky."
Dávidova labutia pieseň. - 1Toto sú Dávidove posledné slová:
"Výrok Izaiho syna Dávida,
výrok vysokopostaveného muža,
pomazaného Jakubovým Bohom,
pevca piesní Izraela.
Pánov duch cezo mňa hovoril,
jeho reč mal som na jazyku.
Boh Izraela mi povedal,
hovorila Skala Izraela:
»Kto spravodlivo vládne nad ľuďmi,
kto v Božej bázni vladári,
je ako jas rána, keď slnce vychádza
za rána bezoblačného
a z pôdy vyludzuje trávu po daždi.«
Či nie je taký môj dom s Božou pomocou?
Veď zmluvu večnú so mnou uzavrel,
pevnú, zaistenú vo všetkom.
Všetko moje šťastie, všetko, čo len chcem,
nie iba z neho vyklíči?
Hriešnici však všetci sú jak tŕnie zaviate,
nik ich nevezme do ruky.
A ak sa ich niekto dotknúť chce,
ozbrojí sa železom a kopijou.
Ohňom ich vypáli na mieste."
Dávidovi hrdinovia. - 8Toto sú mená hrdinov, ktorých mal Dávid: Hakmonita Isboset bol hlavou troch. On sa rozohnal svojou kopijou a jedným šmahom zabil osemsto. (*) (Najprv sa spomínajú traja hlavní hrdinovia, potom ďalší tridsiati. – Verš opravujeme podľa 1 Krn 11,11 a podľa LXX.) 9Po ňom bol Dodov syn Ahohita Eleazar, medzi troma hrdinami. Bol pri Dávidovi vo Fesdomime, keď sa tam Filištínci zhromažďovali do boja a Izraeliti ustupovali. (*) (Vlastné meno "Dodo" Vulg prekladá: "jeho ujca". – Opravujeme podľa 1 Krn 11,12 n. – Fesdomim je Efes-Dommim, pozri 1 Sam 17,1.) 10Ale on stál a ťal Filištíncov, kým mu neustala ruka a neprilepila sa mu ruka k meču. Tak spôsobil Pán veľké víťazstvo v ten deň. Potom sa vojsko vrátilo za ním, ale iba plieniť. 11Po ňom Ageho syn Hararita Semá. Keď sa Filištínci zhromažďovali v Lechi, bol tam ostredok poľa plný šošovice. A keď ľud utekal pred Filištíncami, (*) (Lechi pozri Sdc 15,9.) 12postavil sa prostred ostredku, chránil ho a ťal Filištíncov. Tak Pán spôsobil veľké víťazstvo.
13Raz zostupovali traja z tridsiatich začiatkom žatvy a prišli k Dávidovi do jaskyne Odolam. Rota Filištíncov táborila v údolí Refaim. (*) (Mená troch hrdinov, o ktorých je tu reč, nie sú známe. O Odolame pozri 1 Sam 22,1. – Údolie Refaim pozri 5,18.) 14Dávid bol práve v pevnosti a posádka Filištíncov bola vtedy v Betleheme. 15A Dávid vyslovil žiadosť: "Kto mi donesie vody na pitie z cisterny, ktorá je v Betleheme pri bráne?" 16Nato sa traja hrdinovia prebili cez tábor Filištíncov, načreli vody z cisterny, ktorá je v Betleheme pri bráne, doniesli ju a dali Dávidovi. Nechcel ju však piť, ale vylial ju Pánovi. 17A povedal: "Nech ma Pán chráni urobiť to! Je to krv mužov, ktorí išli s nasadením svojich životov." Preto ju nechcel piť. Toto urobili traja hrdinovia.
18Joabov brat Abisai, syn Sarvie, bol hlavou tridsiatich. On zdvihol svoju kopiju na tristo, (ktorých) prebodol. Mal meno medzi tridsiatimi. (*) (Abisai patril k tridsiatim, ale nie k trom najlepším hrdinom (porov. koniec 19. verša). Dnešný porušený text hovorí, že bol hlavou troch.) 19Bol váženejší ako tridsiati a bol im veliteľom, ale tým trom sa nevyrovnal.
20Jojadov syn Banaiáš, mocný a činorodý muž z Kabseelu, porazil dvoch božích levov moabských. Okrem toho sa spustil dolu a zabil v studni leva v taký deň, keď bol sneh. (*) (O Banaiášovi pozri 8,18. Kabseel bol v južnej čiastke Júdska (Joz 15,21). – "Boží levi" boli asi dvaja význační moabskí hrdinovia.) 21On zabil aj Egypťana, vzhľadného muža. Egypťan mal v ruke kopiju, ale on šiel k nemu s palicou. Egypťanovi vytrhol kopiju z ruky a zabil ho jeho vlastnou kopijou. 22Toto urobil Banaiáš, syn Jojadu, a mal meno medzi tridsiatimi hrdinami. 23Bol váženejší ako tridsiati, ale tým trom sa nevyrovnal. Dávid ho zaradil do svojho sprievodu.
24Joabov brat Asael bol medzi tridsiatimi. Elchanan, syn Dodu z Betlehema. (*) (O Asaelovi pozri 2,18.) 25Sema z Harodu, Elika z Harodu, 26Heles z Faletu, Hira, syn Akesa z Tekuy, 27Abiezer z Anatotu, Mobonai z Chusy, 28Selmon z Ahohu, Mahari z Netofatu, 29Heled, syn Bánu z Netofatu, Etai, syn Ribaiho z Gabay Benjamínovcov, 30Banaiáš z Faratonu, Hedai z doliny Gaz, 31Abialbon z Arbatu, Azmavet z Beromu, 32Eliaba zo Salabonu, Jasenovi synovia, Jonatán, 33Sema z Ororu, Achiam, syn Sarara z Arori, 34Elifelet, syn Machatiho syna Ásbaiho, Eliam, syn Achitofela z Gelonu, 35Hesrai z Karmelu, Farai z Arbu, 36Igal, syn Natana zo Soby, Boni z Gadu, 37Amončan Selek, Naharai z Berotu, zbrojnoš Joaba, syna Sarvie. 38Ira z Jetru, Gareb z Jetru, 39Hetejec Uriáš. Spolu tridsaťsedem. (*) (Tridsiatka bol asi len názov jednotky, ktorá však nemávala presne tridsať mužov. (Ani v našej "stotine" nebýva vždy sto mužov).)
Sčítanie ľudu. - 1A Boží hnev sa zas rozpálil na Izraelitov. Ktosi pokúšal Dávida proti nim, keď mu hovoril: "Choď, spočítaj Izrael a Júdu!" (*) (Táto udalosť, ktorá je následkom nového Božieho hnevu, nasledovala po príbehu zapísanom v 21,1–14, kde sa tiež spomína hnev Boží. – Podľa 1 Krn 21,1 pokušiteľ bol satan. – Staré preklady prekladajú tak, že Boh povzbudil Dávida proti Izraelu. Bolo by to treba rozumieť tak, že Boh dovolil, aby Dávida naviedli na sčítanie ľudu. Sčítanie ľudu pokladali za hriešnu vec. Boh prisľúbil svojmu národu, že ho rozmnoží, sčítanie ľudu poukazovalo na nedôveru človeka: človek chcel vidieť, či je rozmnoženie dosť veľké. U kráľa to bol okrem toho aj znak pýchy.) 2Preto kráľ povedal vojvodcovi Joabovi (a veliteľom vojska), ktorých mal: "Choďte po všetkých kmeňoch Izraela od Danu až po Bersabe a spočítajte ľud; chcem vedieť počet ľudu." (*) (Výraz v zátvorkách sme doplnili z 1 Krn 21,2. Sčítanie malo asi vojenský ráz, lebo ho viedli vysokí dôstojníci.) 3Ale Joab hovoril kráľovi: "Pán, tvoj Boh, nech rozmnoží ľud sto ráz tak, ako ho je, a nech to oči môjho kráľovského pána ešte uvidia! Ale, kráľovský pane, prečo chceš túto vec?" 4Lenže kráľ trval na svojom rozkaze Joabovi a vojvodcom, a preto Joab a vojvodcovia odišli od kráľa sčítať izraelský ľud. 5Prešli cez Jordán a začali v Aroeri od mesta, ktoré je uprostred údolia smerom ku Gádu a Jázeru. (*) (Aroer je dnešné zborenisko Araír, severne od rieky Arnon (dnešného Wádi el-Módžibu). – "Mesto v údolí" bolo na juhu Zajordánska (porov. Dt 2,36; Joz 13,9.16). – Kmeň Gadov býval severne a východne od Mŕtveho mora.) 6Prešli do Galaádu, do krajiny Hetejcov do Kadesu, prešli do Danu, Ijonu a obrátili sa k Sidonu. (*) (Miest, ktoré sa volali Kádeš, bolo viac. Tu môže byť reč len o Kádeši pri rieke Orontes v Sýrii. Niektorí predsa myslia na galilejský Kádeš na území kmeňa Neftali. – Ijon sa v 1 Kr 15,20 spomína spolu s Danom. Bol asi na výšine Tell-Dibbín, ktorá leží na rovine Ajún. V mene tejto roviny, ako vidieť, je ešte skryté meno mesta Ijon. – Sidon a Týrus boli hlavné mestá Fenície. – Osnovu sme upravili podľa gréckeho znenia, ináč by nemala zmyslu.) 7Prišli k opevnenému Týru a všetkým mestám Hevejcov a Kanaánčanov, prišli k juhu Júdska do Bersabe. (*) (Hevejci a Kanaánčania patrili k obyvateľom Kanaánu. Podľa rozličných miest Biblie boli roztratení skoro po celej Palestíne.) 8Prešli cez celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch prišli do Jeruzalema. 9A Joab odovzdal kráľovi počet sčítaného ľudu. Izrael mal osemstotisíc bojovníkov, ktorí tasia meč, a Júdovcov bolo päťstotisíc mužov.
10Ale keď už spočítal ľud, bilo Dávidovi srdce. A Dávid hovoril Pánovi: "Veľmi som zhrešil tým, čo som urobil. Ale teraz, Pane, odpusť hriech svojho sluhu, lebo som konal veľmi hlúpo." 11Keď Dávid ráno vstal, Pán oslovil Dávidovho vidca proroka Gada: 12"Choď a povedz Dávidovi: Toto hovorí Pán: Predkladám ti tri veci; vyber si z nich jednu, tú na teba dopustím." 13Gad išiel k Dávidovi, oznámil mu to a povedal mu: "Má prísť na tvoju krajinu trojročný hlad? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojím nepriateľom, ktorý ťa bude prenasledovať? Alebo má byť v tvojej krajine tri dni mor? Teraz si rozmysli a uváž, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal!" (*) (S 1 Krn 21,12 treba čítať troj a nie sedemročný hlad.) 14Dávid povedal Gadovi: "Som vo veľkej úzkosti. No nech padneme do Pánovej ruky, lebo jeho milosrdenstvo je veľké! Ale do ruky človeka nech nepadnem." 15Tak Pán dopustil mor na Izrael od rána až po určený čas. Od Danu po Bersabe zomrelo z ľudu sedemdesiattisíc mužov. 16Pán poslal anjela do Jeruzalema, aby ho zničil. Ale Pán sa zľutoval nad nešťastím a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: "Dosť už! Teraz už spusť ruku!" Pánov anjel bol práve pri humne Jebuzejca Areunu. (*) (Verš dopĺňame podľa 1 Krn 21,15.) 17Keď Dávid videl anjela, ktorý hubil ľud, povedal: "Hľa, ja som zhrešil, ja som spáchal zlo! Ale tieto ovečky čože urobili? Nech je tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca!"
18V ten deň prišiel k Dávidovi Gad a povedal mu: "Choď, postav Pánovi oltár na humne Jebuzejca Areunu!" 19Dávid išiel podľa Gadovho slova, ako rozkázal Pán. 20Vtom sa Areuna pozrel a videl, že k nemu ide kráľ a jeho sluhovia. Areuna vyšiel von a poklonil sa kráľovi tvárou až po zem. 21Areuna sa opýtal: "Prečo prichádza môj kráľovský pán k svojmu sluhovi?" Dávid odpovedal: "Aby som kúpil od teba humno. Chcem postaviť Pánovi oltár, aby sa rana vzdialila od ľudu." 22Areuna povedal Dávidovi: "Nech kráľ vezme a nech obetuje, čo uzná za dobré. Pozri, voly, mláťačka, jarmá volov na drevo! (*) (Voly mal Dávid obetovať, drevená mláťačka a jarmá mali slúžiť na spálenie obety na oltári.) 23To všetko dáva, kráľu, Areuna kráľovi." Areuna ešte povedal kráľovi: "Pán, tvoj Boh, nech ti je milostivý!" 24Kráľ odpovedal Areunovi: "Nie, chcem to od teba kúpiť za peniaze. Neobetujem predsa Pánovi, svojmu Bohu, celopaly zadarmo!" Potom Dávid kúpil humno a voly za päťdesiat šeklov striebra. (*) (Rozumej: Nechcem obetovať Pánovi také veci, ktoré som dostal zadarmo.) 25Dávid tam postavil Pánovi oltár a obetoval celopaly a pokojné obety. Vtedy sa Pán zmiloval nad krajinou a nákaza sa vzdialila od ľudu.